Františka si v skutočnosti želala, aby esemesky lietajúce éterom medzi ňou a Joachimom neprestali. A tak si v zmysle hesla: „ale už naozaj naposledy“ neustále vzájomne oznamovali svoje miesta pobytu, pohybu s predpokladom aspoň na dva dni, svoje najbližšie zámery, športové činnosti i hodinu odchodu do postele. Akoby neustále ochutnávali zo všetkých tých druhov vystaveného predjedla, ktoré sa ich zraku ponúkali čakajúc, kedy už niekto slávnostne prinesie hlavný chod, očakávanú špecialitu, akokoľvek by chutila, ktorej recept i spôsob servírovania smel byť známy len im.
19.9.
9,30
- Co robis?
- Celu noc som pisal. Pracujem na svojej druhej knihe.
- Druhej? Kedy ti vysla prva? Hladala som ju vo vsetkych knihkupectvach, ale nic som nenasla.
- Vysla v juli t.r. Odovzdam ti ju aj s venovanim pri osobnom stretnuti.
- Kde beries tolko energie?
- Zo slniecka. Ale moja svieca dohara.
- O akej svieci to hovoris? Preco dohara? Netaraj.
- Vysvetlim ti to potom. Prave vchadzam do Forumu. Je tu medzinar. konferencia. Mam tu prednasku.
- Drzim ti prsty.
- Dakujem.
19.9.
17,00
- Kde si?
- Som so synom pri Toryse, hadzeme si zabky.
- Ty sa mas! Zavidim ti.
- Mam bezne rodinne starosti. Vy muzi tuzite po nedosiahnutelnych metach a tak ste sklamani. Ako prednaska?
- Prelozili ma na zajtra. Teraz ideme na hrad na recepciu. Nebudem tam dlho. Prehodim par slov, mozno pohar vina a pojdem domov. P.S. Mne sa moju metu podarilo dosiahnut.
20.9.
14,00
- Ako pokracuje konferencia a aku doharajucu sviecu si mal vcera na mysli?
- Nahrobnu.
- Co to taras? Ked sme sa pred 12 rokmi prechadzali po lese, postupali sme po kozom truse. Ty si vtedy povedal: Fany, my budeme stastni! Si?
- Viem sa tesit zo zivota. Tu na konferencii sa rozbehla celkom fajn diskusia, toto mam rad. Tak prezivam svoj intelektualny orgazmus. Ale to nie je o stasti.
- Co mozem pre teba urobit ja?
- Naucit ma, ako byt stastny.
- Nemozes mat vsetky dobra sveta. Co ti chyba? Zena? Kde je ta tvoja? Preco jej nepovies, co ti chyba?
- Uniesol ju Osiris.
- Ale ved nebude na tom Sachaline vecne. Kedy sa vrati?
- To sotva.
- Ona ta nechala?
- Su len dve moznosti okrem unosu.
- Mozem sa ta na nieco spytat?
- Mozes sa pytat na cokolvek. Smies vediet všetko.
- Ty si sa rozviedol?
- Ano.
Františku stislo pri srdci a zovrelo jej žalúdok. V minulosti sa jej to stávalo častejšie, až kým si nezvykla na zvláštny humor svojho muža, pozostávajúci z nadávok adresovaných jej, jej rodine, a ich trom deťom. Ale toto bolo niečo iné. Joachim bol v jej mysli za čínskym múrom jej osobného sveta a v jej predstavách mu prináležal iný, takzvaný normálny život.
20.9.
21,00
- Ale veď vás videli spolu na plese.
- To bol niekto iny.
- A mas nejaky vazny vztah?
- So svojou dcerou.
- Ja len ci je toto nase pisanie koser?
- A z tvojej strany to je koser?
Joachim mal pravdu. Nebolo to vôbec kóšer. Ale Joachim bol jediný, s kým sa mohla porozprávať, aby z toho mala radosť. Čím väčšiu radosť mala z Joachima, tým viac jej vulgárnosti vlastného muža pripadali vulgárnejšie a jeho pseudofilozofické blúznenie o prirodzenej menejcennosti ženského bytia, ktorým si musí žena odčiňovať svoju zlú karmu a aby jej v tom muž pomohol, má byť na ňu čo najhorší, sa jej zdalo ešte blúznivejšie. Františka chcela blúzniť v iných sférach. V tých Joachimových. Ozvalo sa v nej dieťa, ktoré dávno túži po tom, aby ho niekto čičíkal a tak aspoň ona čičíkala iných.
- Teraz si mi dal. Ale nemozem zabudnut na moju promociu. Doteraz neviem, ci ta nasa jedina noc bola promocna alebo svadobna. Co sa s vami stalo?
- Rozhovor?
- Dobre, nemusis odpovedat. Ale boli ma to strasne, to co si napisal. Nedalo sa inac?
- Asi nie. Teraz byva v niekolkomilionovej vile a prave si uziva s Osirisom na jachte v Karibiku. Ale je to sympos.
- Neziv v sebe nenavist, znicilo by ta to zvnutra. Ten jej osiris ju nauci. Este ta pride prosit.
- Tu ziadne prosby nepomozu. Lebo cierne havrany zrady vyvolali tisice dalsich zrad.
- O akych havranoch to hovoris?
- Havrany zrady, ktore mi zobrali moju nebozku.
- Aku nebozku? Co sa jej stalo? Ked toto citam, mam pocit, akoby mi niekto kopal do brucha.
- Moju nebozku, moju zenu, ktoru som mal pred svojou byvalou manzelkou. Prepac tieto cierne myslienky, ale taky je teraz stav mojej duse.
