Keď sa Emma včera večer prestala nad obrazom Vanitas dotýkať spomienok, ktoré z tých najtmavších a najnedostupnejších kútov mysle, netušila, že ju dnes už od rána budú prenasledovať myšlienky na pominuteľnosť a krátkosť ľudského života. Že keď sa vráti k spomienkam na obdobie, ktoré prežila s Patrikom, uvidí zrazu každú minútu, ktorú premrhala nečinnosťou, či rezignovaním na všetko, čo sa dialo okolo nej.
Len pred chvíľočkou sa vrátila od Samkovej lekárky. Dala jej správu z odborného vyšetrenia.
A Emma si uvedomila, že diagnóza, kvôli ktorej si už od malička toľko vytrpel, ho bude stáť ešte veľa síl a utrpenia.
Uvedomila si, koľko neradostného má Samko ešte pred sebou.
Sedela v kresle a nechala po tvári stekať slzy.
Tak veľmi miluje svoje dieťa, no nedokáže mu pomôcť zvrátiť osud, ktorý má zapísaný vo svojich génoch.
Môže mu jeho život uľahčiť. Môže mu pomôcť prekonávať bolesti, ktoré ho v živote čakajú.
Ale nič viac pre neho nedokáže urobiť. Tak veľmi by chcela, aby bol šťastný.
Tá ranná správa ešte znásobila pocit zbytočne premrhaného času, ktorý strávila s Patrikom.
Vrátila sa k spomienkam včerajšieho večera.
K spomienkam na obdobie, kedy svoj život celkom podriadila komusi inému. Celkom iným hodnotám.
Na obdobie, s ktorom sa z jej života vytratila radosť.
Hneď druhý deň, ako odmietla Patrikovu vôľu spravovať jej financie, prišiel so svojimi podmienkami.
A dal jej na výber. Buď sa mu podvolí, alebo bude všetko v domácnosti dvojmo.
Emma sa vtedy veľmi bála, že stratí aj posledný zvyšok svojej slobody, a preto zvolila druhú možnosť.
A tak im Patrik v chladničke vydelil „ich“ priečinok, každý z nich mal svoj prací prášok, svoj šampón, mydlo,
dokonca i kôš na bielizeň.
Bolo to ponižujúce, ale Emma sa s tým dokázala zmieriť.
V konečnom dôsledku ušetrila. Nemali ani zďaleka také výdavky a spotrebu ako Patrik s Monikou. V ničom.
A bola už natoľko otupená atmosférou tohto domu, že prestala vnímať poníženie, s ktorým sa tu každý deň stretala.
Nenormálnosť ich života si uvedomovala v rozličných situáciách. Počas veľkých nákupov, keď vzájomne komunikujúc tlačili každý svoj vozík, akoby ani neboli manželmi. Každé ráno, keď chodila ešte za tmy s deťmi cez les na autobus, zatiaľ čo on sa vozil do mesta na aute, pretože sa rozhodol, že „taxikára im robiť nebude“.
Napriek všetkému mala Emma ešte stále pocit, že existuje šanca dať vzťahy v rodine do poriadku. Keď pre nič iné, tak pre spokojnosť svojich synov a malej Mišky, s ktorou si boli čím ďalej tým bližšie. A tak naďalej varila pre celú rodinu, starala sa o domácnosť, robila spoločnosť Patrikovým hosťom, ktorí k nim prichádzali stále častejšie a tvárila sa navonok spokojne. A nikto nevidel, ako trpí. Myslela si, že to nevidia ani jej deti. Až oveľa neskôr jej Adam povedal, že to všetko vnímali.
O rok už bývali v novom dome.
Patrik sa ešte počas jeho stavby snažil Emmu presvedčiť, aby sa vzdala spoluvlastníctva.
No Emma nesúhlasila. Nechcela však zostať Patrikovi nič dlžná a tak si vzala vysokú hypotéku.
A spolu s tým aj ďalšie zamestnanie.
Tešila sa z domu, ktorý vznikol podľa jej kresieb. Mala ho rada.
Hoci ani v ňom sa jej nepodarilo vybudovať pre všetkých láskyplný domov, ktorý vždy túžila mať.
