Medzi mužom a ženou

Viem, aké to je vracať sa k nepríjemným spomienkam, viem, čo znamená strhávať sa zo sna,alebo za bieleho dňa pri rozhovore, alebo dotyku... Poznám strach z blízkosti človeka a viem, že to je človek ktorému neodpustím... nikdy.Ńapriek tomu ma Emma a jej príbeh posúvajú ďalej...a ponúkajú mi cestu k niečomu novému.ďakujem.

niekedy je skutočne desivé obzerať sa za seba. Ale tie preludy zlých spomienok by nás inak nikdy neprestali strašiť. Treba sa im pozrieť do očí a dať im najavo, že máme viac sily ako ony.
Som rada, že nachádzaš v príbehu Emmy niečo, čo Ťa dokáže posúvať vpred. Takže i ja ďakujem.

a svoju moc nad svojimi podriadenými, no keď o tom čítam v takejto brutálnej podobe, uvedomujem si, aké je to ponižujúce pre ženu, ktorá nechce pristúpiť na takúto hru..

Je v tom prítomná veľká dávka existenčného strachu, hanby a hnusu.

pozorovateľka môjho života... Čo je to odchod zo zamestnania kvôli neodbytnému šéfovi, viem aj ja. Zažila som aj to preraďovanie z jedného miesta na druhé len kvôli tomu, že som mu počas služobnej cesty neotvorila dvere na izbe. Dokonca aj moja vtedajšia práca mala s Eminou veľa spoločného. Milovala som to prostredie plné umenia, obrazov... No keď prišlo k voľbe, tiež som odišla.
Bolo to to najlepšie, čo som mohla vtedy urobiť...

Myslím, že je to osud mnohých žien. Mnohé volia nedobrovoľný odchod, no mnohé zo strachu podľahnú.
Myslím, že sa v poslednom čase zlepšila legislatíva. A že už to nebude pre nadriadených/né až také jednoduché.

no zažil som aj iný model vzťahu šéf-podriadená, ktorý by sa dal nazvať symbióza.. šéf dostával to, čo chcel, a milá podriadená si užívala všetky výhody, ktoré jej zo vzťahu plynuli (prémie, platový a funkčný postup, atraktívne zahraničné služobky a iné požitky)...

hm ... Rozmyslam, ked som sla na pohovor do svojej poslednej prace ,tak moj sef, teda vyzeral , ze moc zeny nemusi a zaftipkoval si neraz dost drsne na moj ukor. Rozmyslala som ci vziat pracu kde mi bude dychat na krk muz , ktory podcenuje zeny a na otazku, co mam robit, odpoveda masirovat kolegov :) . Vzala som tu pracu, s predsudkom som ho vnimala 3/4 roka a jedinemu som mu nezacala so vsetkych tykat. Potom to sam navrhol :D . Ale svojim sposobom sme si zacali asi byt sympaticky.
Myslim, ze zena musi vytvorit teren na to, aby muz ju chcel obtazovat, ponizovat ... Dnes by som mu to zarezala uz pri pohovore.
Kazdopadne verim, ze ta odvaha je dana aj uplnou nezavislostou od posobiska. Moja praca je vsade a kedykolvek mozem odficat inam. Zatial co take restaurovanie len tak vsade nie je ... I tak by som ale skusila rozhovor najprv .

nie symbióza.

školy, šťastna, že som si našla zamestnanie podľa svojho gusta. A keď prišli prvé náznaky obťažovania, stále som si verila, že to ukočírujem, že to nebude až také zlé... A vieš, čo bolo na tom všetkom najhoršie? Že keď som sa nakoniec rozhodla odísť, moji vlastní rodičia mi to vyčítali, vraj také dobré zamestnanie už len tak ľahko nenájdem... Moje dôvody príliš nechápali, vraj s tým sa dá spraviť poriadok. Ale urob poriadok so šéfom, ktorý má neobmedzenú moc...

Emma sa o slušný rozhovor pokúsila. Nič nedosiahla. Len jeho zlomyslenú pomalú pomstu.

ja urcite nepodcenujem vsetky mozne situacie ... a ako vravim, som slobodna od posobiska. Verim, ze ked clovek nie je a zalezi mu na praci, tak je to o hodne inom stave. Mne nezalezi na niecom nijak extra viac.
Verim, ze mozu existovat dovody pre ktore clovek to "vzda", hm, ale nakoniec pri niektorych ludoch je vzdanie vyhra ... nie sme velmi cviceni na "obtazovanie" a clovek ma zriedka druhu sancu skusit to inak a naucit sa to lepsie ..
Neviem, mna neobtazuju muzi, ak sa ma vobec niekto dotkol zlahka a ja som si to nepriala, tak som si to sakra rychlo dala do poriadku . Tym nemyslim, ze nemozem stretnut niekoho raz, kto ma obtazovat bude chciet , ale nebojim sa toho . Ja sa ludi vobec bojim, len v noci ked si to razim sama o tretej Prahou kade tade .

hm, je x slusnych rozhovorov, ktore zaberaju a x ktore nezaberaju.
Je to tak . Mne nevratil byvaly peniaze, ok, bola som mlada a neslo o hromadu penazi, ale proste mi ich nevratil.Tiez sa za daco mstil. Bolo to x rozhovorov ktore nezabrali. Neslo mi o peniaze, ale o obnovenie narusenej dovery voci ludom . Akehosi idealu, ze ved predsa mne by to nespravili a tak ..
Je to strasna zrada "prehrat" ale dobre ponaucenie.
Chapem, ze Ema pribrala a kde jak sa v podstate trestala, ja som po tom uzasnom boji zase schudla strasne :D .
Takze verim, ze obcas ti proste nic nepomoze .

