Medzi mužom a ženou

krasne pises! a je to zaujimave^^

ďakujem, až mi srdiečko poskočilo, som rada, že sa Ti to páči.

asi aj ja skúsim na tom čete niečo zažiť. Také vzrušujúce, šteklivé, že som za fešáka niekomu, to by sa mi tiež ľúbilo, to áno, určite hej.
Ale na druhej strane, je to aj bezpečné? Čo keď sa naozaj zamilujem? Čo potom? Ale to by sa mi asi nestalo, tak uvidím. :-))
Pekne si to. Líbí se.

:-) díky,na takom chate sa veru asi stáva všeličo, a či je to bezpečné to podľa mňa závisí od osobnosti človeka, ktorý sa do niečoho takého púšťa, myslím že je to niekedy na hrane s vlastnými zásadami,ak nie aj za hranicami.. ale ako moja dobrá kolegynka hovorí. " Kľudne sa pokukaj, poflirtuj ale večerať budeš doma!"

na kolegyňky, takých by mal Tvoj šéfino dopriať aj viacerím, aspoň ako výpomoc, prípadne inak, home office alebo čo, ja rýchlo neviem spomenúť :-))
Taký rozbláznený a rovno domov, a večerom. To by sa aj mne zišlo.
Ale na druhú stranu, mal by som sa už šetriť, vraj. Aby mi neprišlo špatne od srdca. Keby tá chatárka, či čatárka, či čo, bola moc mladšia odo mna. Aj také vraj sú, hovorí sa to :-))

realita je realita a virtuál je virtuál, ale veď niekedy sa dá aj s virtuálom pekne povečerať pri sviatočne prestretom stole a zapálenej sviečke a užiť si to podľa svojich predstáv...

A predstava, tá ti má takú moc, že niekedy ani reál na ňu nemá...

:-)))

sa mi vidí, že reál na predstavu nemá skoro nikdy.. lebo predstava je "plán" a realita jeho "plnenie", a málokedy a málokomu sa pošťastí plniť plán na/nad 100 percent...

Asi ti dnes v noci Lucifer do hlavy rozum nalieval...

:-)))

rozprávkarky a anjelici sú pomaly zapáravejšie bytosti než pekelníčkovia.. :(( sa patrí nám do remesla fušovať?!? :/

tak o tom,že virtuál niekedy fakt tromfne realitu viem.. :-) ale možno len v tom, že sa dozvieš o sebe veci, ktoré boli niekde schované a nechceli na povrch, virtuál mi pomohol siahnuť hlbšie do svojho vnútra ..realita sa pokúsila priblížiť virtuálu akurát v inom obsadení účinkujúcich, niečo vyšlo niečo nie..nič z toho však ani na okamih neľutujem..:-)

a tebe sa to máli...

Nie si nejaký náročný?
:-)))

predstavenia... Ale tpo divadelné predstavenie si píšem podľa toho, kde naberám viacej inšpirácie. Niekedy je ho vo virtuále a niekedy v reále.

veď si čertovi povedala "väčšinou trepeš sprostosti a v hlave nemáš za mak rozumu".. len trochu krajšími slovami.. :((

aby si ma za uši ťahal...

:-)))

a čo sa stane,ked sa to preklopí?..nie v tom pozitívnom slova zmysle..ale opačne?..

čo potom?..

koľkí to tak vnímaju?..koľkí to chápu?..

písmenko, kde som napísala, že trepeš sprostosti a nemáš v hlave ani za mak rozumu. Teda okrem tohoto tu, čo citujem teba samého...

A keď mi ukážeš, aj medzi rohami ťa poškrabkám...

:-)))

tak toto si presne vystihla.. divadlo by malo mať dobrý scenár a hlavne obsadenie hercov, niekedy herci zachránia aj nie veľmi dobrý príbeh svojou inprovizáciou.. a čerpajú nápady aj z virtuálu aj z reality..aj v mojom príbehu je čosi reálne a čosi virtuálne spojiť to bolo celkom ľahké, až ma to samú prekvapilo..

ako som včera nadhodila v jednom komente, je to aktuálne a zdá sa, že je toho na nete viac než dosť.
Proste je to nový fenomén, ktorý nám vkročil do života a keďže je ešte dosť čerstvý, mnoho ľudí nevie, čo s tým. Či to hneď škrtať ako Božiu pohromu, alebo si z toho čosi zobrať (ako zo všetkého nového) a naučiť sa s tým žiť.

a jediné, čo mu "vyčítam", že v stave "závislosti" si vyžaduje mnoho času, o ktorý ukracujeme svoje reálne vzťahy..
virtuál je ako klub, v ktorom muži/ženy trávia more času, a ten potom neraz inde chýba...

no myslím, že hodiť to na papier už nebolo vôbec ťažké, horšie - ťažšie bolo to rozhodnutie či to sprístupniť hlavne mojej rodine, a to som veru nevedela aké budú reakcie hlavne od tých neplnoletých členov rodiny... :-) tam som trošičku mala strach...

alebo preto,že odpovede nepoznáte..

dakujem..nesklamali ste..:)))

A občas rozmýšľam, čo by som robila, keby som chcela virtuálu utiecť. Ppráve včera som na to našla celkom dobrý liek, keď som si dala túru na Zamkovského chatu.

