„Čím viac ľudí mi verí, tým viac sa bojím, že ich môžem sklamať.“
Úprimná viera a dôvera v niekoho nie je založená na tom, že ten druhý musí byť vždy úspešný.
Je to hlboké presvedčenie, že ten druhý je na dobrej ceste a ochota pomáhať mu v akýchkoľvek ťažkostiach.
Človek nepotrebuje veľa priateľov, potrebuje dobrých priateľov a lásku, založenú na hlbokom porozumení.
Pozeraj sa na seba ako nezávislý pozorovateľ a stále sa snaž uvedomovať si, čo robíš a prečo to robíš.
Človek je prekvapený, ako často miesto jeho vnútorného „Ja“ koná nejaké vonkajšie nutkanie, automatizmus, podvedomé inštinkty, strach zo seba i z iných. Vždy, keď si to uvedomíme, môžeme zapnúť rozum a vôľu a urobiť vedome to, čo uznáme za správne.
Človek nikdy nemôže byť perfektný vo svojom odbore, ale vždy sa má o ten perfekcionizmus a profesionalitu snažiť.
Nebáť sa hocikedy prijať lepšie riešenia, aj keď sú veľmi odlišné od jeho terajšieho smerovania.
K profesionalizmu sa nedá dospieť bez toho, aby mal človek hlboký prehľad o tom,
čo sa v jeho problematike urobilo v svetovom meradle.
Nie je dobre, ak sa po troch rokoch práce zistí, že sa ignorovalo všetko, čo bolo napr. urobené mimo budovy školy.
Ako hovorieval môj školiteľ: „Moskva ne srazu stroilas“. Veľké veci potrebujú čas. Nič sa nedá urobiť „na počkanie“. Keď sa po trinástich rokoch vraciaš k matike, tak to chvíľu potrvá, kým sa znova s ňou tak skamarátiš, aby si videla i stromy i les. Dôležité nie sú očakávania okolia (zas -- existuje to skutočne, alebo sa nám to naše podvedomie snaží niečo nakukať?). Ty sama si dôležitá -- pre seba. To nie je egoizmus, naopak, je to nutný fakt, ktorý si treba uvedomiť, aby sme mohli byť užitoční aj iným.
Deti -- ako som povedal na ceste do Nesluše, najdôležitejšie je to „nabitie sa“ v detstve pozitívnymi dojmami, zážitkami, citom pre lásku, krásu v prírode i v ľuďoch. Keď niečo nejde tak, ako by sme si my, dospelí, predstavovali, najskôr sa pozrime, či sa našej milovanej bytosti (nechcem povedať „dieťaťu“ lebo je to špeciálny prípad) nevybíja kriticky jeho baterka. Ak hej, to je prvá priorita, všetko ostatné sa odvíja od toho. Som veľmi vďačný svojim rodičom a liptovskej prírode, lebo z toho, čo mi dali v detstve čerpám celý život. Veľmi mi to pomohlo aj v posledných týždňoch.
Bojím sa, že k nám, na školu, začína prichádzať generácia mladých, ktorí takéto príležitosti k „nabitiu“ nemali.
Čím majú zaplnené duše? A hlavne čo oni odovzdajú svojim deťom?
Hoci ako učitelia na výške môžeme urobiť len málo, aj to malé „dobitie baterky“, keď sa im ukážeme
ako ľudia môže mať podstatný vplyv na ich budúci osud.
Na dverách, ako si videla, máme nápis „Vyhodiť sajrajt.“
Áno, mali sme okolo seba neporiadok. Tak ho postupne odnášame a ani to veľmi nebolí.
Horšie je to, keď človek zistí, ako sa to stalo teraz mne, že si podobný sajrajt držal dlhé roky v duši a že je načase urobiť generálne upratovanie. To bolí a vždy si človek nájde sto dôvodov, prečo by až tak dôsledne upratovať nemal.
Našťastie -- a hlavne vďaka Tebe -- vždy som mal dosť podnetov zamýšľať sa nad čistotou
a úprimnosťou svojich citov a konania.
Myslím si, že som na tej ceste upratovania prešiel už dosť nato, aby to bol nezvratný proces.
Vďaka Tebe.
Ako som dnes išiel po vŕšku nad Deepkou, išli mi oproti dve ženy s dvomi psíkmi -- no, ten jeden bol poriadny pes a vyzeral veľmi inteligentne a zamyslene. V pohode sme sa na chodníčku obišli, až tu zozadu čujem tie panie prekvapene hovoriť „Neoštekala ho! To musí byť dobrý človek...“.
Potešilo ma, že si ma tak psíci vážia :-)
Samozrejme, nikto nie je dobrý, v každom z nás je veľa zárodkov zla.
Našou jedinou zásluhou a nádejou môže byť, že im nedáme príležitosť sa rozvíjať.
K chybám sa netreba vracať. Treba ich prestať robiť.
Máš vzácny dar prebúdzať v ľuďoch dobré vlastnosti.
Je to dar veľmi zriedkavý a keď si ho naplno uvedomíš, bude to dobré pre Teba aj pre iných.
Mám pre Teba ďalší štvorlístok, ktorý som objavil v záhradkách nad Stromovom metódou „Kto nehľadá, nájde.“
Tak je to aj v živote. Dovolím si trochu upraviť slová, ktoré som počul od Teba:
Nešťastie, ale aj šťastie neprichádza vtedy, keď ho čakáš a si naň pripravený;
príde vtedy, keď to najmenej očakávaš.
Komentáre
.
Myslienky obsahom blizke, po dlhom case snad nemozem na blogu s niecim nesuhlasit :)