Bol vytrvalý a ja som spadla do pasce.
Áno, do pasce, ktorú som si sama nastavila. Komunikoval so mnou takým očarujúcim spôsobom, že už o pár dní som zapínala počítač len kvôli nemu.
Akokoľvek som sa tomu vnútorne bránila, nedokázala som odolať. Akoby môj rozum dostal dovolenku.
Bolo mi jasné, že musím našu komunikáciu stopnúť čo najskôr. Nechcela som ho ťahať za nos, no bolo to také príjemné. Stále som si vravela: „Ešte dnes a potom mu všetko vysvetlím. Je milý, pochopí to.“
Áno, do pasce, ktorú som si sama nastavila. Komunikoval so mnou takým očarujúcim spôsobom, že už o pár dní som zapínala počítač len kvôli nemu.
Akokoľvek som sa tomu vnútorne bránila, nedokázala som odolať. Akoby môj rozum dostal dovolenku.
Bolo mi jasné, že musím našu komunikáciu stopnúť čo najskôr. Nechcela som ho ťahať za nos, no bolo to také príjemné. Stále som si vravela: „Ešte dnes a potom mu všetko vysvetlím. Je milý, pochopí to.“
Nechcela som zmiznúť len tak. Zmeniť, alebo celkom zrušiť svoj nick a zrazu nebyť /hoci teraz viem, že by to bolo asi to najlepšie, čo som mohla vtedy urobiť/.
Napadla mi možnosť ako z tej neuváženosti von. Trocha absurdná možnosť, ale zrealizovateľná.
Ponúkla som svoju identitu mladej kolegyni, ktorá si hľadala skutočnú známosť.
Trávila za počítačom neuveriteľne veľa času a mne napadlo, že by som jej mohla hľadanie partnera uľahčiť. Porozprávala som jej o šarmantnom mladom mužovi, ktorého som objavila na nete /prezradila som jej svoje tajomstvo/ a ona súhlasila, že s ním skúsi nadviazať kontakt.
No chcela si ho najskôr „oťuknúť“ cez svoj vlastný nick.
A ja som zatiaľ mala v načatej komunikácii pokračovať.
Ponúkla som svoju identitu mladej kolegyni, ktorá si hľadala skutočnú známosť.
Trávila za počítačom neuveriteľne veľa času a mne napadlo, že by som jej mohla hľadanie partnera uľahčiť. Porozprávala som jej o šarmantnom mladom mužovi, ktorého som objavila na nete /prezradila som jej svoje tajomstvo/ a ona súhlasila, že s ním skúsi nadviazať kontakt.
No chcela si ho najskôr „oťuknúť“ cez svoj vlastný nick.
A ja som zatiaľ mala v načatej komunikácii pokračovať.
Veľmi rada som súhlasila. Vlastne sa ani sa celkom nepamätám, či som vtedy naozaj chcela, aby prebrala moju štafetu, alebo či som si tým len hojila svoje svedomie.
Pamätám si len, že všetko, čo som prežívala, som vnímala ako niečo skutočne mimoriadne. Cítila som ako sa celá prebúdzam, znovuobjavujem, ako sa dokážem opäť tešiť z vecí dávno zabudnutých. Áno, rozhovory s týmto mladým mužom ma vracali kdesi späť. A neuveriteľne ma obohacovali.
Pamätám si len, že všetko, čo som prežívala, som vnímala ako niečo skutočne mimoriadne. Cítila som ako sa celá prebúdzam, znovuobjavujem, ako sa dokážem opäť tešiť z vecí dávno zabudnutých. Áno, rozhovory s týmto mladým mužom ma vracali kdesi späť. A neuveriteľne ma obohacovali.
Bolo to milé, miestami roztopašné. Smiali sme sa spolu často sme boli aj celkom vážni.
Už ani neviem o čom všetkom sme sa rozprávali.
Boli to dni a hodiny. Vlastne večery a noci. Keď synovia zaspali a ostalo ticho.
Boli to dni a hodiny. Vlastne večery a noci. Keď synovia zaspali a ostalo ticho.
Oslovoval ma nežne „trdlo“, alebo skratkou mojej prezývky a ja som si vôbec neuvedomovala, že sa cez naše rozprávania zbližujeme čoraz viac.
Nepotrebovali sme vedieť svoje skutočné mená, ani vidieť navzájom svoje fotografie. Stačili nám slová.
Pozerali sme spolu simultánne filmy na Dvojke. A ja som prežívala pozornosti, aké som v reáli nikdy nezažila.
Celkom ma vedel dostať úplne obyčajnými slovami: „Postav sa na chvíľu trdlo, natrasiem vankúše aby sa Ti lepšie sedelo“, „Uvarím Ti čaj, aký si dnes dáme?“
A ja som sa pohodlne uvelebila v kresle, popíjala čaj, ktorý som si uvarila /vždy sme si varili obaja taký istý – spoločné vône a chute/. A potom, keď film skončil, pokračovali sme v našej konverzácii.
V tom všetkom bolo toľko prirodzenej nehy a starostlivosti...
Pozerali sme spolu simultánne filmy na Dvojke. A ja som prežívala pozornosti, aké som v reáli nikdy nezažila.
Celkom ma vedel dostať úplne obyčajnými slovami: „Postav sa na chvíľu trdlo, natrasiem vankúše aby sa Ti lepšie sedelo“, „Uvarím Ti čaj, aký si dnes dáme?“
A ja som sa pohodlne uvelebila v kresle, popíjala čaj, ktorý som si uvarila /vždy sme si varili obaja taký istý – spoločné vône a chute/. A potom, keď film skončil, pokračovali sme v našej konverzácii.
V tom všetkom bolo toľko prirodzenej nehy a starostlivosti...
Dokonca sme sa raz spolu aj opili. Už ani neviem, pri akej príležitosti sme si nalievali. Ja za mojim monitorom, on za svojim. A ráno sme sa smiali na tom, ako nás bolí hlava.
Prestala som si uvedomovať, že nie som tá, za ktorú ma považuje. Bolo príjemné nemyslieť na to.
Prestala som si uvedomovať, že nie som tá, za ktorú ma považuje. Bolo príjemné nemyslieť na to.
V jeden deň mi jeho písmenká vyrazili dych. Stali začiatkom konca. Konca mojej hry.
Komentáre
uff.. vybavili sa mi spomienky..
až kým...
och..radšej nič.. trpezlivo čakám..
medzitým uporne pracujem..
Ellie, toto nebolo o fantázii
Bolo to zvláštne. Odkrývali sme svoje bežné ľudské vlastnosti a návyky v priestore, ktorý nám bol k dispozícii.
Nebol v tom ani kúsok erotiky.
Zvláštne, keď nad tým spätne uvažujem... napriek tomu to bolo o neuveriteľnej blízkosti, o dôvere /ktorú som istým spôsobom zneužila/
nesyp si popol na hlavu.. hlavne..:)))
no.. chvílku to malo efekt.. škoda,že len chvílku..
no.. ako sa hovorí.. nič netrvá večne.. každému dnu príde večer..
milé :)
Ellie, v tomto prípade
Ale čo už, taký je život...
KameliaB, máš pravdu
Najmä keď sú slová také milé...