Emma sedela na skale a hádzala do vĺn drobné kamene.
Nebo bolo zatiahnuté, len pred chvíľou začali padať prvé dažďové kvapky. Nevadilo jej to.
Sedela pod útesom na mieste, kde nepršalo, počúvala more a cítila ako do seba pri každom nádychu vstrebáva novú energiu.
Cítila sa voľná, slobodná a šťastná.
Skoro rok jej trvalo, kým sa dostala vo svojich spomienkach až sem.
Zmývala tu zo seba posledný nepokoj, ktorý v nej ešte vyvolávali.
Nepokoj, ktorý bol súčasťou jej života aj počas posledných mesiacov manželstva s Patrikom.
Hľadala vtedy spôsob ako Patrika presvedčiť, že ich rozvod je najlepším riešením i pre neho samého.
Niečo, čo by bolo i pre neho dôvodom, aby si ich rozvod prial. Vedela, že iba ak bude on súhlasiť, dokáže to urobiť.
Inak by sa nikdy nedokázala vymaniť zo svojho strachu.
A potom jej to jedného dňa napadlo.
Vyprovokovala ju jeho chorobná lakomosť a sebectvo. Zrazu jej svitlo.
Vedela, čo mu povedať, aby bol spokojný s jej návrhom, dokonca bola presvedčená, že ho jej návrh urobí na dlho šťastným.
V tom okamihu jej padol kameň zo srdca. Bola si istá, že vyhrá svoju slobodu späť.
Pamätá si na ten deň celkom presne.
Na krásnu, slnečnú nedeľu, keď sedela s Patrikom vonku v záhrade a konečne nabrala odvahu
a povedala mu o svojej predstave rozchodu. Už vedela, čo má povedať na úvod, aby nezačal kričať skôr ako dohovorí.
Presne vedela, čo je pre neho najdôležitejšie, čo pre neho najviac znamená a tak mu dala svoj návrh.
Bol to vlastne obchod.
Ponúkla mu za svoju slobodu všetko ostatné.
Povedala, že sa zriekne domu, ktorý spolu postavili, veľkej záhrady a lesa, ktoré spolu kúpili.
Nechá mu úplne všetko. Chcela len jedno, aby súhlasil s rozvodom.
Videla ako Patrikovi po jej návrhu zažiarili oči. Tak rád vlastnil.
Nanešťastie radšej veci neživé než živé. Vlastne to bolo v tú nedeľu veľkým Emminým šťastím.
No i tak ju prekvapilo, že súhlasil okamžite.
Nečakala, že to bude až také jednoduché.
Mal skvelú náladu a dokonca Emmu pozval na obed.
Emma sa snažila nedávať najavo tú obrovskú úľavu, ktorú vtedy pocítila.
Mala pocit, že ak by z nej vytrysklo všetko to, čo vtedy cítila, že by bola vzlietla.
Doteraz si vie ten okamih celkom presne vybaviť a stále pri ňom preciťuje tie úžasné pocity z blížiacej sa slobody.
Dala si jedinú podmienku.
Patrik jej musel sľúbiť, že im dovolí zostať v dome, kým si s deťmi nezabezpečí vlastné bývanie.
Do bytu, kde žili pred svadbou, sa deti už vrátiť nechceli.
Zvykli si na vidiek, na voľnosť, ktorú mali všade na dosah.
Čakalo ich hľadanie ich nového domova.
Emma vtedy v kútiku duše verila, že sa jej nový domov podarí nájsť do rozvodu.
Že nebude musieť v Patrikovom dome zostať ani o deň dlhšie.
Všetko to malo zrazu veľmi rýchly spád.
Emma chcela hneď v pondelok podať žiadosť o rozvod, no Patrik ju predbehol.
Zavolal jej hneď ráno, že žiadosť podal on.
Rozvod bol už o dva mesiace.
Emme stačilo povedať len malú časť pravdy o ich manželstve.
Sudkyňa ich rozviedla do desiatich minút.
Bol to taký úžasný pocit.
Ešte v ten istý deň sa Emma presťahovala zo spoločnej spálne do Samkovej izby.
A začala s deťmi plánovať nový život.
Už nikdy viac večer sama nepila.
Netušila však vtedy, že ju čaká ešte niečo veľmi bolestné.
Niečo, čoho sa bude desiť nasledujúcich pár rokov.
Komentáre
...Hm, dôverne známe... Žena, ktorá pije, aby vygumovala svet okolo seba...