Na strednú školu som chodila čoraz menej... bola som atypickým záškolákom... nechodila som do školy, všetky hodiny som mala ospravedlnené a neprepadala som... smiešne, ale oproti základke mi pribudli len dve trojky... z analytickej a organickej chémie... venujem sa športu, ale čoraz častejšie riešim otcove zákazy tréningov... zákaz sa dá zrušiť jediným spôsobom...
Dozvedel sa, že nechodím do školy... nechodila som... nedal si to vysvetliť, nechcel vedieť prečo, nepoznal moje dôvody... mal klapky na očiach ... zmlátil ma a užil si sex... Myslím, že to bol posledný zlom... posledný sex s otcom... keď bolo po tom... zahlásila som, že ho udám... Nezľakol sa... myslela som, že sa zľakne a dá mi pokoj...
Nakoniec som sa vzdala športu... pomaly sa blížil koniec a ja som mala od otca konečne pokoj... vzdala som sa športu, trocha viac som sa učila a začala som rozmýšľať ako ďalej po skončení školy... veď to bolo už o chvíľu... šport mi chýbal, ale aj dnes si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie... aj jedno, aj druhé... vďaka športu som kto som a neskončila som tak, ako som mohla... A koniec športu? Človek musí robiť rozhodnutia a niesť za ne aj zodpovednosť... vybrala som si vzdelanie... kariéra v športe je príliš krátka, príde zranenie a je koniec. Posledný rok na škole bol pohodový... napriek tomu, že nás všetci strašili, prežili sme ho bez ujmy na zdraví, zmaturovali sme všetci a ja som znova stála pred ďalším rozhodnutím. Vysoká škola. Áno, alebo nie? Vybrala som si áno... a upísala som sa deťom...
Otec samozrejme protestoval, ale už mi sexuálne neubližoval... nesúhlasil s mojou vysokou školou... iniciatívne mi vybavil prácu o ktorú som ja nemala záujem... chcela som robiť s deťmi... a popri tom som mohla študovať... nebavil sa so mnou asi pol roka.
V tomto období som začala chodiť viac medzi ľudí... rokov som mala dosť... zarábala som sama na seba, študovala som, len mi stále niečo chýbalo... chýbal mi vzťah... chýbali mi nežné objatia a dotyky.
Kamoška ma zoznámila s Martinom... fešák... vysoký, tmavý, troška kockatá hlava, ale... bol úžasný... spoznávanie bolo fajn, rozprával väčšinou on a ja som ho s nadšením počúvala... mal rozhľad a vedel vždy čo povedať ... len... napriek tomu, že ma priťahoval... nedovolila som mu, aby sa ma dotýkal... aby ma držal, aby ma objal... nedovolila som mu pátrať po mojom tele... napriek tomu, že som túžila po jeho dotykoch a bozkoch... rozišli sme sa... myslel si, že ma nepriťahuje a mám iného...
Po Martinovi, prišiel Peter a potom Ján... vždy to bolo rovnaké... všetko bolo fajn, pokiaľ sme nemali zostať sami... pokiaľ nemalo prísť k dotykom a k objatiam... pokiaľ nemal nasledovať sex. Po Jankovi som si dala pauzu.
Končila som bakalára, mala som dve práce a hľadala som samu seba... Po štátniciach som sa rozhodla zmeniť prácu... v starej práci som bola päť rokov a bol čas na zmenu... mala som istý flek a tak som sa rozhodla odísť.
V deň nástupu, mi povedali, že majú plno... zo dňa na deň som bola bez práce... ten stav, trval iba deň... vedela som, že ma doma čaká peklo... a tak som sa snažila ... našla som si prácu, akú som chcela a som rada... som na tom mieste už deviaty rok a ešte stále neľutujem.
Komentáre
Prečo,
Maťa,
Sama si neviem predstaviť svoje správanie v oblasti partnerských vzťahov ak by som prežila to, čo ona :-(
Maťa,
Rusalka,
drobny komentar
yettinka.. fakt.. Vety ukončuj jednou bodkou,
No mala by som napísať tento tvoj text, ver mi,žeby tie dvojbodky boli inde.. :))
K obsahu sa nemôžem vyjadriť.. momentálne nie som nastavená na smutné príbehy. Prehlbilo by to moju emocionálnu krízu. Preto sa špecializujem na humorné seriály..:))
K tým bodkám,
zatial sa vyjadrim