Tento týždeň začal blogzin uverejňovať spomienky Sakti - ženy, ktorej do života vstúpil ako spoločník alkohol.
Teším sa na pokračovanie príbehu tejto silnej ženy, ktorú život nedokázal celkom zlomiť. A ktorá sa dokázala odraziť z dna, na ktorom ležala.
Sakti: „Závislosti sa nezbavíš, kým o nej nie si schopný hovoriť a kým neuveríš, že sa jej vlastne nikdy nezbavíš.
Závislosti sa nedá zbaviť, no dá sa s ňou žiť v symbióze s vedomím, že ste si s ňou súdení - nechať žiť závislosť svojim vlastným životom a žiť si ten svoj, bez závislosti na čomkoľvek a komkoľvek.
Všetko bolo v poriadku, kým nebol alkohol prostriedkom na vyriešenie neriešiteľného... postupne som strácala pocit zodpovednosti za svoje činy, čoraz ťažšie som rozoznávala rozdiel medzi opojnou eufóriou a realitou triezvej identity.
S alkoholom som necítila bolesť zo zrady manžela.
S alkoholom som sa nemusela priznávať, že som aj ja vinná a nemusela som si sypať popol na hlavu.
Dosiaľ nepoznané pocity zodpovednosti a hanby sa prebíjali k jadru mojej chabej osobnosti a hľadali si cestu k môjmu svedomiu.“
Komentáre:
Ja mám síce k alkoholu veľký blok( snáď aj preto, lebo moja mamka tak riešila problémy), ale sestru tá vlna stiahla tiež.... najhoršie na tom je to, že ona ešte nie je vo fáze priznania samej sebe... a ja jej nedokážem pomôcť.
Možno to bude smutné, možno to bude znieť trúfalo, ale trochu sa v tvojom príbehu nachádzam.... Začínam mať z toho strach...
príbeh nie je len tvoj. Je to príbeh mnohých zien a dcér, rodín...
Je dobre ze o nom píšeš. Dala by som to nielen na blogzin ale aj do novín a časopisov... aby sa to dostalo k čo najširšiemu množstvu čitateľov, lebo píšes úprimne.
Ďakujem Sakti..:)
20.11.2008 11:37 | autor: jajaj
Komentáre
ono záleží aj od oblasti,
Sakti musí prísť na jednu vec - alkohol k svojmu životu fakt nepotrebujeme a bez alkoholu nám zostane dosť peňazí na iné radovánky...
Problémy sa síce riešia ťažšie, ale riešia sa. S alkoholom sa iba tlmia...
Veľmi držím palce...
slabost
sakti, ako hovori jeden moj znamy
Každý rieši problémy sebe vlastným spôsobom
Nedokážem sa dobre zžiť s axiómom, že „Závislosti sa nedá zbaviť.“ Nie som odborník pre takúto oblasť, no zdá sa mi to konštatovanie silné pre všetkých abstinujúcich. Možno je to skutočne tak. Neviem si to dať dobre do súvisu s tým, že keď človek nájde v sebe dostatok síl a ukončí víťazne boj s alkoholom, že stále ho označujeme závislým.
Skúsim si prečítať predchádzajúce príspevky, možno to je vysvetlené...
maco,
Kordélia,
Keď už tak musím napísať, tak abstinujúci alkoholik sa ničím nelíši od zdravého človeka, len asi tým, že prestal piť alkohol. Asi ako tak, keď niekto zanechá ohrýzanie nechtov... ozaj, čo je taký človek ? Tiež má nutkanie dať prsty do úst... Viem, každá analógia môže pokrivkávať a mať protianalógiu, ale viem, že sú silní jedinci, ktorým nerobí potom už alkohol žiaden problém a nemajú z neho ani strach. Ale rád sa nechám poučiť...
maco,
Kordélia, poznám takých ľudí, ktorí sa liečili,