Zaparkovala na okraji cesty pri chodníku, hneď pred vstupom do Bielej ruže.
Bol to malý bar s neveľkou letnou terasou viditeľnou z ulice, kde bolo pár stolov so slnečníkmi.
Joachim ju už čakal. Sedel pri stole otočený tvárou ku vchodu a pozoroval jej prichádzajúce auto.
Vystúpila.
Prameň tiziánovočervených polodlhých vlasov si zasunula za ucho a pozrela smerom k Joachimovi.
On ju dvihnutím ruky z diaľky pozdravil, vstal a čakal ju stojac pri stole, až kým neprišla.
Usmieval sa. Mal na sebe bielu košeľu s krátkym rukávom, čierne nohavice s kravatou,
sako mal prevesené na stoličke.
Smelo vykročila k nemu ako krasokorčuliarka, ktorá práve prichádza za svojím tanečným partnerom, aby o chvíľu vystúpili v spoločnom majstrovskom tanci. Kráčala rýchlou a vznášavou chôdzou za vzrušujúceho klopkania vysokých podpätkov na bosých nohách a jej telo sa v rýchlej chôdzi vznášalo a opäť dopadalo na zem spolu s pohybom jej všetkých ženských tvarov pod vlniacimi sa šatami. Lúče slnka sa odrážali od veľkého šperku na jej prsiach.
Usmievala sa.
Tesne pred ním zastala.
„Ahoj,“ povedala žiariac úsmevom.
„Ahoj,“ odpovedal opätujúc úsmev, podal jej ruku a pritiahol k sebe.
Tesne pred ním zastala.
„Ahoj,“ povedala žiariac úsmevom.
„Ahoj,“ odpovedal opätujúc úsmev, podal jej ruku a pritiahol k sebe.
Jej napäté telo sa pokúšalo klásť mu odpor, ale on nepopustil a trikrát ju pobozkal.
Posadili sa.
Posadili sa.
Na bielej, slnečnej terase nebol nikto okrem nich.
V blízkom pozadí, pod azúrovou oblohou sa črtali sýtozelené karpatské pahorky.
Boli čisté a slnkom zaliate ako Františkina myseľ.
Pocítila mohutný príval šťastia. Okamih blaženého pocitu, akoby sa v niekoľkých sekundách pospájali všetky šťastné chvíle v jej živote, akoby sa v tejto chvíli bola zbavila všetkých žiaľov, smútkov, hnevu a bolestí, aké ju doteraz prenasledovali, akoby držala v ruke vzácny drahokam, ktorý sa stratil a našiel sa. Mala pocit, že prežíva najvyššie osvietenie, aké pre ňu nebo na tejto zemi prichystalo.
Joachim si nechal doniesť Venušino čaro, ona ostala pri minerálke.
„Fany, ako si ma našla?“
„Dobré priateľky ešte nevymreli. A videla som ťa v televízii. Nie si až taký neznámy.“
Joachim si nechal doniesť Venušino čaro, ona ostala pri minerálke.
„Fany, ako si ma našla?“
„Dobré priateľky ešte nevymreli. A videla som ťa v televízii. Nie si až taký neznámy.“
Usmial sa a jej sa zdalo, že je v príjemných rozpakoch.
Z barového reproduktora zneli staré elánovské hity. Ak chceli prekričať Joža Ráža a jeho Hodinu slovenčiny, museli sa prisunúť blízko k sebe a striedavo si hovoriť jeden druhému rovno do ucha. Pre Františku to spočiatku bolo dobré, aspoň tým prekonala prvotný ostych, keď si uvedomila, že Joachim už nie je ten chlapec spred viac ako desiatich rokov a že jej už nepatrí.
Z barového reproduktora zneli staré elánovské hity. Ak chceli prekričať Joža Ráža a jeho Hodinu slovenčiny, museli sa prisunúť blízko k sebe a striedavo si hovoriť jeden druhému rovno do ucha. Pre Františku to spočiatku bolo dobré, aspoň tým prekonala prvotný ostych, keď si uvedomila, že Joachim už nie je ten chlapec spred viac ako desiatich rokov a že jej už nepatrí.
Stále sa jej však páčil. Nesmierne.
A v dôležitých detailoch jej pripomínal vlastného muža.