Nuž vyjdem na Lomnický štít a budem tam sedieť dovtedy, kým mi vetry nevyfučia všetky tie neviditeĺné spojenia z hlavy.

osobitne smerom do vnútra rodiny, a veru si vôbec nie som istý odpoveďou.. o to viac obdivujem, že si to dokázala a vlastne si dala sebe, svojim blízkym aj teraz už aj širšiemu okoliu lekciu otvorenej komunikácie...

odpoveď na Tvoju otázku som vlastne tak trochu napísala v komente
8:22, je na každom človeku keď sa rozhodne ísť do virtuálneho sveta ako to zvládne, niekto podľahne a môže to mať nedozierne následky a niekto tým prejde len tak s humorom a berie to ako spríjemnenie dňa, môže to postihnúť jeho okolie ale predsa musím vedieť, že následky môžu byť veľmi tvrdé, a to je o tej hranici osobnosti a sily, ktorú určite v sebe nosíme, niekto sa spozná, v dobrom svetle, niekto sa potkne a rieši dôsledky, a tam sa naučíš čo vlastne vieš prekonať a do čoho sa púšťať nemáš , všetky chyby sú pre mňa osobne posunom a poučením.. záleží veľmi na tom ako poznáš svoje okolie ( rodinu) a či to čo urobíš ublíži, ak chceš aby ublížilo je to v poriadku ak nechceš aby ublížilo tak potom preveruj svoje vnútro či sa ideš rozhodnúť správne ešte pred tým ako do toho pôjdeš.

"sa mi vidí, že reál na predstavu nemá skoro nikdy.. lebo predstava je "plán" a realita jeho "plnenie", a málokedy a málokomu sa pošťastí plniť plán na/nad 100 percent."
Podcenujeme realitu a interakciu s inymi ludmi ?

neviem či by som to nazvala odvahou alebo zbabelosťou, ktorá ma prinútila predostrieť moje zážitky rodine.. je to tak na hranici medzi týmito dvoma pocitmi, pokúšam sa vo svojom živote mať jasno, a niekedy urobím veci, ktoré prinesú hmlu, hmlu nemám rada a preto sa radšej snažím čo najskôr tej hmly zbaviť.. to je vlastne tá zbabelosť preniesť svoj možno neriešiteľný problém na hlavu môjho partnera.. a prinútiť ho trochu sa zamyslieť nad tým či tá hmla nevznikla našim spoločným konaním..tento môj úlet na chate som veru po troške servírovala doma trochu so strachom.., že sa môže niečo pokaziť ale moje vnútro mi vravelo, že v tej chvíli keď som to povedala tak som sa rozhodla správne..

:-)))

presne toto iste si myslim aj ja..a dakujem,že mi to potvrdzuješ..

snáď pochopia aj iní ten rozdiel..

ale..aj tak..

veľa aspektov to ovplyvňuje..a veľa ľudí sa to dotýka..

a človek,čoby tvor anonymný povolí uzdu fantázii a uletí..na chvílku..
pak vypne komp a zase je tým,k čomu je predurčený..

nepovažujem v partnerskom vzťahu za prejav zbabelosti.. koniec-koncov, partnerstvo je práve aj o tom, že muž/žena zdieľajú aj veci, na ktoré by mimo vzťahu bol každý z nich sám...

Hogin je reál od virtuálneho Hog . Keď Hog podceňuje reál , musím i Hogina osloviť :)

nuz v tom vyroku, ale ked nie , no tak potom fajn.
Krasny den

ja odchááááááááádzam, šup rovno do Aquaparku, člaptať sa tam, žblnkotať, máčať sa a robiť ďalšie veľmi reálne a veľmi chutné nezbedy!

vnútorne to niekedy cítim ako zbabelosť, alebo možno skôr slabosť môjho ja vysporiadať sa s problémom sama, ale máš pravdu v tom, že vzťah je vždy o dvoch ľuďoch a vyjsť na povrch s nejakým prešľapom alebo nečistým svedomím je skôr veľký kus odvahy a sme znova pri komunikácii.. schopnosti počúvať sa v partnerstve a zdieľať svoje pocity a túžby vo dvojici.

