Medzi mužom a ženou

Dám ti vedieť, čo a ako... keď sa zoznámim.... :-))

rozsiril moj okruh priatelov velmi pozitivne. zivotneho partnera uz mam, takze neviem sa podelit o takuto skusenost. ale rozhodne nove priatelstva mna obohatili a velmi, priniesli do mojho zivota novy rozmer, nove zaujmove a vekove kategorie jedinecnych osobnosti s ktorymi by som sa urcite inac nestretla a ked aj ano, tak urcite v omnoho dlhsom casovom rozmedzi. ale skor by som povedala, ze by som sa s nimi inak nestretla. takze len pozitiva.
myslim si inak, ze hodne zalezi na pristupe k ludom v realnom zivote v nadvazovani aj pevnejsich vztahov podnietenych alebo zacinajucich na virtuali. ak su problemy vo vztahu v reale, myslim, ze virtual ich moze prehlbit. myslim si, ze to vyzaduje este viac usilia v praci na sebe. velmi lahko inac by sa dalo spadnut do pasce alebo sa sklamat.

budem sa na Tvoj príbeh tešiť :-)
Tak šup, šup :-)

Myslím, že je dôležité Tvoje tvrdenie, že je podstatný prístup k ľuďom v reálnom živote... a od toho sa odvíja to ostatné.

A vieš, že v súvislosti s tým mi napadla otázka - ak začne niekto veľmi intenzívne s nadväzovaním virtuálnych vzťahov vo veľmi nízkom veku, dokáže potom ešte budovať kvalitné reálne vzťahy?

ale zase.. niet im čo závidieť..

málokto je vo virtuále sám za seba.. a keď je,tak je príliš naivný a virtuálna realita ho udupe..

ozaj niet nad realitu.. ak tá možnosť je..

Šup, šup... moc sa neteš... stále spávam s macom....

na tvoju otazku mam protiotazku: preco terajsia mladez zacina s nadvazovanim vztahov vo virtuali? nemyslim si, ze je to len tym, ze je tu virtual a je taky pristupny. myslim, ze je dolezita zdrava rodina a vztahy v nej. myslim, ze ked deti vidia, ze rodicia sa stretavaju viac s realnymi ludmi, s priatelmi alebo so sirsou rodinou, ked spolu komunikuju, su ucastny plnohodnotneho zivota, tak maju vzor, i ked v puberte s rodicmi nechcu chodit, ale maju v podvedomi plno dobrych zazitkov z ktorych potom ziju. ak take vzory spravania sa nemaju, ak ich rodicia nekomunikuju, ak travia vacsinu casu v robote alebo na pocitaci, tak nemaju odkial sa naucit ako sa maju spravat v reale a ako komunikovat, a co to vlastne je plnohodnotny zivot, zdravy zivotny styl.

že ľudia často vo virtuáli nie sú sami za seba. Že sa schovávajú za vysnené, vymyslené, cudzie identity...
Realita býva potom často krutá...

je tu toľko žien,že muž nedokáže venovať svoj čas a záujem len jednej.. prečo by to aj robil,keď ďalších desať uputalo jeho pozornosť?..

ale.. nech nekrivdím mužom.. pati to aj u žien.. samozrejme..:))

Určite je dôležitá zdravá rodina. Súhlasím. A vzor zdravej komunikácie.

Ale myslím, že často ani ona nedokáže v tejto dobe priam "násilného" prenikania počítačovej techniky do života celkom ochrániť potomkov...

Mladí ľudia prestávajú čítať. Prestávajú ich zaujímať "obyčajné" príbehy lásky a vzťahov. Počítače začínajú vytláčať tento typ vzorového správania. Pamätám, že sme kedysi pravidelne písali slohové práce o svojich literárnych hrdinoch. Moje deti už také práce nepísali/nepíšu.

Preto som dala aj do článočku tú otázku s literatúrou...
Rodičia už sú málokedy vzormi, literárni hrdinovia sa kdesi strácajú... hrdinami sa stávajú postavy počítačových hier, virtuálnych príbehov...

No neviem... mám z toho v hlave sama zmätok.

to do kedy se tu budete s tymto ondit?

