Uznávam, je to trocha priveľká hyperbola prirovnať k sestrám samičky z nasledovných troch príbehov, keď budú spolu zdieľať nanajvýš ak 40% génov, ale neodolal som - známa divadelná hra A. P. Čechova sa priam núkala svojím názvom za nadpis tejto kapitoly.
Príbeh sestry Modlivky zelenej
Modlivka zelená zrazu pocítila, že nadišiel čas.
Začala nepokojnejšie poskakovať po lúke a vylučovať pohlavné feromóny.
Zreteľná stopa v tráve pomerne skoro prilákala vhodného samčeka, v ktorom feromóny sestry Modlivky výrazne iniciovali chuť na párenie. Obe mozgové uzliny - v hlave a bruchu - sú zaplavené samčím pohlavným feromónom, ktorý potlačil iné motivácie správania na minimum. Asi o tretinu menší samček zastal pred obrovskou samičkou. Chvíľu sa pozorujú, samček skúma, o čo samičke ide: o párenie, či o lov.
Samička natiahne svoje mohutné predné končatiny čo najviac dopredu, čím naznačí povoľnosť k páreniu, pretože v tejto polohe nemôže samčeka bleskurýchle uchopiť. Samček vyskočí na chrbát samičky a začne kopulácia.
V určitom momente pocíti samička, že dlho nemala šťastie v love a bleskurýchle vytočí predný pár nôh za chrbát, stiahne hlavu samčeka ku kusadlám a odhryzne ju. Samček kopuluje ďalej, čo umožňuje brušná nervová uzlina.
Po skončení párenia samička zožerie zvyšok tela samca, čím získala dostatok živín pre ďalšiu populáciu modliviek zelených.
Príbeh sestry Lemčíčky
Samička Lemčíka hodvábneho už niekoľko dní poletuje po lese a hľadá vhodného partnera.
Navštívila už niekoľko príbytkov, ale ani jeden z nich nebol - no ako by sme to povedali - nebol dosť nóbl. A nepokoj narastá, obdobie párenia vrcholí. V jednom príbytku boli síce aj lupienky, aj zvláštne krovky lesklých chrobákov, ale… no povedzme si to na rovinu: bolo ich málo. Inde chýbal mach na pôdoryse, či výplet príbytku nestál za veľa. A pocit sestričky Lemčíčky bol intenzívny a neodrážal adekvátnu odozvu toho, čo zatiaľ videla.
Roztúžených trilkovaní by bolo dosť, ale ako si len vybrať toho najsilnejšieho, najvábnejšieho partnera?
Z diaľky sa zrazu ozval silný hlas samčeka. Bol nabitý sebavedomím a neskrotnou silou. Opatrne priletela nad príbytok, ktorý postavil pre chvíle roztúženého spojenia. Okamžite pocítila nával horúcej túžby. Také niečo hneď tak nevidíte. Príbytok bol pospletaný zo stoviek prútikov do závratnej výšky. Dlážku pokrýval poznášaný jemný mach, ktorý sa klenul zvnútra do značnej plochy pred príbytkom. Na machom vystlanej dlážke ležali rafinovane rozmiestnené farebné plochy vytvorené zo starostlivo poukladaných lupienkov kvetov, z kroviek chrobákov, či ulít mäkkýšov. Steny boli starostlivo vymaľované rôznymi farbami z rozdrvených bobúľ rastlín. Hoci sám o sebe bol príbytok známkou veľkého výkonu samčeka, vrcholom všetkého bol vzácny poklad umiestnený v samom strede: malá zbierka lesklých kovových plieškov poukladaných do kruhu a v strede opálová sklenená guľôčka, ktorej váha bola dych vyrážajúca.
Pred „chrámom lásky“ netrpezlivo tancoval zložitými krokmi majiteľ, farebne nevýrazný samček, ktorý svojím dielom jednoznačne presvedčil našu sestričku Lemčíčku. Ako vo sne vošla do príbytku a začal sa tanec vášnivého spojenia.
Po oplodnení sestra Lemčíčka odletí a postaví hniezdo pre budúce potomstvo.
Samček po vášnivom kopulovaní znova upraví príbytok, dozdobí ho, dokrášli a čaká na párenie s ďalšou samičkou.
