Volám sa Ross Crock a som opäť tam, kde som bol pred rokom. Sám.
Dve rôzne situácie, dve rôzne osoby, jeden ja a jeden koniec. Vraví sa, že každá zmena v láske, či už rýchla, alebo pomalá bolí. Už sa však nikde nehovorí o tom, že pod „zmenou“ sa rozumie koniec a už vôbec nikde sa nehovorí o tom, že tá rýchla bolí viac. Oveľa viac.
Je však táto bolesť reálna? Existuje vôbec nejaká reálna bolesť?
Žiadna bolesť neexistuje. Nič neexistuje.
Dve rôzne situácie, dve rôzne osoby, jeden ja a jeden koniec. Vraví sa, že každá zmena v láske, či už rýchla, alebo pomalá bolí. Už sa však nikde nehovorí o tom, že pod „zmenou“ sa rozumie koniec a už vôbec nikde sa nehovorí o tom, že tá rýchla bolí viac. Oveľa viac.
Je však táto bolesť reálna? Existuje vôbec nejaká reálna bolesť?
Žiadna bolesť neexistuje. Nič neexistuje.
Zmiznutie lásky znamená zmiznutie sveta. Na ničom nezáleží. Jedlo nemá svoju chuť. Farby sú zbytočné. Vôňa zmizla. Človeku sa najskôr zdá, že mu len niekto vypol zmysly. Že sa len zobudí a všetko bude opäť v poriadku. No ráno sa zobudí a celé telo je malátne, svaly zrazu nemajú žiadnu váhu a žiadnu silu. A čo viac, človek zrazu necíti silu pokračovať.
Človek nevidí zmysel robiť tie isté veci ako vždy predtým.
Človek nevidí zmysel robiť tie isté veci ako vždy predtým.
Lebo na konci všetkého je aj tak vždy samota a smútok.
Myšlienky v unavenej hlave ledabolo poletujú a nedávajú majiteľovi hlavy šancu uchopiť ich. Jediné reálne, pevné a uchopiteľné sú myšlienky a spomienky na osobu, ktorá bola kedysi na druhom konci. Na druhom konci pupočnej šnúry zvanej vzťah, na druhom konci, ktorý teraz mizne v nenávratne. Podobne ako keď chirurg pretne pupočnú šnúru. A každý si už len nesie svoj kúsok pupočnej šnúry a je unášaný na druhý koniec vesmíru, čo najďalej od druhej polovice kedysi fungujúceho celku.
Neexistuje nič horšie ako spomienky. Snáď už len sny.
Neexistuje nič horšie ako spomienky. Snáď už len sny.
A najhoršie, úplne ale úplne najhoršie sú spomienky na spoločné sny.
Človek si ide po ulici, rozmýšľa, kde bude na silvestra napríklad a veľmi, veľmi pomaly si uvedomí, že silvester už je naplánovaný s... a tu príde koniec vety. Nikto, s kým bol naplánovaný silvester, sa už vo vesmíre tohto konkrétneho jedinca nenachádza. Fľaša vína, krb, chata v horách. Všetko je preč spolu so všetkým ostatným a so všetkým spoločným s... S neviem kým.
Na tomto mieste už som bol. Násilne odtrhnutý od inej bytosti.
Na tomto mieste už som bol. Násilne odtrhnutý od inej bytosti.
Od inej bytosti, o ktorej som veril, že s ňou budem ešte aspoň... Že s ňou jednoducho ešte budem.
Odtrhol som sa sám, násilnejšie ako kedykoľvek predtým a... a bolí to tak isto ako predtým.
Bola to moja vlastná voľba, ale ako sa vraví, ani z voza ani na voz.
Bola to moja vlastná voľba, ale ako sa vraví, ani z voza ani na voz.
S tebou mi bolo zle, pretože som videl, že Ťa denno-denne zraňujem.
Nevedomky, snažil som sa byť k Tebe čo najlepší. Ale videl som to. Zmenu si vyžadovala moja povaha.
No zrazu som na svete sám, bez zázemia, bez druhej strany, ktorá by počúvala vždy, keď zavolám.
Tak som opäť tam, kde som bol pred rokom. Sám.
Tak som opäť tam, kde som bol pred rokom. Sám.
© Ross Crock
Komentáre
vitaj, Ross v blogzine.
mmmm :(
radosť z toho, že žiješ sa mení na bolesť, iný pocit z toho, že na ňom ešte stále si a nemá zmysel ho vnímať, pretože ho s nikým nezdieľaš...hm :(
"mám rád tieň jabloní, správnych ľudí...žiadne krízy môj brat, take it easy, all right?" stačí pár chvíľ a pesnička sa zmení, noc zase na deň a slnko začne viac hriať...nehovorím, aby si to bral na ľahkú váhu, len to, že bude lepšie, prežiješ lásku a možno bude zase bolieť...
a možno to nikdy nebude tak, ako by si chcel, pretože budeš milovať, alebo napriek tomu, že budeš milovať....
ano, nikdy nevieme,
Krasne je , ze sme ju mohli spoznat, precitit, tesit sa z kazdej spolocnej minuty. Zivot je nadherny, nevieme, ci uz zajtra rano nestretneme tu pravu ...
Tak sa dobre pozeraj, maj otvorene oci a srdce ...
Píšeš,
Niekedy nie je najhoršie, byť isté obdobie sám. Je to lepšie, ako ostať vo dvojici len zo strachu zo samoty, len pre akýsi zažitý stereotyp, alebo z ľútosti (k sebe, či partnerovi).
.
dievcatka so zapalkami pisali mnoho o rozchodoch
od muza je to v takom podani pre mna nove
"zmenu chcela povaha "..
ak stoji mnoho ,je lepsie ist o dum dal
je dobre ze ides radsej sam
..
este horsie je vratiti sa na tie miesta po hodne hodne dlhej dobe
smutok pominie, ver tomu...
rola
:(
hm
hoci som musel zvažovať, či to na mňa nepôsobí divne, taká chlapská fňuk fňuk spoveď...mi pripadáš tak vekovo mladší...ale zas ja som tu (nie tu, ale u mňa tu -tam...no veď chápeme sa :)) mal tiež nejedno fňuk fňuk, tak nejdem byť hrdinom....píš ďalej...je to čitateľné ;)