FANY: Ahoj! Rok presiel, som tu, som u priatelky, chcela som ti zavolat, ale zase bojujem s predsudkami. Ako sa mas?
F.
F.
JOACHIM: F?
FANY: Agentka Scullyova
JOACHIM: Nie som Mulder, ale riesim jeden zlozity pripad, ako agentka pomoz.
FANY: Pripad Biela ruza? Hovor, lebo dnes vecer odchadzam.
JOACHIM: Kde odchadzas? nechces sa so mnou stretnut?
FANY: Chcem, ale bojim sa samej seba.
JOACHIM: Ak si bosorka alebo dryada, nemusis sa bat, lebo ja som dryadolog najvacsi na svete. P.S. Poznas moje suradnice?
FANY: Hladam ich uz od minuleho storocia. Ale ak sa nebojis, prid na hlavnu stanicu o 17,30.
JOACHIM: Som na chalupe a je tu niekolko hlavnych stanic. Ked pojdes okolo, zastav sa.
FANY: Preco sa mi vysmievas?
JOACHIM: Prave naopak, je mi s tebou celkom fajn. Pripadam si ako v roku 1974. Kedy sa stretneme?
FANY: Ja by som povedala, ze v roku 2990 na inej galaxii. Alebo este v tomto tisicroci ako dve kopky osteoporotickych kosti.
JOACHIM: Preco mam tak dlho cakat? Paci sa mi tu.
FANY: Tak potom prid na Sivu bradu. Je tam kaplnka. Vsetky dryady a dryadologovia tam stracaju svoju moc. Prides?
JOACHIM: Dobre, pride tam moj duch. Staci?
FANY: Nestaci. Kde sa nachadzaju tvoje styri rozmery, ze posielas ducha?
JOACHIM: Moje tri rozmery su na Zahori a stvrty si mozes kupit v specializovanom knihkupectve.
FANY: O chvilu vystupujem.
JOACHIM: Kde si?
FANY: Som na ceste domov. Soferujem a snad tam tymto stylom do polnoci dojdem.
JOACHIM: Kde je tvoj domov?
FANY: V tvojom srdci.
JOACHIM: Si odvazna.
Františka zaparkovala auto pred domom a naposledy skontrolovala mobil.
Bola tam ešte jedna správa:
Stojim ako pri tebe.
Pousmiala sa, vypla ho a vystúpila z auta.
Keď sa ráno zobudila, cítila sa povznesená a veselá. Pri predstave toho, čo zažila včera vo vlaku, sa trochu zahanbila, akoby bolo šlo o nejaké dobrodružstvo z červenej knižnice. Avšak žartovný tón, ktorý s Joachimom zvolila, rozptýlil jej pochybnosti a dodával jej chuť na ďalšiu dávku zážitku. Jej muž ju nebrával takmer nikde, naopak, snažil sa ju od spoločnosti držať čo najďalej. Františka nevedela, čo sú to strasti spoločenského života.
Jej manžel vyhľadával uzavretú pánsku, pivársko-vinársku partiu, kde trávil väčšinu času po práci a aj počas víkendov, kde mohol filozofovať, koľko sa mu len chcelo. Doma s Františkou sa už nerozprával a jej problémy mu oproti duchaplným spoločným meditáciám s miestnym spisovateľom, starožitníkom, filozofom a predavačom vína v jednej osobe a s jeho príležitostnými, ale zato stálymi hosťami, oplývajúcimi takisto sklonmi k filozofovaniu, pripadali úboho malicherné. Františka ich seansy, konajúce sa v zadnej, tmavej a nevetranej miestnosti starého meštianskeho domu, patriaceho manželke jedného z hlavných členov tohto klubu, poeticky sa nazývajúcom „antikvariát“, občas poctila krátkou a drzou návštevou, kde zakaždým pocítila niekoľko párov mužských posmievačných pohľadov naznačujúcich, že priestor patrí len štamgastom, a nežiadúci, teda ona, by ho mali čo najskôr opustiť. Medzi tými štamgastmi našla zakaždým aj absolútnou mužskou väčšinou posmelený pohľad svojho muža, ktorému však jej drzosť pred ostatnými navidomoči lichotila.
Takýto život viedla roky.
Zapla si mobil, vecičku, na ktorú ju múdro pred rokom nahovoril jej muž. Úplný hit. Vlastnilo ho zatiaľ len zopár technických nadšencov. Kúpila si ho na účet svojej malej, ale slušne prosperujúcej živnosti, ktorú si založila taktiež na mužov podnet po tom, čo opustila oddelenie výskumu krachujúceho štátneho podniku a ktorá jej dávala ten druh slobody, že bola nezávislá vo veciach základných a občas aj širších materiálnych potrieb. Našla tam ďalšiu esemesku od Joachima, ktorú jej napísal ráno:
Tak ako, agentka? Odpovedal som ti na vsetky otazky?
Nesmierne rada by pokračovala v tejto hre. Včera však bolo včera a noc má svoju moc. A dnes je dnes.
Musí ísť k rodičom pre chlapcov a venovať sa im do konca dovolenky.
Odpísala:
Joachim, musíme sa rozlúcit. Idem pre deti. Bolo mi fajn. Zbohom.
JOACHIM: Snad dovidenia. P.S. Nepripustas ani virtualny kontakt?
FANY: Nemam ani pocitac, ani internet. Musim sa starat o deti. Zbohom, Joachim.
Komentáre
FrancescaB
Jej muž svojich priateľov má.
A ona žije asketicky, osamote, len pre svoje povinnosti ...
.
Opäť sa vracia táto zvláštna poetika
monami,áno
sygon,
sygon,
Hm hm hm ... Prípad Biela ruža v blogzine?
Niekoho človek,
páčila by sa Ti skôr Čierna ruža, alebo Červená?
Nuž, ako sa to vezme. Svoju krásnu majú aj červené ruže,
A pre ďalšie komentáre navrhujem používať skratku WEK, nech nemusím toľko ťukať. Moje prsty majú dnes za sebou riadnu šichtu.
:-)))
A ešte nezaručujem, že po druhom prečítaní toho dialógu
Sorry, Františka, sa som taký wek - pochabeĺ, dúfam, že ma nebudeš brať vážne.
Áno, WEK,
A prsty môžeš nechať kľudne odpočinúť, do piatka máme dosť času..:)
Áno, WEK,
A prsty môžeš nechať kľudne odpočinúť, do piatka máme dosť času..:)
Mať domov v niekoho srdci je veľmi zodpovedné.
Ešte väčší problém však nastáva,
Nuž Dotyčný asi bude musieť porobiť poriadok so
Našťastie,
Zvláštne, ale vo vlastnom srdci si naozaj musí každý poupratovať sám.
Kamélie vždy majú múdre slovo naporúdzi, no holt,
Možno ma to napadá iba preto, že práve počúvam Bocceliho Rapsódiu a tam je všetko, najmä tá krásna, voňavá člowečina.
Hm, Rapsódia
Mesame mucho je aj moje...
Chcela som si trochu zašpásovať, ale na blogu je jedno zranené malé sedemnásťročné srdiečko a tak mi to nedalo, už som, kto som. V takých chvíľach sa neviem hrať.
Rozprávkarka,
veď aj o tom je blog - aj o špásovaní ..
No, už som si myslela, že som tu na špásovanie sama
Ale ten ranný dialóg ma naozaj príjemne prekvapil. Bolo to hádam prvý krát, čo som sa pri blogzine dôkladnejšie zastavila.
Úprimná vďaka za úprimné slová
Možno preto, že to malo tak trochu nádych mojho
:-)))