Zapichla sa do mňa očami a na celú triedu ma priamo vyzvala:
- No čo, Adam? O čom by si chcel písať ty?
Pravdupovediac ma zalial pot, pretože sa mi drali všetky tie opovrhujúce myšlienky do úst. Ale pretože mám slušnú výchovu, nemohol som povedať nič. No vyjavene som na ňu pozeral, neschopný povedať pol slova. Celá trieda na mňa udivene pozerala a z toho mi bolo ešte horšie. Spolusediaci do mňa drgol lakťom.
- Ty jo, však už povedz dačo. Nevieš hovoriť, či čo?
No a ja som hovoriť vedel a vedel som formulovať celkom presne, čo som chcel povedať.
- Nechcel by som písať vôbec nič.
Vypadlo to zo mňa, ako horúci zemiak z rúk, ktoré ho nezvládli udržať a nedal sa uchopiť do rúk späť. Hľadeli na mňa, ona a oni, a bolo mi čoraz teplejšie, ruky mi vlhli.
Beáta ale dnes mala v sebe niečo neústupčivé. Po sekunde mi došlo, že sa rozhodla vydať do boja so mnou a čo bolo horšie, pred celou triedou a za každú cenu.
- Na to som sa ale nepýtala. Chcem vedieť, o čom chceš písať?
Musel som sa skoncentrovať na ofenzívu a zdanlivo kľudne som odpovedal:
- Nemôžem vedieť, o čom by som chcel písať, keď nechcem písať.
Trošku bezradne odpovedala.
- Ale veď ti písanie ide. Len v každom tvojom slohu cítim akúsi nevôľu k téme. Prečo práve keď sa ťa opýtam, že o čom chceš písať, písať nechceš?
Predstavil som si, ako stojím na pódiu a musím tam ostať až do konca.
- Písanie mi ide? Áno, naučil som sa písať to, čo chcú učiteľky čítať, ak to už chcete vedieť. Nie je nič výnimočné na štandardne dobre hodnotenom písaní. Človek sa poddá systému, ak v ňom má prežiť bez ujmy.
Skutočne som myslel, že v triede by bolo počuť muchu.
Drásalo mnou to ticho, pulzovali v mojich ušiach myšlienky, ktoré sa vyšmykli, hoci nie nepremyslené.
Začal som a musel som to dotiahnuť do konca.
Akokoľvek, tak, aby som jej neublížil a tak, aby som neublížil sebe týmto verejným vystúpením.
Svojím výsledkom, svojej reputácii.
Prial som si to v tých krátkych chvíľach a ukľudňoval myseľ, ktorá nesmela vylúdiť agresívne myšlienky.
Nevedel som, ako to spraviť správne. Avšak musel som pokračovať.
- Nebavia ma žiadne tie stupídne témy.
Povedal som to a bola to chyba.
Dobre som vedel, že urážky v debate nevedú nikdy k dobrému cieľu a že vyhráva od momentu, keď som to použil.
Jediná šanca bola, že sa urazí a zaútočí.
Komentáre