Literatúra? neviem čítala som dosť, napriek tomu, mi to nejako nejde...
Vzory? Neviem, často mám pocit, že čím väčší idiot, alebo celebrita, tým väčší idol pre dnešné deti....

myslim si, ze je to o prioritach. tiez som pocula od blizkej osoby, ze ci vychola deti do tohto sveta. odpovedala som jej, ze ano. myslim si, ze stale platia tradicne hodnoty a mlady clovek, ktory ich ma pod kozou zazrate odmalicka, nepodlahne tak rychlo nastraham virtualu. chce to vsak vela usilia. a tak sme zas pri prioritach. tie urcuju co a ako sa bude robit, v rodine, v skole...

To s tou kvantitou je tiež pravda... to by bola možno tiež zaujímavá téma...
Otázka, či kvantita uľahčuje výber, alebo naopak...

tak to vezmeme z inej strany...
Ak by pomer tých dobrých rodinných vzorov a zlých bol rovnaký ako napríklad pred tridsiatimi rokmi, výsledok hrá v neprospech kvalitných reálnych vzťahov.

Pred rokmi deti, ktoré nemali až také rodinné zázemie aké spomíname vyššie, mali šancu osvojiť si v reáli "normálne" sociálne vzťahy, hoc aj v rôznych športových kluboch, na dvoroch, alebo hoc aj na ulici... teraz však mnohé z týchto deti sedia zatvorené vo svojich izbách pri PC. A sedia tam i mnhé z fungujúcich rodín (netrúfam si ani len odhadnúť percento)...

A to je to, čo vo mne vyvoláva moje otázky...

Inak s Tebou súhlasím.

sme tu takí, akí sme. Dobrí, zlí, veselí, smiešni, smutní...herci, herečky, naše vysnené ja, alebo to naše horšie, či lepšie ja. Ale vždy sme to my. Je len na nás, aby sme spoznali, koho nám ten druhý ponúka – toho lepšieho, krajšieho, alebo iba seba. Nielen dobrý, pekný, veselý ale aj so svojimi slabosťami, nedostatkami, ťažkosťami... Ak je tu niekto len pozitívny, no asi je to dobrý herec, dáva pozor čo napíše a má dobrú pamäť...:)
Čo sa týka lásky, prečo by tu nemohla vzniknúť? Myslím si, že už mnoho krát tu vo virtuáli vznikla a mnohokrát vznikne. Poznáte niekto tajné chodníky lásky? Ja nie. Viem o nej iba, že vždy, všade pre hocikoho ale súčasne aj nikdy, nikde, pre nikoho. Neviem prečo sa zaľúbim, tak ako neviem prečo sa nezaľúbim.
Nebojím sa povedať, že to zvláštne chvenie srdca, keď tu „niekoho“ čítam, cítim aj keď ona o tom netuší...:). Nato, aby to bola aj skutočná láska, ona o tom nemá iba tušiť, ona to má vedieť. Dá sa to povedať aj cez virtuál, ale neskončí to vo virtuáli...

napriek krásnym a silným slovám..a slubom.. atd..:))

a to hlavne v podobe sucasneho vztahu, ktory prezivam v reale, ale aj v podobe kamaratstva s ludmi, ktorych som spoznala v obdobi intenzivneho chat-ovania :-))) vyraznejsie vzajomne sympatie som takto zazivala postupne ak dobre ratam so siestimi ludmi, aj ked v sucasnosti sa ozyvame jeden druhemu uz len sporadicky...

to sporadicky je ale stále lepšie,ako vôbec..:))))

na základe tohto članku som si spomenula na jedného z "mojich exblízkych".. a šla som ho vyhladať.. a našla..:)))

a je to fajn..po tom všetkom pokecať o uplnych bežnostiach.. bez zbytočných emocii a predsa s chvejúcim sa srdcom..ale tak.. utajene chvejúcim sa..:))

si to celkom vystihol. Myslim, ze virtual nemeni ludi/charakter hociako by to hrali.... prave naopak, virtual charakter "vybrusuje" ovela viac-niekedy chtiac, niekedy nechtiac....

Virtual je pre deti (a nielen pre deti) poucny a zaroven dokaze vela pokazit/poskodit.To je ale myslim si tema sama o sebe.Viac menej si myslim, ze tak ako ucime deti v reale ako zit, tak by sme mali davat doraz aj na virtual. V dnesnej dobe to nie je lahke ani na zemi cize priamo v reale ani v tom svete nete.

