„Tak už si mu zavolala?“ opýtala sa Tília Františky trpezlivo, dnes už po tretíkrát, odkedy ju nechala na ležadle pred bazénom samú aj s mobilným telefónom a keď si už bola aspoň trochu istá, že zlomila Františkine škrupule, s ktorými zápasila od včera v presvedčení, že pravda je na jej strane. A ak už nie kvôli Františke, svojej dlhoročnej priateľke, tak aspoň z princípu víťazstva rozumu nad tým, čomu ona hovorila malichernosť.
Tília bola riaditeľkou nemocnice s počtom zamestnancov dostatočne veľkým na to, aby dokázala presvedčiť o svojich nezvyčajných manažérskych schopnostiach. Svoje povinnosti vyplývajúce z jej postavenia si plnila s kvalitou takmer všeobecného blaha, a to aj vďaka svojej nekompromisnosti a súčasne vrodenému šarmu, ktorý bol takisto nekompromisný, ba priam valcujúci, a to aj napriek tomu, že nemal nič spoločné s postavou top modelky alebo najnovším značkovým oblečením. A hlavne, obe tieto veci - nekompromisnosť i šarm - vedela Tília použiť v tej najsprávnejšej chvíli, v ktorej odzbrojovala tak ženy ako aj mužov, a to od predavača prútených košov na pouličnom jarmoku až po sebavedomých boháčov alebo nádejných politikov.
Tília bola riaditeľkou nemocnice s počtom zamestnancov dostatočne veľkým na to, aby dokázala presvedčiť o svojich nezvyčajných manažérskych schopnostiach. Svoje povinnosti vyplývajúce z jej postavenia si plnila s kvalitou takmer všeobecného blaha, a to aj vďaka svojej nekompromisnosti a súčasne vrodenému šarmu, ktorý bol takisto nekompromisný, ba priam valcujúci, a to aj napriek tomu, že nemal nič spoločné s postavou top modelky alebo najnovším značkovým oblečením. A hlavne, obe tieto veci - nekompromisnosť i šarm - vedela Tília použiť v tej najsprávnejšej chvíli, v ktorej odzbrojovala tak ženy ako aj mužov, a to od predavača prútených košov na pouličnom jarmoku až po sebavedomých boháčov alebo nádejných politikov.
Bolo by nespravodlivé, ak by sme nespomenuli, že Tília mala šťastnú ruku a prejavila vysoký stupeň predvídavosti aj pri výbere partnera. Jej manžel, docent Oravec, prejavoval voči Tílii a jej práci maximálnu mieru pochopenia, akú Františka kedy u chlapa videla. Bol vysokoškolským pedagógom a architektom zároveň a v mnohých projektoch Tílii pomáhal.
S Tíliou boli priateľky ešte počas štúdia a veľmi rýchlo si porozumeli. Spájali ich nielen rovnaké korene, ktoré u Tíliiných rodičov siahali do toho istého regiónu, odkiaľ pochádzala Františka, ale taktiež Tíliina vynaliezavosť a vtip, ktoré provokovali Františkinu zádumčivosť a dobre utajovanú precitlivelosť k aktívnejšiemu konaniu.
„Zavolala,“ zamyslene odpovedala Františka čerstvo sa spamätávajúc zo vzrušenia, ktoré si nechtiac navodila.
„No a?“
„Nie je tam.“
Fany zamyslene pozerala na svoj bakelitový zázrak, komunikačný výdobytok posledných rokov.
„Je kdesi na vedeckej rade. A je to pán profesor.“ Odmlčala sa.
„A tebe to vadí?“ tichým hlasom položila vyzývavú otázku Tília, „to, že je profesor?“
„A určite je ženatý,“ hovorila stále svoje s pohľadom upretým na displej telefónu Františka.
„Fany! Preboha!“ rozhodla sa prejsť do útoku Tília, „si tu už dva dni. Mohla si sa už konečne zadaptovať
S Tíliou boli priateľky ešte počas štúdia a veľmi rýchlo si porozumeli. Spájali ich nielen rovnaké korene, ktoré u Tíliiných rodičov siahali do toho istého regiónu, odkiaľ pochádzala Františka, ale taktiež Tíliina vynaliezavosť a vtip, ktoré provokovali Františkinu zádumčivosť a dobre utajovanú precitlivelosť k aktívnejšiemu konaniu.
„Zavolala,“ zamyslene odpovedala Františka čerstvo sa spamätávajúc zo vzrušenia, ktoré si nechtiac navodila.
„No a?“
„Nie je tam.“
Fany zamyslene pozerala na svoj bakelitový zázrak, komunikačný výdobytok posledných rokov.