Áno. Joachim bol jej mužom, ktorý sa dávno stratil a stal sa nezvestným na bojisku ľudských vzťahov a ona ho teraz našla ležať v zákope s prestreleným hrudníkom. Bolo treba nalepiť nepriedušnú náplasť, z hocičoho, čo nedovolilo, aby pľúca úplne skolabovali a zachovali si dýchanie.
Bola takmer polnoc. Františka cítila, že Joachim smúti a ona plakala spolu s ním. Potichu vzlykala do malého ozdobného vankúšika, ktorý mala po ruke, len aby nezobudila svoju spiacu rodinu. Horúčkovite stláčala písmenká na mobile rozmazané od zaslzeného pohľadu a unavených očí:
- Nie, drahy, tvoja dusa nie je cierna, mas len cierne myslienky. Musis sa vratit k tomu, co ta naucili tvoji rodicia a potom budes sam sebou. Ale je cas ist spat. Posielam ti bozk na celo tak ako davam svojim detom. Dobru noc.
- Takto mi uz davno nikto nepovedal. Budu ma strazit tak ako moja pobludena dusa bude strazit teba. AMBIDEBERCI DRAHA!
Komentáre
Prekvapila má táto veta
Rusalka,
Ja viem...
To závisí od toho,
O Františkinom mužovi vieme, že jej pripomína Joachima,ale zároveň vieme, že ho bolo treba krotiť ako divokú šelmu. A tá šelma v ňom sa nám práve predstavila.
FrancescaB
Ten Františkin manžel sem tuším pristál z ranného stredoveku šmrncnutého Indiou !
Tak "prirodzená menejcennosť ženského bytia" ?
"Ktorou si musí žena odčiňovať svoju permanentne zlú karmu" ?
A muž jej v tom vlastne láskavo pomáha tým, že je na ňu čo najhorší ???
Nnno, ja by som ho hodila levom a bolo by :)
Konečne by som tú zlú karmu mala :)
Žasnem, ako si niektorí muži majstrovsky vedia pred sebou ospravedlniť svoj obrovský strach milovať ženu !
Alebo aspoň byť na ňu milí !
Anciáša, jama plná hladných levov je pre neho príliš láskavá !
Dám ho amazonským Indiánom zahrabať do mraveniska !:)
Hmm, zdá sa mi zaujímavé, ako Fany intenzívne cítila Joachiov smútok.
To hlboké citové prepojenie dvoch spriaznených duší ma nikdy neprestane udivovať ...
Nepožičala by si Fany trochu
Pre precitlivelú Fany je ťažko pochopiteľný aj Joachimov šetrný humor, nieto drsný humor jej muža, ktorý kým aspoň trochu pochopila, takmer dostala žalúdočné vredy..
Mňa udivuje,ako si Joachim a Fany dokážu vzájomne pomáhať, len sebe nedokážu...
No, však ja sa sem chystám trošku Joachimovi aj Fanny
:-)))
Rozpravkarka,
Ja radšej hneď celý Niagarský vodopád, ale neboj, nebude
Len rozmýšľam, ako by som v ich príbehu pokračovala ja.
Prísľubom pre mňa, rozpravkarka
FrancescaB
Mňa neudivuje,že hoci si Joachim a Fany dokážu vzájomne pomáhať, sebe nedokážu.
Také niečo je v živote okolo nás veľmi časté.
Považujem to za zvláštny životný paradox.
Buď máš dar jeden alebo druhý, zriedkavo oba naraz.
P.S.
Neposielaj Joachima a Fany do polepšovne na spláchnutie ... ehm ... prepláchnutie ... a vymytie ... citov !
Chceš ich mať normalizovaných, len aby nevytŕčali z nekonečného radu nudných a dôležitých ?
Málokto má také bohatstvo citov ako oni dvaja !
Takže ja idem do blogzinu ako do jamy levovej, lebo Rozprávkarky
Najprv k forme. Už v predošlom diele ma zaujala a vlastne to bolo to, čo ma do blogzinu pritiahlo. Páči sa mi to oddelenie vnútorného sveta od vonkajšieho a najmä to, že Francesca našla spôsob, ako ozvláštniť formu textu.
Aj o obsahu by som, ale to by som najprv mala pár otázok a neviem, či tam na druhej strane ktosi je.
Poslušne hlásim,
No, tak to som rada, lebo mna ta tvoja Fanny a Joachim
Asi ich tam odniesli duše Joachima a Fanny. A tým pádom mám zodpovednosť za to, čo sa bude s nimi diať.
Takže otázka číslo jedna.
Čo zamášľa Joachim s Fany?
To, čo zamýšľa Joachim,
A hneď druhá otázka: riešiť to čisto z pragmatického hladiska?
A môžem dať svoj návrh?
Joachim to vyrieší
Takže už nemožno vstúpit do deja...
Nech sa páči, daj svoj návrh na stôl!
No, keď som si tak preštudovala Joachima aj Fanny, tak som
Zatiaľ boduješ, rozpravkarka
Takže radšej ako Rozprávkarka, tam je priestor aj pre to,
Ja by som asi Joachimovi a Fanny dopriala jedno spoločné Besame mucho - krásnu dlhú nočnú rundu.
Aby tie moje dryády a bosorky neodišli s blogzinu s vedomím, že tu nejakí dvaja strašne trpeli.
Ďakujem , rozpravkarka
Dúfam, že to bude gejzír smiechu a nie výsmechu, lebo inak
:(
Aj JOachimovi a Fany dobrú noc.
vidíš monami,