Možno si mala šťastie... Život ti však môže priniesť aj takých ľudí, s ktorými nie je reč. Možno som na mužov (niektorých) iba tak ,,krehko" pôsobila ja. A o tretej v noci som chodila iba dovtedy, kým ma raz jeden nechytil od zadu za krk. Našťastie som mala pri sebe kamarátku, tá čoskoro zalarmovala pomoc. No odvtedy som bola opatrnejšia.

v niektorých z minulých komentov. O tom jeden príbeh na tri, štyri krát. Čert spomínal, že niečo také už spracovala Hanka. Ale nie je to celkom totožné s tým, čo som myslela ja.

myslím na to už od nášho rozhovoru. A práve dnes ráno som jeden taký milý textík čítala.

Emma mala v tom čase dve malé deti. Nemohla urobiť nič nepremyslené. Preto to "harašenie" znášala tak dlho. Kým nenašla inú prácu. Nemohla len tak ostať niekoľko týždňov doma. Bola a stále je prítomná zodpovednosť za deti.

och fuj ....... tak toto by ma hodne poznacilo ti poviem ..
Najskor v tejto veci, pozdne prepadnutie, som mala i kus stastia .

Moze priniest ludi s ktorymi nie je rec, ale okolo mna sa velmi neobsmietaju, az na mojich partnerov ;)

Hm, verim, ze nemohla urobit nic nezodpovedne ale ako to suvisi s mojim predoslim komentarom ? Ci nesuvisi ?

a napada ma aspon teraz , ze by som nikoho v noci nepocuvala, at si honi sam , ked ja chcem spat. Preco ho vlastne pocuvala ?

Emma sa mu snažila vždy do telefónu vysvetliť, že nechce. Nemohla len tak zložiť telefón a povedať niečo sprosté. Bol to skutočne "veľký" šéf.
A o mala strach z následkov.
Ťažko sa to asi chápe niekomu, kto to nezažil. Emma bola vtedy dokonca za svojim priateľom právnikom. A od neho vedela, že vtedy nemala žiadne šance. Ak by to aj bola oznámila nič by sa nestalo. Neboli zákony. Nikto by ju nebol počúval. Ani keby mala nahrávky tých telefonátov. Nebolo jednoduché s tým bojovať, hoci Emma hľadala schodný spôsob boja.

hm ... nemam rad bezmocnost . Zazila som ju velmi malo krat a v tejto dobe uz je to predsa len trosku lahsie . Ale nezatvaram oci, viem ze je, aj ze sa mi moze stat.
Chape sa to tazsie , urcite, clovek si vzdy mysli akoby to riesil a pri tom vie houbeles . Ked si len predstavim, ako som kedysi zmyslala o ludoch, ktorych vyhodili zo skoly ... a ake to bolo ine, ked mi to hrozilo. No jo .

Prajem krasny den .

Mne skôr išlo o projekt viacerých autorov, ktorý by sna snažili o optiku jedného hrdinu, resp. jedného javu. Môže byť aj v kontraverzii sna a skutočnosti. Čertisko, zahrám sa miesto teba na editora. Čo tak zadať viacerym autorom jednu tému (napr. prvé milovanie) v optike: sen a skutočnosť? T.j. ako si to kto vysníval a ako to bolo naozaj?

A nejakú ľahšiu tému by si dať nemohla?

A vďaka za Tvoj pohľad.

:-)

na hogofogo.blog.sk bolo niečo také realizované v projekte "Ženy o mužoch", ibaže to nebolo o príbehoch, ale o esejách viacerých blogeriek na tú istú tému...

atď...

zopár nových ľudí. Možno by stálo za to osloviť ich. To prvé milovanie sa dá spracovať kadejako. Snáď by si vtiahol aj mužských autorov: za oslovenie stojí Emčo, Vladko a množstvo iných.

bol skôr podporný v tom zmysle, že niečo podobné sa už realizovalo.. ako som už viac krát písal, autorov sa mi zatiaľ darí oslovovať s menším zdarom než autorky, no do budúcna nevylučujem ani realizáciu Tvojho nápadu...

tak to uskutocni, ty :) ja by som bola zvedava jaky budes sef :DDD

No, to ja iba tak, aby som preventívne nezabudla, že do mojej pracovnej náplne patrí aj redaktorovanie a redigovanie...

:-)))

alebo spolueditorku.. viem si predstaviť, že blogzin bude nielen multi-autorský, ale aj multi-editorský blog.. :)

noo, jednu šéfku sme už zažili a bolo to v pohode :P

pekný deň editorom a nádejným spolueditorom a všetkým ostatným tiež :)

je jedna vec a vytvárať multi-editorský blog druhá.

To je trošku o inom...
Môžeme to preťuknúť inokedy. teraz mám obed. Takže sa zatiaľ lúčim a prajem pekný deň.

v každom prípade, moje pozvanie pre Teba a pre kohokoľvek iného ako redaktora či (mimo)riadneho spolueditora blogzinu platí.. :)

ale sak sa nemusis zucastnit skoro kazdej burky :) treba si vyberat :D potom je to vzrúšo .

podla mna je tu jedna pernamentá..a to,že nejaký vetrik na chvílku odfukne mračiky od seba..to je len jej súčasťou..

ale ver mi..na tej dalšej sa len pobavim..snád...

a možno budem tým vetrom..:))))

prehodte si tam písmenka..pleas..)))