Večer Dora nevedela dlho zaspať. Už týždne sa jej to poriadne nedarilo. Stále si kládla tie isté otázky, stále na ne hľadala odpoveď. Potom bývala v práci unavená a nesústredená, nič sa jej nedarilo a začala mať čoraz väčší strach, že ak to takto pôjde ďalej ešte pár mesiacov, môže prísť pokojne aj o prácu, ktorú tak milovala.
Ležala vo veľkej posteli sama, Igor už zhasol v obývacej izbe už dávno. A hoci mala vždy rada ticho, teraz jej začínalo prekážať. Začínala sa báť aj ticha.
Uvedomila si, že z času na čas, keď nebol syn doma, tak počas celého víkendu okrem pár zdvorilostných fráz, ak sa to dá vôbec nazvať zdvorilostnými frázami, s Igorom neprehovorili.
Uvedomila si, že z času na čas, keď nebol syn doma, tak počas celého víkendu okrem pár zdvorilostných fráz, ak sa to dá vôbec nazvať zdvorilostnými frázami, s Igorom neprehovorili.
Nevedela, či si Igor toto všetko vlastne uvedomoval. Či sa vôbec zamyslel nad tým čo cíti ona. Či ho to, kam sa ich manželstvo dostalo vôbec trápi.
Zrazu jej pripadal ako veľké dieťa. Ako veľké vypočítavé dieťa. Nikdy pred tým ho tak nevnímala. Čoraz jasnejšie si však uvedomovala, že všetko, čo robil mohlo byť z jeho strany účelové.
Možno chcel staršiu ženu práve pre pocit istoty a bezpečia, pre starostlivosť, ktorú v rozpadajúcom manželstve strácal.
Mal sa po rozvode kam presťahovať. Nemusel pracovať, pretože prišiel do zabehnutej domácnosti. Dora bola celé dni v práci a on si mohol sedieť za svojim PC. Zvláštne, nikdy jej nedovolil pozrieť sa, čo za ním vlastne robí.
Nedal jej nahliadnuť do svojho sveta.
Čím ďalej, tým viac sa pred ňou uzatváral. A ju jeho predstavy o živote začali desiť. Prestávala ich vnímať ako predstavy o slobode. Ale ako predstavy o nezodpovednosti k druhým. Bol jedincom, bol istým spôsobom jedinečným (ako ho len prvé manželstva obdivovala pre jeho demonštratívnu nezávislosť), no teraz tú jeho jedinečnosť vnímala ako nezodpovednosť k tým, ktorí mu boli v tom okamihu najbližší.
Áno. Igor ostal slobodný aj keď sa oženil.
Nemal žiadne problémy, žiadne povinnosti, nechodil do práce, nestaral sa o domácnosť. Mal svoj život, do ktorého Doru vpúšťal čoraz menej. Vedel, že ju jeho vízie o živote desia.
Nemal žiadne problémy, žiadne povinnosti, nechodil do práce, nestaral sa o domácnosť. Mal svoj život, do ktorého Doru vpúšťal čoraz menej. Vedel, že ju jeho vízie o živote desia.
A keď prestal byť i tým hravým a milým spoločníkom, s ktorým jej bolo tak dobre, začala Dora jeho prítomnosť vnímať ako príťaž.
Viac starostí, viac povinností a následne väčšia únava.
Začala byť nervózna. Začala mať strach. A hoci už nebola najmladšia, nedokázala si predstaviť, že tento model života je pre ňu už definitívny.
Začala byť nervózna. Začala mať strach. A hoci už nebola najmladšia, nedokázala si predstaviť, že tento model života je pre ňu už definitívny.
Nechcela, aby jej syn videl v Igorovi vzor nezávislosti. Bol to veľmi lákavý vzor. Tá jeho bezstarostnosť, a to, čo nazýval nadhľadom.
Zajtra sa bude musieť s Igorom porozprávať. Bude mu musieť o svojom strachu a ostatných svojich pocitoch všetko povedať. I o svojich predstavách o živote.
On sám sa bude musieť rozhodnúť.
Či si ponechá svoju absolútnu slobodu, alebo či sa stane súčasťou rodiny, do ktorej vstúpil.
Či si ponechá svoju absolútnu slobodu, alebo či sa stane súčasťou rodiny, do ktorej vstúpil.
Komentáre