dokonca ani nehovorí o vzťahu virtuálu a reálu, ale o vzťahu predstáv (túžob) a reality.. v tomto zmysle je moja skúsenosť taká, že predstavy sú vždy o určitej/veľkej miere idealizácie, kým ich realizácia je taká, aká sa podarí - raz lepšia, inokedy horšia...

viac a viac vysporadúvajú so svojimi problémami sami, bez účasti partnera, javí sa mi to ako oslabovanie alebo zlyhávanie partnerského vzťahu a komunikácie v ňom...

good one ;))

s touto myšlienkou už moôžem len súhlasiť.. je to tak..

treba sa vyhnuť aj tej..či nie?..

no je zrejmé, že aj komunikácia dvoch ľudí, ktorí sa milujú, má svoje medze, za ktoré je nebezpečné a riskantné zájsť..
ak jeden z partnerov cíti, že úplne otvorená komunikácia o niečom pre partnera veľmi citlivom by mohla viesť k oslabeniu alebo zničeniu vzťahu, potom asi je rozumné uvažovať o odložení témy alebo o postupnom približovaní sa k jej jadru..
no viem si predstaviť aj situáciu, kedy jeden z partnerov usúdi, že v záujme zachovania vzťahu niektoré veci odloží do svojej trinástej komnaty.. to bol aj prípad Evy v „Nevere“...

hmm, otvorená komunikácia je veľmi rozdielna v každom vzťahu, príklad ja doma kľudne môžem povedať, že mávam "isté" sny o milovaní sa, je to príklad,mám kamarátku čo nemôže doma povedať ani len to, že sníva, lebo vie, že by to jej manžel nezniesol..tak každý má tú hranicu stanovenú na svoju úroveň..jej to nevadí, že nevraví a majú skvelé manželstvo.. druhá vec je tá, že sa holka ani nepokúsila to povedať, možno by bola prekvapená, a možno by to ich vzťah položilo, dá sa na to použiť istý spôsob humoru a vyjadrovania..:-)

ale..ja by som sa bála skôr iného..

partneri sa niekedy nezvyknú dopočuvať..

ten,čo hovorí povie A a ten čo počuva viac počuť nechce..a potom už prestava byť jedno,ake je B..dôležité je A..

a nedorozumenie jak vyšité je na svete..a aj ked nie je nemožné nedorozumenie učesať,aj tak to vyžaduje vela chcieť..chcieť vysvetľovať..a chcieť počúvať..

ak toto nie je,tak nastáva trhlina,ktorú už ťažko rekonštruovať..

vieš..ja líšim rozdiel medzi vinou a previnením..

a zatial hrdinka z tohto článku sa len previnila..Eva zašla omnoho dalej..

skratka..byť partnerom oboch žien,tak tejto odpustim..zatial,čo Eve by som mala značny problém..

podškrtujem: hovorím za seba..nie za ľud vo všeobecnosti..:))

hovoril som o úskaliach komunikácie muža a ženy v partnerskom vzťahu, o spôsoboch ich (ne)riešenia, a Evu z "Nevery" som zmienil len ako príklad, kedy je pre vzťah (možno) lepšie niektoré veci uzamknúť do trinástej komnaty jedného z partnerov a nerobiť z nich za každú cenu tému partnerskej komunikácie...

a o vine a previneni..a porovnaní tých dvoch žien som si dovolila ja..

kapanek..:)))

je to zaujimava temička..rada sa k nej vrátim..po obede..:))

však to je presne to čo som napísala v predošlom komente ja, len inými slovami, niekto vie že môže, niekto vie že nemôže, ale vedieť, že nemôžeš znamená, že si sa aspoň náznakom pokúsila..ak viež že skúšať otvárať háklivé témy nevyhovuje Tvojmu partnerovi a Tebe to neprekáža tak potom poznáš dokonale protipól a Ty vieš, že nemá cenu sa do toho púšťať, aj to je umenie komunikácie ..a umenie partnerského vzťahu, mne by to vadilo, že ma partner nechce vypočuť, riešila by som to určite tak aby sme si povedali každý svoj názor a hlavne by sme sa spolu snažili nájsť kompromis, ak by to nešlo, tak rešpekt ak by stál za to, že chceme zostať spolu..

čo z pohľadu tretej strany..doma so svojim partnerom si to vykomunikuješ..

čo keď u neho sa to prevali a komunikácia zaviazne presne tam..že ten,čo počuva počul iba A a B už nechce?..