„Je kdesi na vedeckej rade. A je to pán profesor.“ Odmlčala sa.
„A tebe to vadí?“ tichým hlasom položila vyzývavú otázku Tília, „to, že je profesor?“
„A určite je ženatý,“ hovorila stále svoje s pohľadom upretým na displej telefónu Františka.
„Fany! Preboha!“ rozhodla sa prejsť do útoku Tília, „si tu už dva dni. Mohla si sa už konečne zadaptovať
a zbaviť sa tých svojich malomestských manierov. Zajtra odchádzaš, to ti nebude ľúto?“
„Veď práve že bude,“ odpovedala ticho.
„Veď práve že bude,“ odpovedala ticho.
Cítila sa ako odvážlivec, ktorý si zmyslel skákať bungee-jumping a teraz nie a nie sa odraziť.
„A čo ti bráni? To, že je profesor? A čo si čakala, že z neho bude? Veď to bolo od začiatku jasné. Keby bol žena, tak má
„A čo ti bráni? To, že je profesor? A čo si čakala, že z neho bude? Veď to bolo od začiatku jasné. Keby bol žena, tak má
tri deti ako ty a žije si. A keď už sme pri tom, keď môj muž bude o pár rokov profesor, to nás už tiež nenavštíviš?“
Tília sa významne odmlčala. Fany ju neprerušovala.
„A že je ženatý? Chlapi v jeho veku zvyknú byť ženatí, moja milá. Tak nerob drahoty a volaj mu. Stretnete sa, pekne si
Tília sa významne odmlčala. Fany ju neprerušovala.
„A že je ženatý? Chlapi v jeho veku zvyknú byť ženatí, moja milá. Tak nerob drahoty a volaj mu. Stretnete sa, pekne si
pokecáte a potom si môžete písať, ak sa vám bude chcieť. Vieš s koľkými chlapmi ja udržiavam korešpondenciu?“
Františka si provokatívne premerala Tíliu oceňujúc jej monológ
Františka si provokatívne premerala Tíliu oceňujúc jej monológ
a pri predstave, ako si píše so ženatými mužmi, sa zasmiala.
„A čo ak mu zavolám a on mi povie, že si na nijakú Františku nespomína? Hm, čo potom?“
„A čo ak mu zavolám a on mi povie, že si na nijakú Františku nespomína? Hm, čo potom?“
neprestávala sa posmievať sama sebe Fany.
„Tak za ním pôjdeme spolu,“ prefíkane dvihla obočie Tília majúc naporúdzi okamžité riešenie, „a sa ho pekne opýtame:
„Tak za ním pôjdeme spolu,“ prefíkane dvihla obočie Tília majúc naporúdzi okamžité riešenie, „a sa ho pekne opýtame:
Ešte stále si nespomínate, pán profesor? A v prípade negatívnej odpovede s úsmevom dodáme:
Dvihni nohu, ty kretén, stojíš si na kábli,“ a vybuchla do hlasného smiechu.
Františka na Tíliu zamyslene pozrela.
Na chvíľu zvážnela aj ona a nežne Františku napomenula:
„Ale musíš sa poponáhľať, lebo ti uletí.“
Františka vstala z ležadla a skočila do bazéna.
„Ale musíš sa poponáhľať, lebo ti uletí.“
Františka vstala z ležadla a skočila do bazéna.
Plávala pod vodou, s otvorenými očami a bez okuliarov.
Tília mala pravdu. Odkedy sa poznali, od výšky, vždy jej dobre poradila.
Vynorila sa z vody a vydýchala sa, držiac sa okraja bazéna.
Dobre. Zavolá tam ešte raz.
Nechá mu odkaz, že ho pozýva na stretnutie po desiatich rokoch
a že býva u docenta Oravca na tej a tej adrese.
Ostatné už nechá naňho.
Neprešlo ani desať minút po tom, čo Františka položila telefón, nechajúc odkaz tak, ako si bola pred chvíľou premyslela, a skočila naspäť do vody, aby brázdiac bazénové dĺžky vyplavila všetok prebytočný adrenalín, ktorý si pri predstavách doteraz nepredstaviteľného nahonobila, keď zazvonil telefón.
„No už ho tu máš! Na tvojom mieste nepúšťam túto krabicu z rúk!“ volala na ňu Tília z ležadla.
Františka vyskočila z vody, prehodila na seba rýchlo uterák, chytila mobil a ohlásila sa:
Neprešlo ani desať minút po tom, čo Františka položila telefón, nechajúc odkaz tak, ako si bola pred chvíľou premyslela, a skočila naspäť do vody, aby brázdiac bazénové dĺžky vyplavila všetok prebytočný adrenalín, ktorý si pri predstavách doteraz nepredstaviteľného nahonobila, keď zazvonil telefón.
