Slová majú obrovskú moc. Niekedy za nás urobia viac, akoby sme samy chceli. Najmä ak sa s nimi hráme v okamihoch, ktoré by sa dali nazvať hraničnými.
Zistila som to na vlastnej koži.
Všetko sa to odohralo koncom leta 2005.
Vtedy som vo svete, ktorý nazývame virtuálny po prvý krát otvorila dvere priamej komunikácii. Komunikácii, v ktorej uvážlivé odpovede na klasickú, či mailovú poštu, vystriedali spontánne odpovede prichádzajúce priamo po vyslovenej otázke. Komunikácii, v ktorej, hoci je písomná, rozhovor plynie.
Vtedy som vo svete, ktorý nazývame virtuálny po prvý krát otvorila dvere priamej komunikácii. Komunikácii, v ktorej uvážlivé odpovede na klasickú, či mailovú poštu, vystriedali spontánne odpovede prichádzajúce priamo po vyslovenej otázke. Komunikácii, v ktorej, hoci je písomná, rozhovor plynie.
Pár týždňov pred tým ako som napísala svoje prvé „ahoj“, som si všimla výraznú zmenu v správaní mojich mladších kolegýň. Čoraz viac času trávili za monitormi, záhadne sa usmievali, chodili sa pozerať jedna druhej ponad plece na monitor, chichotali sa a tak čudne im horeli oči a líca. Bolo zrejmé, že sa veľmi dobre zabávajú.
Videla som ako ich to vťahuje dovnútra čoraz viac.
Bolo pre mňa lákavé nechať sa zasvätiť do tejto hry.
Aspoň ja som to vtedy za hru považovala. A považujem istým spôsobom do dnes. /Hoci som už asi v tejto oblasti dozrela./
Nemyslela som si, že internet je miestom, kde sa dajú nadväzovať nové priateľstvá, či dokonca vzťahy. Na druhej strane bola pre mňa zaujímavá komunikácia vždy istým spôsob hrou.
Aspoň ja som to vtedy za hru považovala. A považujem istým spôsobom do dnes. /Hoci som už asi v tejto oblasti dozrela./
Nemyslela som si, že internet je miestom, kde sa dajú nadväzovať nové priateľstvá, či dokonca vzťahy. Na druhej strane bola pre mňa zaujímavá komunikácia vždy istým spôsob hrou.
Chcela som to len vyskúšať. Dotknúť sa doteraz nepoznaného.
A tak som sa jedného dňa zaregistrovala. Dievčatá mi všetko povysvetľovali a ja som mohla začať svoju prvú veľkú hru.
Meno som si zvolila náhodne. /Som presvedčená, že mená, ktoré si dômyselne vymýšľame pre virtuálny priestor o nás často vypovedajú až priveľa./
A aby ma niekto s ľahkosťou čítal už len z vybraného mena, to som zas nechcela.
Vzala do rúk Webstera a len tak náhodne som pichla prstom na jednu zo strán. A celkom zaujímavá anglická prezývka bola na svete.
Aké jednoduché!
Zaujímavé a pritom úplne neosobné meno, ktoré vytváralo dostatočnú bariéru medzi mnou a tými druhými.
Zaujímavé a pritom úplne neosobné meno, ktoré vytváralo dostatočnú bariéru medzi mnou a tými druhými.
Bola som spokojná.
V naivite, ktorá je mi vlastná som potom poctivo vyplnila svoj profil. Všetko, až na otázky, ktoré sa mi videli priveľmi intímne.
A veľmi jasne som uviedla, že nehľadám žiadny vzťah, že sa zaujímam len o komunikáciu. /To „len“ vôbec neznamenalo, že by som bola pristala na akúkoľvek komunikáciu, chcela som to síce vyskúšať, no čakala som čosi aspoň trocha zmysluplné./
Nič menej, nič viac.
Z mojej strany to vtedy vlastne bola číro číra ženská zvedavosť.
A večer, keď chalani zaspali a ostala som sama, zapla som počítač a moja hra začala.
No nebolo to vôbec také jednoduché.
Prirýchlo som zistila, že ak nevyviniem aspoň minimálnu aktivitu, môj strohý profil nikoho ku konverzácii nepriláka.
A tak som listovala v profiloch mužov, občas vyslala na druhú stranu pozdrav, občas sa konverzácia aj trocha rozbehla, ale väčšina mužov hneď po zistení, že mi skutočne nejde o viac ako o rozhovor, dialóg rýchlo ukončila.
No nebolo to vôbec také jednoduché.
Prirýchlo som zistila, že ak nevyviniem aspoň minimálnu aktivitu, môj strohý profil nikoho ku konverzácii nepriláka.
A tak som listovala v profiloch mužov, občas vyslala na druhú stranu pozdrav, občas sa konverzácia aj trocha rozbehla, ale väčšina mužov hneď po zistení, že mi skutočne nejde o viac ako o rozhovor, dialóg rýchlo ukončila.
Komentáre
mas to nejake predcasne ustrihnute..
čoko vďaka, už som to opravila
A si rýchla, keď si článok objavila deň pred publikovaním :-)
sak ja to tu priebeyne kontrolujem:D
oprava: no sak ja to tu priebezne kontrolujem:D
ťuháááája... tešííím ..
ach jo..virtualove hry.. no.. zvedava som..:))
čoko,
Hoci príbehy nie sú moja silná stránka... tento je taký typicky "mojský". Len dúfam, že ma čitatelia neroznosia - neprezradím za čo :-)
Ellie, dúfam,
:-)
Rusalka, akoby si písala
keď človek dozrie a dorastie, začne premýšľať a zvažovať, dospeje k poznaniu, že ak chce komunikovať cez internet a komunikovať plodne a slobodne , je nutné aby si našiel komunitu ľudí ktorí mu sadnú.. a to je vo virtuále dosť zložité. Ja myslím, že napríklad blog, ponúka aj takúto možnosť komunikácie. Som zvedavá ako to bude pokračovať...prednedávnom som vyšetrovala moje dcéry, že čo to ich četovanie na nete je, či nadväzujú kontakty s úplne cudzími ľuďmi, pozerali na mňa a dostala som jednoznačnú odpoveď, a ľahko skontrolovateľnú, že sú to všetko ľudia čo ich pozanjú osobne, mňa to prekvapilo, čakala som inú odpoveď. Som rada, že aj ony rašej volia fyzické nadväzovanie známostí, praiteľstiev... no ale zase viem sa vcítiť do ženy/muža čo je doma sám/a a nemá priestor výjsť si do spoločnosti z akéhokoľvek dôvodu, prečo sa nezabaviť aj na nete..len..hmm nie vždy je to podľa predstáv.
..hmm.. na internete sa dá všetko.. len nie na dlho..
neštylizovali sa do poz,ktoré im vôbec neprináležali.. staršie nerobili zo seba infantilky.. a ani sexy bohyne.. skrátka..bolo to tam viac menej o srande..o spoločnosti.. o spolupatričnosti..
tu je to viac o inom.. ale.. zase ako kto..ale.. tak ako píšeš.. muži tu fakt hladaju príležitosť.. a nie na rozhovor..:))
Snežka, áno...
Len niekedy sa to z nich môže vymknúť :-)
Zara,
Nebudem prezrádzať pokračovanie, ale je to o uvedomení si sily slov...
A tiež s myslím, že virtuál asi nikdy v komunikácii nemôže celkom nahradiť reálne "hmatateľné" vzťahy... hoci... :-)
Ellie,
A ďalej neprezradím :-)
Raz môže byť predsa i Rusalka tá horšia nie?
diefčatkááá
...hi
Matahari,
.
.