V tom čase sa mi podarilo opakovať ročník, kvôli jednej skúške...tá skúška sa mi stala osudnou... vysokú školu som neskončila. Mgr. si pred meno nepíšem... a povedané otcovými slovami... zase sa ukázalo, že som neschopný babrák... poznám jeho názor na mňa... a neprekvapuje ma.
Každý má svoj rebríček hodnôt a úspešnosť nemeria každý rovnakým spôsobom... vďaka za to... Keď vysoká škola dopadla tak ako dopadla, rozhodla som sa, že dám dokopy svoj osobný život... len kde začať a čo skôr robiť...
Ťažké... ak to skrátim, dostala som sa do problémov, z ktorých sama cestu nenájdem... keďže sa mi nedarilo v osobnom živote, hľadala som inú cestu... našla som... mala ma zachrániť druhá vysoká škola...
Pripadala som si tam príliš čudne.. všetci sa poznali s lektorkou.... pani v rokoch, ktorá rozprávala o citoch, pocitoch, o objatiach a chcela to isté aj od nás... už len pri úvodnom predstavovaní som nevedela čo zo sebou... komunikačné schopnosti sú u mňa na bode mrazu...
Medzi pravidelnými školeniami s touto osobou, mi prišiel oznam o prijatí na vysokú školu. Tešila som sa ako malé dieťa... napriek tomu, že mi nikto neveril a doma som počúvala poznámky typu, ako zbytočne zabíjam čas, aj tak to neskončím, zbytočne vyhodím peniaze... nedoštudujem ... som bola odhodlaná školu študovať a skončiť.
Kombinácia na prírodovedeckej fakulte dávala tušiť, že to nebude jednoduché, ale čo je v živote jednoduché... v mojom nič. .. keď som došla na zápis bola som šťastím bez seba... o týždeň nato, som bola tým najnešťastnejším človekom na tejto zemi...
Sypalo sa to zo všetkých strán... nespávala som... hodinku denne človek nemôže považovať za spánok... kolegyni chodili maily z mojej stránky v rozpätí od tretej v noci do piatej ráno...je ti niečo? Nie, daj mi pokoj... išli sme na školenie... pred školením zahlásila, že ak nepokecám s lektorkou ja, pokecá ona... lektorka je perfektný psychológ a super človek.... samozrejme, že som vytrvalo mlčala... tak ma kamoška natrela. Rozprávanie o tom, ako nespím... ako odmietam rozprávať...
Dlho som váhala, či volať, alebo nie... Volať kamošku a psychológa v jednom... otravovať... Zavolala som. Po dlhom váhaní som sa rozhodla požiadať o pomoc...
Sú veci, ktoré som povedala len jej. Nevie o nich nikto, dokonca ani mama, lebo by sa zbytočne trápila. Sú veci, o ktorých vieme iba my dve. Keď ma chcela na konci objať trhla som zo sebou... spravila som to automaticky, jednoducho som stuhla a bolo... nepýtala sa prečo...
Komentáre
Snáď si našla to,čo hĺadáš.mám pocit že tápeš
Biba,
yettinka, mňa v tomto dieli prekvapilo iné
Na to v sebe nenachádzam žiadnu odpoveď. Vôbec mi nenapadá prečo.
Veď jej celý život ubližoval. Tým najhrubším spôsobom. Kriminálnym...
Rusalka,
...
Beba,
Myslím, že na blogzine ide v prvom rade o obsah. O autentické výpovede jednotlivcov, ktorí zažili/zažívajú svoje bolesti/radosti...
Som rada, že ľudia ako yettinka dokážu o svojich zážtkoch písať, pretože ich otvorenosť môže pomôcť iným.
Skutočne tu nejde o formu a ja ako editorka do nej vstupujem čo najmenej. Práve pre autentičnosť výpovede, ktorú chcem zachovať.
Beba,
deti
ked niekto sustavne ubija hodnotu osobnosti poznamkami ako babrak, tak z druhej strany je snaha dokazat, ze to nie je pravda. sebavedomie pri jeho tvorbe potrebuje pozitivnu odozvu. ked nie je - nastupuje neistota a mnoho inych pocitov a prezivani ktore ubijaju take vlastnosti ako sebavedomie, vedomie vlastnej hodnoty skoro v zarodku. a je to dlhodoby proces. a uzdravovanie z toho je tiez proces. a trva dlho. ale da sa z toho vyjst. a nikdy nie je neskoro sa vydat na tuto cestu.
som rada, yettinka, ze si sa obratila na odbornika a ze aj teraz si s nim v kontakte. nikto z nas ti nepomoze tak, ako skuseny odbornik. drzim ti palce, aby si nasla samu seba, aby si spoznala a ohmatala, precitila naplno celu skalu pocitov, aby si zakusila caro uprimnych a dovernych vztahov plnych porozumenia, lasky, ucty, tolerancie. drzim ti palce. :)
Kordélia,
.