Studená atmosféra bez lásky sa presťahovala aj sem.
Patrik jej dával každý deň najavo, že sú čosi viac. Že majú na viac.
Svoju dcéru Moniku si udobril kúpou trojizbového bytu v hlavnom meste a potom začal s dcérami cestovať.
Niekoľkokrát do roka cestovali do exotických krajín, ktoré si Emma so synmi nemohla nikdy dovoliť.
Každý mal vidieť ten priepastný rozdiel, ktorý medzi nimi bol.
Adam so Samom sa nikdy nespýtali, prečo je to tak. Prečo cestuje len Patrik s dievčatami a nie celá rodina.
V ich správaní vtedy Emma cítila hlboké nevypovedané spojenectvo.
Všetci traja sa vždy tešili na tých pár dní, kedy sa tento smutný dom naplnil radosťou. A ich vzájomným šťastím.
Boli to tie najkrajšie chvíle, ktoré spolu v novom domove zažili.
Po dlhšom váhaní sa Emma rozhodla navštíviť psychológa.
Potrebovala počuť radu nezaujatého človeka. Niekoho, kto by jej dokázal povedať, či ešte má zmysel sa snažiť
zachrániť niečo, čo malo byť pôvodne láskyplným vzťahom a jej novou rodinou.
Komentáre
a tu sa čo udialo?..zdochol pes?..:))))
a sakra..porušila som ho...
už sa hanbím v kúte..))))
Ellie, to je tak, keď si potom psovi toľko hafkala, že sa radšej nenápadne a potichu vytratil...
jaaaaaaaaaa...?
nevalaj to na mna,že je tu take ticho..
ved potom ste tu ešte vedeli viesť stokomentarove chatíky..:)))
A kto, jaaaaaaaa? Ja to na teba neválam, ale ak chceš, aby sa hafko vrátil,
aha...takže cele komentovanie na blogzine bolo len o hogovi?..
no dík za ozrejmenie..už je mi to jasne..:))))
Nie, Ellie, nebolo to Hogovi, musela si si všimnúť, že v poslednej dobe
Ja som tu komentovala veci, ktoré mi boli blízke a zaujímali ma, tak isto ako každý, kto sem prišiel. Takže to nebolo len o Hogovi, aj keď blogzin je jeho dielo. A čo bude s blogzinom ďalej, vie hádam len on sám.
jo Zuzana..ale že tie konflikty vyvolava aj on, to už nespomenieš..že?..
je podla mna trápne kvôli zopár konfliktom utekať z blogu..zvlášť,ked tu ma taky početný fanclub..
blogzin je jeho dielo?..hmm..dobra špecifikácia..:)))
neviem,či sa nájde na blogu niekto,kto blogzin oplače..ale viem,že ja to isto nebudem..a to oplakavam už dosť chýbajúcich blogov..
a nehovorim to vôbec preto,že blogzin bol číslom jedna..ani preto,že bol hogov..
ja len nemam rada monotematiku..:)))
a inak..stale nerozumiem..
Ellie, obidve vieme, že práve konflikty boli to, čo dávalo blogzinu šťavu,
Ja neviem, či tebe nebude za blogzinom a Hogom ľúto, bola s ním proste sranda. Dúfam, že toto bude len o dlhej prestávke, nie o konci.
sooshn
ACH BOžE..ROZPRAVKA..
a že sa nemiešaš?..a potom ako vznikol tvoj konflikt s knazom Jozefom?..a práve ten,čo sa týkal hogovho blogu?..
maš kratku pamäť Rozprávkova..a to je nebezpečné..zvlášť pre tých,čo radi prekrúcajú fakty..:)))
Ellie, mám dojem, že ja o voze a ty o koze... Tiež nemám rada ten typ debát,
vela veci je pretiahnutých cez hlavu..
ak mala Emma sedem sérii, mala ist v kuse..ja tiež nerada čítam knihu na pokračovanie tak,že ju preložim inou knihou..
skratka..to bola podla mna chyba..tak isto,ako aj pri tej tvojej serii..
bud to ide suvisle,alebo nech to nejde vôbec..
sooshn mala celú emmu publikovať u seba..isto by si aj tam svojich čitatelov našla..a aj by si ich udržala..
a k tým konfliktom..pýtať sa môžeš..ale na otázky prichádzajú odpovede..a tie nemusia byť vždy také,ako očakávaš..
a toto teba u kňaza pobúrilo..že niekto nevidiel za tvojimi písmenkami to,čo by si chcela,aby videl..
vieš Zuza..niekedy aj spolupatričnosť musí poznať svoje hranice..bud som sám za seba..alebo som členom skupiny..
aspon podla mna to tak je..ale..chapem,ak maš na to nazor iny..
