Beáta na mňa pozrela krásnymi očami.
Zamyslel som sa, ako asi vyzerá nahá. Rád som si maľoval v mysli jej erotické obrázky. Kým som sa spamätal, stála tesne pri mne a na niečo čakala. Určite nie na to, čo by som spontánne rád spravil ;). Pravdepodobne zopakovala otázku, ktorú som zase nepočul. Bolo mi trápne.
Vstal som a vyhlásil, že musím isť na záchod.
Čo mi mohla povedať?
Vypadol som z triedy, šiel na záchod a otvoril okno. Vonku bolo všetko zasnežené. Ideálne zobrať lyže a najazdiť nejaké tie kilometre. Nadýchol som sa, bol to fakt fantastický zážitok. Oproti slovenčine mi prišiel vzduch a výhľad mega zábavný. Sadol som si na záchod a vyložil nohy na kôš. Chvíľu som si povegetil a rozhodol som sa, že je čas na návrat.
Keď som sa vrátil, triedou zase prebehol pobavený smiech, čo sa stávalo často v súvislosti so mnou, lebo ma prichytávali pri nepozornosti temer každých 15 minút a furt som musel niečo vymyslieť ako odpoveď. Nezdá sa, ale chce to pestovať v sebe určitú dávku spontánnej jedinečnosti, predsa len nedalo sa použiť opakovane to isté, pri rovnakom učiteľovi a rovnakej intenzite nepozornosti.
Ten záchod mi prišiel ako fakt dobrý nápad, musel som sa oceniť.
Beáta na mňa inak dosť často pozerala. Myslím, že som sa stal pre ňu učiteľskou výzvou. Asi ma chcela mať zase aktívneho. Krásna síce bola stále a stále som mal chuť vidieť ju nahú, ale nemal som chuť ju počúvať. Zase na mňa pozerala. Vypol som mozog a pozeral, ako začalo snežiť. Minúta prešla, napadlo kopec snehu, ďalšia minúta, ďalší sneh. Zabudol som na hodinu a váľal sa s kamošom na svahu po dobrom páde. Pil čaj s rumom s omrznutými rukami. Potom zase vietor svišťal, keď som v šialenej rýchlosti míňal stromy a lízal strhujúcou jazdou polozľadovatené svahy.
Hodina sa chýlila ku koncu, čo ma napĺňalo nesmiernou radosťou.
Zrazu sa Beátka pred nás postavila v plnej svojej kráse a začala rozprávať.
- Spomínala som Vám, že je čas napísať si nejaký sloh. Rozmýšľala som nad nejakou témou, ktorá by Vás mohla baviť. Ale je to ťažké... Má niekto nápad? Keď nie, tak Vám poviem ja svoj.
Zase na mňa pozerala. Preletela pohľadom triedu, ale na mne sa zastavila. Bol som zmätený, nechcel som písať sloh. Bolo mi to jedno. Nepotreboval som opisovať svojho najbližšieho priateľa, ani tvár mojej babky, ani žiadne plnovýznamové slovo jako láska, nenávisť a tak. Nepotreboval som písať o tom, o čom snívam. A vôbec, nemal som potrebu písať Beátke nič. A už vôbec, aby to hodnotila.
René navrhla „Prechádzka jesennou záhradou“. Bola strašne zlatá, ale nekonečne sentimentálna. Športuchtivý Martin zahlásil „Opis posledného hokejového zápasu“, čo už mi prišlo prijateľnejšie a Veronika nudnú tému „Môj priateľ“. Beáta stála a kývala hlavou, nebola spokojná ani trochu. Zase tak nemožne preletela po mne očami. Keby som to aspoň neregistroval. Mal som sto chuti povedať jej, že ak to chce robiť, nech to aspoň robí šikovnejšie. A že ak čaká, že niečo poviem, tak sa veľmi mýli.
A potom spravila niečo, na čo nikdy nenabrala dostatočnú odvahu.
