Medzi mužom a ženou

Konzumentské obdobie bolo v pohode.
Trvalo niekoľko spokojných rokov, alkohol nebol problémom a ja som hrala svoj život úspešne až do doby, keď prišlo vytriezvenie z veľkej zamilovanosti a manželstvo začalo zaznamenávať úpadok. Ako mávnutím čarovného prútika som zistila, že je veľmi uľahčujúci pocit ukryť sa v opojení a vytvárať si svoj vlastný svet vo svete fantázie.

S alkoholom som necítila bolesť zo zrady manžela.
S alkoholom som sa nemusela priznávať, že som aj ja vinná a nemusela som si sypať popol na hlavu.

Aké to bolo ľahké, zvaliť vinu na jeho prelietavosť a ospravedlňovať svoju neschopnosť udržovať teplo domova.

Ľúbila som svojho manžela. Aspoň som o tom bola presvedčená.
Nebola aj to len jedna z tých mojich životných scén?
Nebola to len neschopnosť prijať skutočnosť, že už nie som jeho milovaná?
Čo ma nútilo stále viac hľadať radosť v poháriku?
Strach, bolesť, sklamanie alebo jednoducho predurčenie byť alkoholik?

Kto vie.

Jedno je isté, lavína sa utrhla a ja som sa s ňou viezla ako na tobogane.
Dcéra našťastie ešte nič nechápala. Zatiaľ. Nebola však ušetrená bolesti, moje excesy pokračovali celé roky a ona tiež mnohé z toho so mnou prežila. Mala mnoho príležitostí stať sa verným obrazom svojej matky. V alkohole som toto nebezpečenstvo podceňovala a ani ma to priznám sa nemohlo zastaviť.

Čo vám mám povedať.

Dnes som neskonale vďačná stvoriteľovi, vyššej moci za to, že ju ochránil a z mojej dcéry vyrástla vzácna bytosť s pevným charakterom a dobrým srdiečkom. Prežila krst ohňom a prežila ho so cťou. Nemala to ľahké, dnes to už viem.

V tom čase však nikto a nič okrem mňa a alkoholu neexistovalo.
Manželstvo sa napriek mojim snahám rozpadlo i keď v tom čase ešte moje pitie nebolo ešte také kritické. Bola som viac konzumentom, ale to tiež asi nebolo veľmi vábivé pre okolie.

Hurá, rozviedli nás, mám dôvod riadne sa opiť.
Asi tak by som nazvala moje psychické rozpoloženie. Tu už dochádzalo k nedostatku súdnosti, začala som neznášať to nevinné dieťa, lebo sa podobalo na otca, lebo sa stále na neho vypytovalo, lebo chcelo aby som sa s ním hrala a mňa bolela hlava, lebo, lebo, lebo.......

Môj život v triezvom stave nebol mojim svetom. Nedokázala som žiť ani zomrieť.
Dokázala som len existovať, keď mojimi žilami prúdilo pár promile.
Súkromný život v troskách a o dieťa som prišla tiež. Vlastne o deti.
Mám totiž dve dcéry z dvoch manželstiev.

Z toho tretieho sa našťastie už nič nenarodilo.