Príbeh sestry Daphné
Leukippos upútal Daphné okamžite, ako prvý raz vstúpil na pracovisko.
Vošiel, podmanivo sa usmial a opýtal sa na šéfa. Keď pružná postava zmizla za šéfovými dverami, Daphné chvíľu držal v moci pocit očarenia, ani nevedela prečo. Pozvanie na večeru prijala iba s nepatrným zaváhaním.
Nebolo treba ani pol hodinu a pri svetle sviečky v prítmí luxusnej reštaurácie jej bol Leukippos stále sympatickejší. Inteligentne vtipkoval, bezprostredne sa smial a obklopoval ju neustálou pozornosťou. Objednal jedlo, navrhol víno k predjedlu aj k hlavnému jedlu. Čašník priniesol pripravenú veľkú kyticu. Všetko plynulo úplne samozrejme a hladko. Daphné mala pocit, že sa stráca v jemných vlnkách stredomorského pobrežia.
Ak by sme sa jej opýtali, o čom bola reč, tak by si sotva spomenula na jednu súvislú vetu. Vedela však, že Leukippos bol galantný, pozorne počúval, čo hovorí ona, nebol síce superman, ale rozhodne bol pekným mužom. Asi stredných rokov, skúsený, s jasným postavením a nesporne dobrým príjmom.
Daphné bolo jasné, ako večer skončí... a vlastne proti tomu nič nemala. Keď zavolal taxík a opýtal sa, či ju má odviezť domov, alebo chce ísť k nemu, zaváhala. Ako keby zrazu pocítila závan nechuti, lenže ten o chvíľu vystriedal pocit strachu z toho, že by sa už nikdy nemuseli vidieť. Sklopila oči a trocha nepresvedčivo povedala:
„Ak by ti to nevadilo... nechce sa mi ešte ísť spať.“
Bez slova ju vzal jemne za ruku a pomohol do taxíka.
Ráno sa zobudila so slastným pocitom sviežosti v tele. Po dlhšom čase celibátu bola táto noc ako arabeska horúcich zábleskov a chladivých uvoľnení. Leukippos bol už hore, počula ako sa k nej otočil a určite hľadel na jej slabo zakryté telo. Nechcelo sa jej otvoriť oči. 'Otvorím ich - a všetko sa pominie,' preblesklo jej hlavou. 'V koľkej cudzej posteli už takto čakám na ten hlúpy pocit po otvorení očí?' dumala, 'V piatej? Nie, nie, vlastne je to šiesta...,' na tú jednu by najradšej úplne zabudla.
Áno, bolo to vlastne veľmi krásne. Krásny večer, krásna noc. Aj ráno bolo fajn, Leukippos bol milý, nežný, a rýchlo preklenul cudzotu prostredia vtipom a pozornosťou. Na druhý deň jej volal do práce a opýtal sa, či by nešla s ním na jeho chatu. Prisvedčila viac-menej dychtivo.
A bolo ešte pár stretnutí, lenže čaro toho prvého sa už nikdy nezopakovalo. Často rozmýšľala, v čom je u nej chyba. Bola atraktívna a rozhodne nie frigidná. Všetky vzťahy však mali rýchlo pachuť nejakej vynútenosti a prázdna. Neverila na tie reči o veľkej láske, ale jej skúsenosť predsa len bola až príliš skľučujúca.
Keď videla Leukippa vychádzať po svadobnom obrade s nevýraznou novomanželkou po boku z kostola, keď videla, ako žiari šťastím a tou hlúpou mužskou pýchou na neviem čo - pocítila niečo ako zúfalstvo.
'Kde som spravila chybu?'
Vzápätí si však uvedomila, že tej po jeho boku vôbec nezávidí,
len akoby sa nečrtalo pre ňu nič, na čo by sa mohla tešiť.
Komentáre
No, Daimonion, ty tuším rád šokuješ. Ešte, že mám s tu spomenutými bytosťami
:-))
úžasný vtáčik
hehe..:))))
no ok..pripravena som..:)))
Daimonion
Vtipné prirovnania.
A nič nové pod slnkom, však ?
Márne chceme nasilu zabudnúť, že i človek je dieťa prírody.
Ten Lemčík hodvábny je skvelý dizajnér a tuším chorobne nekonečná upratovačka :)
Citanicko
monami - máš pravdu
.