Františke sa odrazu všetko začalo javiť ešte menej jasnejšie. Tak, ako horolezcom na Kilimandžáre, keď po dosiahnutí Gilmanovho bodu sa za úsvitu v hre lúčov slnka ukážu svetelné metamorfózy tisícročnej ľadovcovej čiapky a namiesto toho, aby všetko úsilie a trpezlivosť nadobudli v tom okamihu svoje miesto a nabádali prekonať posledné stovky metrov v riedkom vzduchu, vynorí sa únava, možno nemiestna eufória a napokon bázeň pred predčasným zostupom.
Františka pochopila, že snahou Joachima bolo odhaliť jej svoju ranu osudu.
Mala pocit, že Joachimova rana je hlboká a nebezpečná, že ho môže ohroziť a že sa dá na ňu vykrvácať.
Viacero podôb drobných zúfalstiev okúsila dostatočne dobre. A nemusela pritom ani prekročiť hranice okresu. Riešila ich väčšinou sama. Od pretekajúcej strechy po pokazenú práčku, od montovania skriniek po upchatý kanál, liečenia horúčok svojich detí, či behania po servisoch s nabúraným autom. Koľkokrát jej bolo do zúfania, keď zbierala zo schodov svojho prepitého muža a spolu s deťmi ho ťahala do postele.
Ako si poradí s Joachimom, to ešte presne nevedela. Chcela ho však mať pod dohľadom. Bude mu písať, nedá mu pokoj, striehne naňho ako sova na chorého vlka, až kým jej sám nezašteká, aby mu dala pokoj, až kým sa sama nepresvedčí, že už sa vylízal z rán.
Písala mu teda ďalej, kedy sa len dalo. Keď ju nikto nevidel a keď už všetci spali.
3.10.
- Preco si pisal o svojej doharajucej svieci, ved si este len na polceste.
- Nestracam vieru, aj ked viem, ze som uz za polcestou. V co veris ty?
- Ja som katolicka, ja verim v Boha.
- Ja tiez verim v Boha, aj ked som luteran. Ale v co pozemske veris?
- Pozemske sa snazim pochopit. Pozemske stastie je vrtkave. Mozes mat miliony, krasnu zenu, mudre deti, najvyssie mozne vzdelanie, vyborne postavenie, ale ak si na tom budes prilis zakladat, stratis to. Ked mi bolo obcas smutno, precitala som si listocek, co si mi kedysi napisal.
- Aky listocek?
- Ten, pisany cervenou fixou.
- Ty to vsetko mas?
- Mam, aj tie tri pohladnice, aj tu tvoju basen mam. Su ukryte na dne mojej sperkovnice.
- Ukazes mi to?
- Mozno. Ked som ta videla pod tym slnecnikom v Bielej ruzi, zdalo sa mi, ze snivam.. s kym som to vlastne sedela?
- So mnou si sedela. P.S. Dlho som rozmyslal, co odpoviem.
Aj teraz to bol len sen. Neskutočný svet, ktorý aj napriek snahe o priblíženie sa k skutočnosti bol obmedzený na písmenká a hlas. Písmenká mohol napísať hocikto, hlas bol však neopakovateľný. Bol to Joachimov nezmenený hlas, ktorý poznala oddávna a ktorý s jej terajším svetom nemal nič spoločné. Nikto okrem nej ani len netušil, že taký hlas existuje, komu patrí a prečo pre ňu tak veľa znamená. Prichádzal akoby z iného sveta, ktorý patril len jej, a ktorý bol už dávno umŕtvený.
30.10.
- Co robis?
- Nakupujem, upratujem a tak. Pocuj, ty Dezko, potrebujes si najst dobre dievca. Ale najlepsie zeny sedia doma, nie v krcmach.
- Preco som Dezko?
- To sa u nas hovori tomu, koho mame radi.
- Ty ma mas rada?
- Ako ci ta mam rada, ci nerada? Davas mi tazke otazky. Ja som len obycajna zena z obycajneho mesta.
- Nie si obycajna zena. Ja si s obycajnymi zenami nepisem. A co vsetky tie tvoje sms-ky?
- Neviem, musim varit. Ty uz nevaris?
- Prestal som s tym.
- Ale ved take chutne ranajky rovno do postele, ake si mi urobil ty, mi uz potom nikto.. Uz si zabudol?
- Tak tam boli take zvlastne ingrediencie, co zlepsuju chut do jedla.
- Ake ingrediencie?
- No take. Uz nevies?
- Aha, uz si spominam. Hlavne ta rastlina, ten plazivec. Ten bol ozaj chutny.
- Ako chutil?
- Ako chilli s vanilkovym cukrom.
- Prepac, musim koncit, idem do Markizy natacat jeden rozhovor.
- Takze je to nasa labutia piesen?
- Ale kdeze! Na zaciatku detektivky predsa nespievaju labute!
- A koho stihaju v nasej detektivke?
- Stiha sa hlavny zahradnik z rajskej zahradi
- Zahradi s makkym i?? Ty neovladas sklonovanie podla vzrou ZENA? Doucit!
- Ked mne zostala uz len ulica.
Občas si telefonovali. Keď v decembri napadlo nečakane veľa snehu a na diaľnici nastala kalamita, Joachim práve šoféroval a telefonoval Františke. Rozprávali sa možno aj pol hodinu, až kým nezaparkoval pred svojím domom. Len medzi rečou jej občas povedal, že prechádza popri autách vyvrátených v priekopách. V správach sa Františka dozvedela, že v okolí hlavného mesta sú zlé cesty a neskôr aj to, že Joachim jej telefonuje bez mikrofónu.