A laska? Laska nechodi po horach, ale po ludoch. Kedze virtual je o ludoch a pre ludi, tak k nemu patri aj laska vo vsetkych podobach ...;-) ;)
Pekny den..;)

Položil si v ňom viac otázok ako ja v svojom článočku :-)
To chvenie srdca, ktoré spomínaš musí byť fajn, škoda, že o ňom pisateľka nevie :-)

A aby som nebola len za pozitívnu, napíšem pre blogzin aj jeden môj virtuálny príbeh (hoci nie som veľmi príbehová) a poodhalím aj moje tienistejšie/roztopašnejšie stránky... :-)

ak niekoho poznáš, koho príbeh by stál zato... daj mu na mňa kontakt :-))

virtualita sa nejakým spôsobom dotkla asi každého z nás...
Veď aj tu na blogu vznikajú príjemné priateľstvá.
Verím, že časom vyprchá z tejto témy isté "exotično", ktoré v ňom ešte je, a že sa budú aj samotné príbehy spojené s virtuálom prijímať pozitívnejšie

Páči sa mi Tvoja myšlienka, že virtuál charakter vybrusuje...
Asi na tom niečo bude. Je to zaujímavé...

virtual odraza potrebu ludi zblizovat sa poznavat
a odraza ju preto, lebo v reale si staviame medzi seba fiktivne bariery
Hned teraz by som mohla vstat a cestou ku kupe cigareit pokecat s niekym kto ma zaujme... je to rovnake. Ja to robim ked nie som triezva, vtedy necakam, neminam ludi , ale kolko ludi to robi ?
Napriek tomu som vo virtuale stratila mnoho casu, ktory jej uz nemal patrit.
My sa miname v reale , lebo sme "CUDZI" a predsa s cudzimi sa nebudeme one..
Zatial co vo virtuale sa stretavame , lebo nam to chyba a je dokonca jedno ze sme sa ani nevideli..

Nechodím sem až tak moc. Podľa okolností, niekdy častejšie, potom dlho nič. Ale už som hľadal, napríklad aj teba, kde je tvoj nejaký koment alebo príspevok. Chýbalo mi to a určite sme sa nikdy nevideli.

v reale by si asi ťažko mohla viesť zmysluplnu debatu,ktorá naplni ducha s niekym,komu napríklad uteka oko..

nechcem byť prízemná,ale vie to dosť rozhodiť vnímanie..

včera som písala s jedným známym.. virtuálnym známym.. pak sme prešli na telefonát.. a po 40tich minutach sme zistili,že sa nam lepšie píše..:))))

chápeš?..:)))

ano , nevideli sme sa :) ale cudzi si nie sme

Ja chapem, len ci si pochopila aj ty mna ..

a zistila by som, že si šelma šelmovitá, čo vystrkujú drápky nielen vo virtuále, ale i reále....

Tak s farbou von: že si ty žralokomačka...

takže máš vyhodu..:)))

ale ano.. chcela si tým naznačiť,že máme problém osloviť ludi na ulici.. a nemame problém osloviť človeka vo virtuále..

ale vo virtuále neosloviš náhodneho človeka.. vždy je to niekto,kto navštevuje priestor,ktorý navštevuješ ty.. to znamena,že vyber je zúžený.. máš istotu, že minimálne jednu vec máte spoločnú.. a okrem iného.. neoslovila som nikdy niekoho,kto sa práve zaregistroval.. vždy musel dotyčný nick niečim zaujať moje oko..až pak sa mohlo niečo dalšie rozvinuť.. :))

nezožrala som nikoho..zatim..

ale svoj nazor poviem otvorene a do oči.. podla niekoho netaktne.. podla dalšieho tvrdo a necitlivo..ale do očí..:)))

inak.. celá moja nádhera je viditelna na nete.. vizuál by to len a len zhoršil..:)))

ale tak..nebránim sa stretnutiu.. aj ked ... asi by som sa momentálne mala..:)))

na blogu mozno mate nieco spolocne, na pokeci toho spolocneho nemusi byt nic. A v reali clovek ma vacsi priestor zaujat a oslovit vsetky zmysly, ale hold niekto to rad virtualne ;)

na pokeci neoslovim nikoho len preto,že ma krátky,alebo dlhý nick..

už ak mam osloviť a nikdy som dotyčného na ploche nečítala, musi mi byť z profilu zrejme,že budeme mať o čom..

vieš.. vela veci som o realnych ludoch nevedela..až pak.. na pokeci som sa dočítala..:))))))))ň

kazdy ma svoj postup :) Ano, vela veci sa tam clovek dozvie a vela aj povie , ale zistujem ze coraz lahsie sa mi prenika do veci co sa skryvaju za skatulky aj v reale. Uz len ma na neho dost casu .