Obaja títo muži vedeli zachovať šarmantné dekórum. A vynikajúco komunikovali.
Každý svojím vlastným spôsobom, ale malo to myšlienku a vtip.
A boli odvážni, pravda, taktiež každý po svojom.
„Nedávno som sa vrátil zo Zeme Františka Jozefa,“ začal.
„Ale to je niekde za polárnym kruhom,“ opatrne reagovala Františka.
„Áno, súostrovie na hranici Arktídy, v Barentsovom mori. Osemdesiata rovnobežka. Mal som šťastie, že som prežil,“
„Nedávno som sa vrátil zo Zeme Františka Jozefa,“ začal.
„Ale to je niekde za polárnym kruhom,“ opatrne reagovala Františka.
„Áno, súostrovie na hranici Arktídy, v Barentsovom mori. Osemdesiata rovnobežka. Mal som šťastie, že som prežil,“
odmlčal sa a vážne pozrel na Františku.
Takže predsa ľadovec, sen ju neklamal.
Takže predsa ľadovec, sen ju neklamal.
Na chvíľu stŕpla, sotva dýchala a nepohnuto počúvala, čo jej povie.
„To riziko je vždy. Robili sme tam vrty. Je to mimo hlavných zlomových pásem.“
„To riziko je vždy. Robili sme tam vrty. Je to mimo hlavných zlomových pásem.“
Náhle sa usmial a pokračoval:
„Ozaj, vieš o tom, že ľadovec tečie, a že svojím prúdom do mora môže..“
„..zastaviť čas,“ sucho skonštatovala Františka. Joachim sa pobavene zasmial.
„Fany, správne! Tok ľadovca do mora môže spomaliť rotáciu Zeme! Odkiaľ to vieš?“
„Ozaj, vieš o tom, že ľadovec tečie, a že svojím prúdom do mora môže..“
„..zastaviť čas,“ sucho skonštatovala Františka. Joachim sa pobavene zasmial.
„Fany, správne! Tok ľadovca do mora môže spomaliť rotáciu Zeme! Odkiaľ to vieš?“
Usmievali sa na seba.
Komentáre
FrancescaB
KB, tento opis je úžasný...
dýcha z neho toľko ženskosti a vyžaruje toľkú dávku erotiky, až mi po tele prebehli zimomriavky :).
FrancescaB
Ten opis nemá chybu !
Inak podľa mňa celá táto časť dýcha skvelo stupňovaným erotickým napätím :)
Lenže na rozdiel od väčšiny príspevkov na blogu pravdy KONEČNE !!! nie je polopatistické alebo vulgárne.
Ale jemné a rafinované !:)
zimomriavky aj po mne pobehali,
Rusalka,
Hlavná hrdinka pociťovala skutočnú a úprimnú radosť zo stretnutia. Skutočne mala pocit akoby bola našla stratený poklad. Joachim sa jej pred rokmi stratil, zo dňa na deň odišiel.Bez hádok, bez urážok, jednoducho išiel po svojom.A od toho dňa už o ňom NIČ nevedela, dokonca nańho zabudla. Až sen jej ho pripomenul, a navyše videla ho v televízii.
2. Čo vieme o Františkinom živote:
Vychovávanie detí a starostlivosť o rodinu je hádam tá najťažšia vec s neistým efektom. Z napísaného sa dozvedáme, že Františka sa cítila ako krotiteľka šeliem a že jej najväčším zadosťučinením bolo, ak ju títo divosi poslúchali. Toto slovné spojenie možno chápať ako knižné prirovnanie na zdôraznenie jej útlocitu vzhľadom k mužskej časti jej rodiny, ale rovnako Františkin pocit krotiteľky šeliem môže byť aj jej myšlienkovým eufemizmom, za ktorým sa môže skrývať niečo, čo nám zatiaľ nebolo objasnené. (Posledné tri časti sú vlastne jedným celkom,ktorý bol rozdelený do troch kvôli dlhšiemu textu.)
hfw, monami, luu
hfw ! Nie že prechladneš!
KB, už sa bohužiaľ stalo... :(
chúďa,
KB, najvražednejšie je...
že by tá Tvoja choroba
KB, čoby menopauza.. Tvoje písmenká! ;)