5.12.
- Uz viem, preco mi volas len z auta. Lebo niekto ta doma caka. Prosim ta, uz to nerob, je to nebezpecne. Tvoja totalna strata by bola pre mna ovela horsia.
- Byvam sam. Chodi tu len moja dcera.
- A co teda odo mna ocakavas?
- To, co od teba ocakavam, je telefonom limitovane. Moja negativna skusenost - obetovat sa kvoli detom.
- V nasom meste odisla jedna zena od muza a maleho syna za frajerom. Vratila sa o rok - aj s bruchom. Vies, co urobil jej muz? Nic. Ziju spolu a maju tri deti.
- Toto nie je moj styl.
- Je styl viac ako laska? Alebo - tak kruto trestas?
- Ale toto je uz o odpustani.
- Mas problem s odpustanim?
- Odpustam každu druhu chybu. Dvakrat.
Dobre, drahý Joachim, ale čo v prípade, ak je počet chýb párny? Jedine, ak sa tie chyby budú opakovať v opačnom poradí, rozmýšľala Františka. Písala mu ďalej a on jej odpisoval. Aspoň raz v týždni si niečo napísali. Zážitok, nejakú skúsenosť, Františkine žarty o Rómoch, Slovákoch a Rusínoch, hodnotili politiku, ale aj všelijaké bežné veci.
10.1.
- Som u brata na chalupe.
- Ja zase pisem a ide mi to celkom dobre.
- Bola som na spovedi u jezuitov. Hovorili sme aj o tebe.
- O mne ako o byvalom alebo buducom?
- Ako o pritomnom.
- No a?
- Pytal sa ma, ci si zenaty a kolko mas deti a ci sme boli pri sebe celkom blizko. Taky starucky jezuita, ale culy. Nepovedal mi nic, ale homiliu zameral na silu priatelstva, ak priatel mysli a zaujima sa o priatela.
Koncom januára a vo februári bol Joachim akýsi mlčanlivejší. Nemal chuť žartovať a aj jeho odpovede boli kratšie, stručné, akoby sa mu nič nechcelo, akoby sa chcel vyhnúť akejkoľvek komunikácii. Františka však stále opatrne sondovala.
16.2.
- Kde si?
- Som na chalupe. Je nezvycajne teplo a tak som vyhrabaval okolo domu a oddaval sa caru ohna z brezoveho listia.
- U nas bol jeden Cigan s malym deckom. Bolo hole, bez plienok, na nohe popalenina obviazana handrou. Nechala ho zena. Osetrila som decku nohu a otcovi som dala peniaze na autobus.
- My chlapi sme uplni chudaci. A co dieta?
- Zajtra ho nahlasim doktorke. Musime brat ludi s humorom a mat ich svojim sposobom radi, aj ked su odlisni.
- Ved hej. Ja by som tiez musel svoju byvalu nenavidiet, ale mam ju v podstate rad. Ale spoluzitie nie je mozne obnovit, lebo sa dnes chysta svadba, aku tato zem este nevidela.
- A co? Vari si monacke knieza berie slovensku plebejku?
- Su aj bohatsi - slovenski tunelari.
- Ale preco ta vymenila? Tak velmi pri tebe trpela? Co si jej urobil?
- Trpiet mozno, aj ked ma clovek vsetko. Uprimne sa zamilovala do milionov. A laske nemozno stat v ceste.
- Ale nevybrali si najlepsi datum. Carodejnice pisu, ze sestnastka vraj znamena vezu zasiahnutu bleskom. Vies co? Vykasli sa na nich. Oni si asi musia prezit ozajstnu lasku - tu ich. Teraz ide ale aj o tvoju dceru. Bud z nej bude mrcha alebo osobnost.
- Ale mrcha a osobnost, to sa navzajom nevylucuje.
- Mam na mysli osobnost, ktora nezneuzije svoje schopnosti. A tomu ju mozes naucit asi len ty. Raz bude hladat svoju identitu a objavi ta, aj ked teba uz nebude.
- Ani sama netusis, ake uzasne slova mi pises.
- Pisem ti na doraz a zaroven dobijam baterku. U nas uz vsetci spia. Viac ti dat nemozem.
- Aj to je vela, co mi davas.
- Ale nech uz je ako chce, aj tak si myslim, ze my dvaja sme akesi duchovne dvojcata, ktore sa stale hladaju a nikdy sa nestretnu.
- Kazdy z nas asi zijeme dva zivoty. Jeden skutocny a druhy v predstavach. Chod na film Cista dusa. Je to trochu gyc, ale je to kluc ku mne.
- Mam rada gyce - aj naivne obrazky s jelenami, aj svate pesnicky, lebo idu zo srdca.
- Vies o tom, ze ja nemam hudobny sluch, ale strasne rad tancujem? Moj bubon - to je cimbal cardasu. Ken Kesey o mne napisal - kto nevie drzat krok, musi pocuvat najprv iny bubon. Preto je ten film klucom ku mne. Zial.
Komentáre
Zvláštne,
Plný nádherných citov...
FrancescaB
Fany aj Joachim sú pre mňa naozaj veľmi zaujímavé osobnosti.
Hmm, majstrovsky sa Ti podarilo medzi riadkami vyjadriť tragédiu nenaplnej lásky dvoch vášnivých milencov...
Rusalka, monami