Komentáre
Premýšľam,
rusalka, podľa intenzity erotickej príťažlivosti...
btw príbeh mi pripomenul dávnu a skoro úplne zabudnutú či vytesnenú osobnú skúsenosť, podobnú tomu, čo opisuje hrdina príbehu.. v pubertálnom veku mňa i mojich spolužiakov učiteľky a profesorky tiež silne eroticky priťahovali a boli predmetom našich erotických predstáv a denného snenia.. s odstupom času si uvedomujem, že niektoré si tejto svojej moci nad nami boli vedomé a pobavene nás provokovali :).
celkom ma zaujíma, či podobné erotické predstavy majú v tomto veku aj dievčatá vo vzťahu k mladým učiteľom a profesorom.. či už na úrovni vedomia alebo nevedomia.
Hogo,
Na strednej to už bolo iné... aj my sme už boli staršie a vekovo sme mali bližšie k našim pedagógom... Ale tam som si také niečo u dievčat nevšimla...
V tomto smere ostali skutočne len spomienky na základnú škodu...
A myslím, že na strednej to už boli skôr mladí pedagógovia, ktorí mali erotické myšlienky o svojich študentkách :-)
rusalka, myslíš si, že starší pedagógovia...
To netuším Hogo...
pravda, pravda, na zakrývanie...
.
sygon, zvádzala si len v myšlienkach, hm? ;)
.
... čo si pokúrila, hm? ;)
Hogo, študentky vedia niekedy zabojovať :-))
pamatam si jasne,
Vsetky sme ho milovali, z lasky k nemu sme sa jeho predmety doslova biflili a excelovali aj na maturitach...zial,zomrel prilis skoro...kratko po 40-ke, nase stretavky zacinaju pri jeho hrobe , spomienkach nanho , okoloiduci len nechapavo pozeraju, ako stojime okolo hrobu, smejeme sa a zaroven nam tecu slzy...zostal nasou laskou , my jeho jedinou triedou.... a vzdy placem pri filme *Panu ucitelovi z lasky ...:(( je tak trochu aj o nom
rusalka, to je fakt...
hfw
S tym co som pokurila, to bolo prvy krat co som s niekym po skuske rozpravala. Mno jo , ja moc tie "zenske vyhody" nepouzivam .
Ale da sa, poznam zeny co to bravurne ovladaju
sygon, tiež také poznám...
hfw
Finalne myslim, ze muzska "pozornost" je len preto ,ze je akoze ta "zenska pozornost" . Kedze ju nerobim , malo jej dostanem.
Mno jo, v divadielkach treba dodrziavat pravidla ;)
hani
sygon, idealizmus???
používanie ženských trikov žene nepripisujem na plusovú stranu.
hfw
Ale inak verim, ze ak uz si myslia ze ich vidia, tak su asi zvacsa znechuteni , lenze muzi ich zvacsa nevidia :)
hanka, o triednom píšeš...
sygon, asi sa mýliš...
hfw
nnno, asi máme...
hfw
sygon, to má svoju logiku...
.
Sygon...teror?
Ku koncu stvrteho rocnika sme sa stali doslova priatelmi a aj po skonceni gympla sme sa stretavali, bol na nas pysny, vacsina nieco dosiahla ( ja ani nie, ale vynimka potvrdzuje pravidlo)...
hfw, co su hriesne myslienky?
Hanka
Hanka
Jan
som dospela, budem tu za trikerku :( a ja som fakt maly triker :(
Jan, myslela som dosiahnut nieco v profesii,
Nasa trieda bola vynimocna, vacsina vyznamenanych, mal na tom zasluhu triedny, spoluziacky nasli uplatnenie v roznych odboroch a to aj na vysokych postoch. Nemala som take sny, tuzila som ucit, zostat studentkou natrvalo . Snivala som o podobnej triede, akou sme boli my , krasnom vztahu ucitel a ziak...aj po skonceni skoly...
Teraz komunikujem vdaka mojej praci s ludmi cez telefon, ci e-mail, s vacsinou sa nikdy neuvidim, ale mam radost z toho, ze mame pekne vztahy, nie je to len chladny, profesionalny postoj, to som nikdy nechcela.
Kedysi davno som citala, ze i pri telefonovani sa mame usmievat, pretoze ten na druhej strane to citi a inak nas prijme a skutocne to plati. Na rozhovory s niektorymi sa priam tesim, je to fajn, ked si clovek oblubi pracu, ktoru nikdy robit nechcel.
A...nepovedala som nie, iba...ani nie:)