Sooshn,
S pribudajucim casom to ma Emma stale tazsie - spolocny dom, vazba na malu Misku, na druhej strane Patrik a dve dcery...
Synovia su obdivuhodni, ze mame nic nevycitaju, mohli by predsa zit inak...
Ellina, až teraz som sem zablúdila a vidím, že si sem niečo dala...
aha...a čo pre teba znamena blogzinácka stotisícka?..
presne čisla boli to,čo ma odradilo od publikovania na blogzine..
ak si chcem niečo vyskušať, mam dosť priestoru na svojom blogu..
rada rozhodujem o tom,čo urbim a ako naložim zo svojim dielom..a rada sledujem,ako sa mu darí..
ale ved..upros hoga,nech ti blogzin prenecha..ved si jeho druhou editorkou..nie?..:)))))))
Ellie, to bolo o inom. Keď som začala blogovať, som bola celkom neznáma,
O editovanie nemám záujem, mám ho dosť v svojom reálnom povolaní. Budúcnosť blogzinu nie je na mne, ale na Hogovi.
vidiš..ked som začala blogovať ja,nebol žiaden bloger..
ako sa zviditelnila nezbednica?..ako rozpravkarka?..
zvláštne pohnútky si mala..fakt.::))))
Ellie, každý podľa svojej chuti... nemôžem za to, že mám rada aj sladké, aj štiplavé...
:-))))
to nie..mam tiež rada rôznorodost..
ani samu seba..:))))))))
Ellie, ale veď na Slovensku má každý dve mená, teda meno a priezvisko.
k tomuto
ale prečo by si mala byť aj Bodka, a čiarka..a tá,čo sa opaluje?..
a vidiš..ja si tu vystačim s jedným nickom a jeho alternaciami..:)))
a už ma tato debata nebavi..potrebuješ sa skrývať, skrývaj sa..
ja sa za svoje písmena nehanbím..:)))
a ešte..mala by som ti vrátiť vašu otázku..takže..
Ellie, pre mňa je blog hrou, a najviac ma baví, že mi v rámci blogu už pripisujú aj také nicky,
:-)))
to už ťažko dokážeš..zuzana..začala si si meniť nicky..
ale..kašli na to..tvoja hra sa mne nepači..ja rada viem aj pri hre,že kto je kto..:)))
Však na to kašlem, Ellie, to, že sa ti moje hry nepáčia, pre mňa ešte nie je dôvod,
:-)))
Sygon áno, je to možné.
Hanka máš pravdu v tom,
Essence,
MissEllie
A naozaj máš pocit, že bol blogzin monotematický? Ja nie.
Čo príbeh, to celkom iný osud
rozprávkara
Prajem pekné popludnie.
Sooshn, ďakujem, aj ja tebe.
Dúfajme, že je to neopodstatnené mrazenie...
Rozprávkarka
Sooshn, vnímala som to tak, ale predsa... :-) Čo sa týka tej monotematickosti,
Rozprávkarka,
Nie pre umelecké hodoty textov, pretože to by som radšej siahla po svojich obľúbencoch. Ale pre autentickosť, ktorú je cítiť v osudoch sprítomnených v textoch autorov blogzinu.
Sooshn, ja sledujem blogzin asi pol roka a myslím si, že sú tu veľmi hodnotné texty,
Zatiaľ ti prajem pekný deň a teším sa na ďalšie pokračovanie.
..:))))..ešte že tak..rozprávkarka..:))))
a už pssst som...nech vám nesiaham na toto hodnotné dielo..myslím blogzin vo všeobecnosti..:)))
milujem,ked začneš rozdavať prava na iné platformy..:)))))))))
:-))