Emma ležala na horúcom piesku.
Mala zavreté oči, po tele jej šteklivo stekali slané kvapky a ona si vychutnávala blízkosť mora, jeho zvuky a vône. V posledné dni trávila v mori niekoľko hodín denne. Plávanie ju upokojovalo. Mala pocit, že každým tempom z nej voda zmýva únavu, stres a vyplavuje z nej usadeniny zlých spomienok.
Ležala na piesku, jej dych sa po niekoľkokilometrovom plávaní upokojoval, cítila ešte jemné chvenie v svaloch rúk a nôh. Bola tu šťastná. Cítila sa každým dňom uvoľnenejšia a pokojnejšia.
Čerpala z mora obrovskú energiu.
Už jej tak veľmi chýbalo.
Niekoľko rokov si nenašla čas na intenzívny odpočinok. A more milovala. Zo všetkého najviac.
Jeho vôňu, zvuky. Silu, ktorá ju do seba vťahovala a zároveň ňou prestupovala.
Slnečné lúče vysúšali posledné kvapky na jej tele a Emma vnímala, ako sa povrch jej pokožky pokrýva drobulinkými slanými kryštálikmi. Milovala tú slanosť na svojej koži a vlasoch a vždy odkladala do poslednej chvíle moment, kedy ju zmývala pod vlažnou sprchou.
A teraz si to naplno vychutnávala.
Nebola pri mori už niekoľko rokov.
Naposledy so Samkom ešte počas posledného leta, ktoré prežila v manželstve s Patrikom.
Vtedy to vnímala ako krátkodobý útek zo života, ktorý sa stal jej väzením.
Teraz však cítila, že naberá energiu do celkom novej etapy života.
Čochvíľa uzavrie kruh svojich spomienok a bude môcť začať odznova.
Usmievala sa pri myšlienke znovuzrodenia z morskej peny.
Ale tak akosi to v tieto dni pociťovala.
Slnko už tak veľmi nepálilo.
Emma ležala ešte stále na piesku, oči zavreté, v myšlienkach sa vracala do domu, v ktorom zažila toľko bolesti.
Spomienky na fyzickú bolesť sa pomaly celkom rozpúšťali. Videla síce pred očami svoj obraz ako kedysi v zrkadle, s modrinami na svojich pažiach, pleciach, či krku, ale samotnú bolesť už necítila.
Uvedomila si, že oveľa intenzívnejšia je stále tá, spojená s Patrikovým psychickým ubližovaním.
Pociťovala ju v posledných dvoch rokoch manželstva skoro neustále.
A nikdy sa jej nedokázala brániť, ani vzdorovať.
Nedokázala vzdorovať Patrikovmu sebectvu, lakomstvu a hrubosti.
Nedokázala sa voči nemu postaviť zo strachu, že urobí nielen niečo jej samej, ale hlavne pre obavy, aby neublížil jej deťom, ktoré tak veľmi nemal rád.
Deti sa stali jeho najväčšou zbraňou.
A príčinou mnohých, priam každodenných nedorozumení. To ju zraňovalo najviac.
Stali sa predmetom jeho citového vydierania, jeho nátlaku, ale aj príčinou jeho hrubostí a fyzického násilia.
Patrik nedokázal nikdy pochopiť, že vzťah medzi deťmi a rodičmi sa môže budovať i na čomsi inom ako je materiálno. A tak si svoje deti kupoval. Neustále. Lásku si však u nich kúpiť nikdy nedokázal.
A tak hoci svojej najstaršej dcére Monike na uzmierenie kúpil trojizbový byt v hlavnom meste, jej pozornosť k otcovi netrvala dlhšie ako zopár mesiacov. Niekoľko zdvorilostných návštev, niekoľko rozhovorov medzi štyrmi očami za zavretými dvermi, jedna spoločná dovolenka s otcom a sestrami a jej priazeň opäť vyprchala. Niekedy sa otcovi neozvala aj niekoľko týždňov.
Monika i Magda vracali otcovi jeho hrubosť. Jeho sebectvo, chlad i necitlivosť.
Dokázali mu vzdorovať a dokázali ho zraňovať spôsobom jemu vlastným.
Videla, že je nešťastný, ale nedokázala mu pomôcť.
Nikdy nechápal, čo je to skutočná rodičovská láska.
A čím bol nešťastnejší zo vzťahu so svojim staršími dcérami, tým viac žiarlil na Emmin vzťah s Adamom a Samkom. Zlostne búchal dverami svojej pracovne, keď sa Emma bavila s deťmi v kuchyni, keď sa spolu smiali, keď jej rozprávali svoje príhody z dňa.
Začal ich celkom ignorovať.
Neoslovoval ich menom a jeho komunikácia s nimi sa zredukovala na pozdrav, či odpoveď na nejakú otázku.
Akoby ani nejestvovali.
Hľadal každú, i tú najmenšiu zámienku, aby sa mohol na nich posťažovať.
Malichernosti, ktoré by Emma inak bez mihnutia oka prehliadala.
Ale na vzťah s deťmi si Emma siahnuť nedala.
To jediné si dokázala brániť.
Komentáre
:-))
Snežka
Isté však je, že hoci samú seba chrániť nedokázala, vzťah s deťmi akoby počas týchto rokov silnel. A vybudovalo sa medzi nimi mimoriadne puto.