čo urobiš potom? ako sa zachováš?

na toto môžem odpovedať len v teoretickej rovine, nezažila som, keď raz doma niečo riešim trvám na tom aby som bola vypočutá..žiadne B neexistuje, takže ak by ma doma nepočúval partner a nechcel riešiť spoločne vzniknuté problémy, stratil by záujem o moje pocity a nezaujal by nejaké stanovisko i keď by mi nevyhovovalo, tak taký vzťah je pre mňa zybtočné trápenie oboch, a ak sú tam deti tak aj detí.. išla by som od toho, nežila by som v trápení a sužovaní sa..určite by som to vyriešila rozchodom. Som veľmi optimisticky založený človek, nedopustím aby som žila v niečom čo nemá význam. Viem, že také manželstvá sú, že to je v rodinách celkom bežný jav, ale ak zostávajú spolu napriek nezhodám tak im to asi vyhovuje, ( majetok, peniaze, zvyk ) a toto sú pre mňa hmotné veci, ktoré sú až ďaleko za šťastím,láskou, pochopením.

viem..teraz mi napíšete,že ked nie je štastna žena,nemôžu byť ani deti..

ale..aj na to mám protiotázku..: kde je potom v rodine otcovo miesto?..

na toto sa nedá odpovedať vo všeobecnej rovine, veľa vecí závisí od situácie aká v rodine nastala...

každopadne..som rada,že som konečne stretla niekoho nazorovo mne blízkeho..

fakt to v poslednom čase vyzeralo už všelijako..chvilami som mala pocit,že ma vyššia moc premiestnila bez môjho vedomia na inu planetu..

dakujem..:))

sme si vymenili názory... je to len o umení počúvať a komunikovať a zjavne sa nám zadarilo.. :-) niet za čo a díky za debatu

alebo len niekedy je malo trpezlivosti obhajovať svoje nazory..

jednoduchšie je oduť pery..a otočiť sa chrbtom..:)))

poloha mrtveho chrobáka..:)))

samozrejme je to jednoduchšie, a ja to rešpektujem, keď nechce niekto komunikovať tak nechce, jeho vec..toto ma nejako vôbec neprekvapuje na ľuďoch.. a čo sa týka trpezlivosti to je vlastnosť, ktorú má veľmi málo ľudí...moje heslo je každý má právo na svoj názor a mal by rešpektovať aj polohu mŕtveho chrobáka..:-)) MissEllie, toto neriešim to je každého vec ako sa zapojí do diskusie..zbytočná námaha a hádať sa ešte aj na nete, no načo..:-))

...ako Lafontainova bajka Bertrand a Raton... a dakto si podla "gusta smotanku "zlize...Hogo, Hogo ;-)))) no noooo..;)))

pochopila som..:)))

Ellie..opytaj sa certa o))) ten ti povie ze zena je bytost ako opica a dieta zaroven-dve bytosti ktore nas "zabijaju", ked sa chcu smiat...o) ;-)

sa mi vidí, že jeden z Tvojich veľkých problémov je, že všetko (už vopred) chápeš...

nepochopila som..:)))

ale že je chápanie problém,to mi došlo tiež..:))))

nemáš mi čo vysvetlovať?..či prečo to vidiš za problém ty?..nech sa ujednotime..:)))

to si len tak nezlises ;-) este mas smotanku na bajuse a este krivo hladis este by si chcel ..o) ;) -)
..po druhe: a toz zakon..kazda zena vsetko vie (a vopred! ) ;)))
Ellie,...ja som jajaj...nahodny citajuci cloviecik....

prepáč..jajaj..

náhodne čítajuci človiečik..)))

a čo to sa mam hoga opýtať?..)))

istá, že je to tak a ono je to pritom celkom inak.

Jajaj, však nech si čert líže smotanku koľko chce, tá virtuálna je bez príchute, navyše sa mi zdá, že má veľkú smolu, lebo ho všetci považujú za blogového Don Juana, a pritom smotankovanie v Zarinom príbehu mohol spískať naozaj hocikto, dokonca aj ja (jaj)!

:-)))

a wysluzili kocur Raton muslienky v letku chyta ;-)))...pozrite jak len lezi, tisko je, microsoft ocko prizmuruje, do dusiciek nakukuje o))))....ani chlp bych za neho nedala.. tak sa radsej z mziku letku, vypravim na svoju podstienku a dovarim uz tu polievku...;))))

nanosila som si tam trochu reálu a rozdávam zmrzlinu,

je lepšia ako smotánka...

:-)))

tiež by som si trochu dala.. :-))

sledovanie komentov.

Pekný večer a zmrzlinka sa hádam nájde v chladničke, a keď nie, zajtra kúpiš.

pekný aj Tebe, veru na nákupy bude zajtra treba zájsť.. tak zmrzka chýbať nebude.. dnes už len pohár vody a do postele..:-))