Spirit bol niekto, kto sa dostal do môjho života rovnako ako pár ďalších.
Náhodou.
Proste napísal.
Náhodou.
Proste napísal.
Bolo to len pár vnemov a myšlienok, ktoré mu vtedy prebiehali hlavou, dokonale zladených a vytvárajúcich štylisticky aj obsahovo niečo neprehliadnuteľné. Niečo, čo zanechá vo vás určitý pocit. A vy v tom momente prežívate každé čítane slovo ako divák pohltený dejom filmu. Viete, že ten na druhej strane je bytosť, ktorá čímsi vybočuje z radu, má hĺbku a farbu.
Nie je len 2D čiernobielou nudnou figúrkou tohto sveta...
Zapálil vo mne vtedy niečo. Chuť písať.
Zapálil vo mne vtedy niečo. Chuť písať.
Možno práve pre ten pocit, že niekomu dám to, čo dával on mne vo svojich mailoch.
Spirit to vždy vedel so slovami.
Bolo to dávno.
Sedeli sme v malom zapadnutom bare v centre.
Spirit to vždy vedel so slovami.
Bolo to dávno.
Sedeli sme v malom zapadnutom bare v centre.
Bolo v ňom len pár stolov, skvelý výber vín, a okrem nás jeden starší pár tancujúci v rytme zvodného flamenca.
Pili sme citrus, cigarety sa míňali a čas plynul v príjemnom rozhovore.
Hovoril presne tak ako písal... a ja som hltala každé jeho slovo a vstrebávala všetky jeho myšlienky...
V tej dobe prežíval zložité obdobie, ktoré mu na jednej strane trhalo srdce na márne kusy,
Pili sme citrus, cigarety sa míňali a čas plynul v príjemnom rozhovore.
Hovoril presne tak ako písal... a ja som hltala každé jeho slovo a vstrebávala všetky jeho myšlienky...
V tej dobe prežíval zložité obdobie, ktoré mu na jednej strane trhalo srdce na márne kusy,
na druhej dodávalo neskutočnú energiu a inšpiráciu vo veciach celkom iných.
Bol pre mňa niečím očarujúci. Nie pekný.
Bol pre mňa niečím očarujúci. Nie pekný.
Príťažlivý tým tajomnom, ktoré mal v sebe, a ktoré som sa márne snažila preskúmať...
Spirit zmizol rovnako rýchlo ako prišiel. Ako duch, ako vánok.
Spirit zmizol rovnako rýchlo ako prišiel. Ako duch, ako vánok.
Prízrak, ktorý vám vyvolá príjemné zimomriavky na tele, kedykoľvek si na neho spomeniete...
Z času na čas sedával v tom istom bare ako ja, ako tichý tieň...
Z času na čas sedával v tom istom bare ako ja, ako tichý tieň...
Inokedy sa nečakanie objavila zmienka o ňom kdesi v médiách, čo mi dovoľovalo aspoň z diaľky sledovať jeho kariéru...
A pred pár dňami ho ten vánok zas priniesol späť, rovnako nečakane ako pred tými pár rokmi.
"Už si vydatá?" mierne nekonvenčná veta na úvod konverzácie cez icq.
A pred pár dňami ho ten vánok zas priniesol späť, rovnako nečakane ako pred tými pár rokmi.
"Už si vydatá?" mierne nekonvenčná veta na úvod konverzácie cez icq.
Za ňou pustil cez obrazovku tú oranžovú mačku škrípajúcu pazúrmi čo vydáva ten odporný zvuk,
a ja som pristihla sama seba ako sa po sakra dlhej dobe od srdca smejem...
Divné. Príjemné.
"Áno. Mám dve deti, ovisnuté prsia od kojenia a manžela, ktorý predstiera workoholizmus a zahýba mi. Lucky me."
"Neverím."
"Čomu z toho neveríš konkrétne?"
"Myslím si, že máš stále tak perfektné prsia, ako si vždy mala."
"Kompliment?"
"Áno. Osobne som nikdy nenašiel odvahu ti to povedať."
"Čo sa deje?"
"Príď, prosím... Neviem byť dnes sám."
Nech to znelo akokoľvek zúfalo, neprišla som.
"Áno. Mám dve deti, ovisnuté prsia od kojenia a manžela, ktorý predstiera workoholizmus a zahýba mi. Lucky me."
"Neverím."
"Čomu z toho neveríš konkrétne?"
"Myslím si, že máš stále tak perfektné prsia, ako si vždy mala."
"Kompliment?"
"Áno. Osobne som nikdy nenašiel odvahu ti to povedať."
"Čo sa deje?"
"Príď, prosím... Neviem byť dnes sám."
Nech to znelo akokoľvek zúfalo, neprišla som.
Spirita som poznala natoľko dobre, aby som si bola istá, že ho to do dvoch dní prejde.
Nehľadám posteľ, v ktorej budem hosťom.
Nehľadám posteľ, v ktorej budem hosťom.
Byt, ktorý opustím skôr ako si stihnem zapamätať čo kde je.
A srdce, ktoré aspoň z časti nebije pre mňa...
Len ma štve že...
že neviem, prečo sa muži vždy v záhadných cykloch vracajú ku svojim starým láskam/neláskam.
Len ma štve že...
že neviem, prečo sa muži vždy v záhadných cykloch vracajú ku svojim starým láskam/neláskam.
Zisťujú ako sa majú a či sú šťastné, šťastnejšie ako boli s nimi.
Či sú pre ne ešte stále nezabudnutí a nezabudnuteľní...
A kľudne vtrhnú do ich životov, nechcení, nevítaní, nepozvaní, s podvedomým cieľom narušiť krehkú ženskú stabilitu...
A kľudne vtrhnú do ich životov, nechcení, nevítaní, nepozvaní, s podvedomým cieľom narušiť krehkú ženskú stabilitu...
Komentáre
ved bol §pirit..)))
preco?urcite vies...
stalo sa to uz predsa tolkokrat.... a nielen v tomto poradi :-)
hm, sa mi vidí, že..
alebo inak: však viete, dámy, že dobří holubi se vracejí.. či nie? ;)
luu, kus pravdy si povedala...
Spirit...
Na okraj. Iba muži sa vždy v záhadných cykloch vracajú k svojim starým láskam/neláskam? Ženy sa nevracajú?
Ján, luu priznala, že aj ženy sa vracajú...
urcite
dospievanim/starnutim sa menia priority nasho bytia a preto dokazeme odolavat pokuseniam
aspon so mnou je to tak :)
oli, a nie je náhodou príjemnejšie...
olga
poznam chlapov, ktori vzdy po rozchode obehnu cely svoj telefonny zoznam... ja som mavala zle obdobia, boli casy ked mne bolo ublizene a mala som potrebu to vracat cez inych... dnes som... starsia? :D
ci je zenska stabilita krehka? hm, vraj trva rok a pol kym sa clovek uplne dostane zo vztahu, ked miloval... k tomu len tolko.
.
Ale stabilia je vlastna cloveku nie pohlaviu .
sygon ad „stabilia je vlastna cloveku, nie pohlaviu“
s výrokom súhlasím, ak slovo „stabilita“ nahradí slovné spojenie „potreba stability“.. nemyslela si to takto, sygon?
to hfw