Píše sa rok 1989. Nežná revolúcia, štrnganie kľúčami... mám sladkých trinásť. Som siedmačka na základnej škole. Je mi tam celkom fajn, len občas mi lezú všetci poriadne na nervy.
Vytvárajú sa prvé skupinky... chalani kontra baby... spolužiačky sa rehocú na všetkom... neviem, nepripadá mi to nejaké vtipné...nejako medzi ne nezapadám. Mám vlastný svet a vlastné problémy... neviem, či nie som tehotná...váham nad gynekologičkou, ale niekde som čítala že pomáha horúci kúpeľ a červené víno...neviem, ale vyskúšam to...
Občas sledujem spolužiačky, ako zo záujmom pozerajú po chlapcoch. Silvii sa páči Roman a Jane zasa Marek. Počúvam ich, všetky snívajú o tom, aké to je... bozkávať sa, držať sa za ruky, ísť spolu do kina... tajne snívajú o milovaní, ale nikto vlastne netuší čo to je, ani ako to prebieha... v televízii práve letí Angelika a Geoffrey de Peirac... je fešák a tá jazva ho robí ešte viac sexi... všetky by chceli, aby ich pobozkal rovnako ako Angeliku...
Pod lavicou spolu s Janou čítame Bravo. Časopis, ktorý nie je bežne dostať, má predsa zakázané stránky... triedna nám ho berie s tým, že na takéto veci, máme ešte čas... iba asociáli sa zaujímajú o také veci... a vy ste predsa zo slušných a usporiadaných rodín... myslím si svoje...
Mlčky prisviedčame a zahanbené odchádzame.
Prichádza prírodopisárka... vyvoláva ma k tabuli... preberáme niečo, ako Pohlavné ústroje muža... všetci sa hanbia, majú sklonené hlavy, je im to trápne... dostávam päťku a počúvam siahodlhý komentár o tom, ako je nutné poznať vlastné a aj partnerovo telo... ale na to všetko máte ešte čas... rozpráva o nejakom výskume a o následkoch skorého pohlavného života... Ticho stojím a počúvam.
Poznať svoje a partnerove telo... svoje nepoznám, nejako som to nestihla... a o otcove telo nejavím záujem... On napriek tomu javí záujem o mňa.
Doma sa nezmenilo nič. Nie, zmenilo.
Presťahovali sme sa.
Mám vlastnú detskú izbu, ako mi bolo povedané je nevhodné mať spoločnú izbu s bratom, každý potrebujeme súkromie a ja som už veľká...
Nechcela som vlastnú izbu a všetci naokolo sa čudovali... ak by vedeli, čo sa odohráva za dverami tej detskej izby, nečudovali by sa...
Mám vlastnú detskú izbu, ako mi bolo povedané je nevhodné mať spoločnú izbu s bratom, každý potrebujeme súkromie a ja som už veľká...
Nechcela som vlastnú izbu a všetci naokolo sa čudovali... ak by vedeli, čo sa odohráva za dverami tej detskej izby, nečudovali by sa...
Čo sa našich týka všetko je po starom... Brácho zmenil školu, aby nemusel každé ráno cestovať a vytešuje sa z vlastnej izby, mama chodí z práce a do práce, príde domov, varí, perie, žehlí, učí sa s bratom a večer polomŕtva padá do postele... v poslednej dobe je fakt unavená, spí už o pol ôsmej spolu so zvučkou televíznych novín...
Na moju smolu je otec doma čoraz častejšie... argumentuje tým, že musíme všetci viac pomáhať mame... a on nám ide príkladom. Neviem, ako to myslel s tou pomocou... doma nerobí nič, občas navarí a ja potom môžem ďalšiu hodinu umývať riad... a snaží sa nás vychovávať a kontrolovať... vzorne kontroluje žiacke knižky... za trojku mám zákaz vychádzok a mám zatrhnutý šport... a tak si nechávam do žiackej zapisovať len jednotky a dvojky... nemôžem a nechcem byť doma celé popoludnie s otcom, pokiaľ príde brat, alebo mama... a ten jeden deň po rodičovskom prežijem... viem čo ma čaká a ...
V minulosti prichádzal za mnou len občas, teraz príde vždy, keď je doma... a keďže chce pomáhať mame je doma každý deň... a mám vlastnú detskú izbu, aby som mala súkromie... Zistila som, že tehotná nie som... zaujímavé, otec si nerobí žiadne starosti. Len skonštatoval, že sa nemám báť a trocha zmeníme polohu a tehotná určite nebudem... Keď do mňa vnikal príšerne to bolelo... uhýbala som sa, ale držal ma... povedal, že si zvyknem, musím sa len uvoľniť... a týmto spôsobom určite tehotná nebudem... nemusím sa teda vôbec ničoho báť... mám si to užívať spolu s ním...
Komentáre
neviem,
Maťa,
mila yettinka,
hmm
Kordélia,
Jan,