„No už ho tu máš! Na tvojom mieste nepúšťam túto krabicu z rúk!“ volala na ňu Tília z ležadla.
Františka vyskočila z vody, prehodila na seba rýchlo uterák, chytila mobil a ohlásila sa:
„Prosím?“
„Fany?“
„Joachim, ty si?“
„Áno, dostal som odkaz.“
„Vedel si?“
„Fany, stretnime sa.“
„Veď práve.. práve som, chcela som.. Ty si mal narodeniny, chcela som ti zablahoželať.“
„Kde si teraz?“
„U priateľky. Som tu aj so synom. Tuším sa to tu volá Ružová ulica.“
„Je tam nablízku nejaký podnik?“
„Noo... tu hneď o ulicu ďalej je malý bar Biela ruža.“
„Tak v Bielej ruži? O koľkej môžeš?“
„Neviem... mne je to jedno, povedz ako chceš ty.“
„Tak o štvrtej?“
„Dobre, fajn. Prídem... prídem o štvrtej, na červenom golfe.“
„Dobre. Na hodinku sa môžeme stretnúť. Potom musím ísť pre dcéru.“
Aha, takže dcéra. Znova pocítila to niekdajšie stlačenie na hrudníku. „Fany?“
„Joachim, ty si?“
„Áno, dostal som odkaz.“
„Vedel si?“
„Fany, stretnime sa.“
„Veď práve.. práve som, chcela som.. Ty si mal narodeniny, chcela som ti zablahoželať.“
„Kde si teraz?“
„U priateľky. Som tu aj so synom. Tuším sa to tu volá Ružová ulica.“
„Je tam nablízku nejaký podnik?“
„Noo... tu hneď o ulicu ďalej je malý bar Biela ruža.“
„Tak v Bielej ruži? O koľkej môžeš?“
„Neviem... mne je to jedno, povedz ako chceš ty.“
„Tak o štvrtej?“
„Dobre, fajn. Prídem... prídem o štvrtej, na červenom golfe.“
„Dobre. Na hodinku sa môžeme stretnúť. Potom musím ísť pre dcéru.“
„V poriadku.“
„O štvrtej ťa teda čakám v Bielej ruži.“
Komentáre
FrancescaB
Pokračovanie !!! :)
Som zvedavá, čo bude ďalej :)
nesmierne ma teší, monami
paraadne!
Začína to
petka,
.
Kami vyborne sa to cita.
sygon, varí máš miláčika za horami, za dolami? ;)
Neboj sa, sygon,
hfw
A to ti poviem je sakra daleko .
sygon, neostáva iné len si zadovážiť...
kami
Ja preferujem mentalne vzruso a taky joachim dalo by sa povedat, ze mi ho v urcitej davke dava.
Niet nad chlapov , ktorych clovek neosedla :)
Niezeby na tom bolo nieco fasa, akurat fasa demotivujuce ale moja loviaca cast je spokojna :)
A vobec sa nedivim, ze Frantiska mala cudny pocit v zaludku, ked jej oznamil ze ide na hodku ...no chapes to , ze na hodku :)))!
Rucicky , nozicky mal bozkavat . ale to by nebolo mentalne vzruso, taze secko jak ma byt.
Zase som ukecana , idem pracovati, prajem krasny den
.
to hfw : myslis nejaku mechanicku hracicku :))) ?
nnno, mechanická hračička má svoje výhody...
:))) sygon, presne to
Joachim je nesmierne motivujúci, aj keď tie rany, čo po sebe zanecháva...ale u tohto typu muža nejde nič, len odpúšťať, odpúšťať, odpúšťať...napokon, ako u všetkých, ktorých máme rady
hm, my chlapi tuším taký zmysel pre odpúšťanie nemáme :(
kami
A to ublizovanie, ja to vnimam asi uplne inak ..
mne teda velmi ludia neulizuju , ja som taki ten cudak, rak , ze ak zacne mat rad tak se vsim vsudy a tak moc ublizovanie ja nebadam .
Aj ked facky o ktore som si koledovala poznam celkom dobre ;)
hfw
tak to by neslo . Pre mna je vzrusujuca muzska mysel, a tu nespoznas na lusknutie prve ani druhe . A zblizovat sa poznavanim tej mysle, co viem tak sa ludia odo mna nevzdaluju , ta to na co ? Aby po sexe sa s tazkym srdcom vracali neurcito k svojim zavazkom ? To nee
A sex o fyzicne to tiez neee