Starý muž otvorí ráno oči, nechce sa mu vyliezť spod periny, ale potrebuje ísť na záchod.
Pozrie na hodiny, pol ôsmej, aj tak je načase. Ak zostane dlhšie ležať, bude zazerať.
Nechápe, prečo nemôže vstať prvá, keď sa jej nechce spať. Vraj jej vadí, keď on čaká pred kúpeľňou. Ale prečo? Nikdy ju nesúri, nenadáva, pokojne čaká na chodbe, kým sa umyje a vyjde von. Znervózňuje ju to. No nech sa nepotentuje. Hádam jeho by to malo znervózňovať, keď sa vycúra a nemôže si umyť ruky, lebo kúpeľňa je obsadená. Ale zvykol si.
Vstáva prvý, aby milostivá mala kľud pri rannej toalete. Uvarí jej zatiaľ čaj, kým príde, má ho akurát, nemusí čakať, kým vychladne. Ďakujem od nej za tie roky nepočul. Nevadí, nepotrpí si na to. Stačilo by, keby na neho nepozerala ako na hmyz, ktorý jej prekáža a zavadzia na každom kroku. Aj keď číta noviny, tvári sa povýšenecky, ona ich ešte nevidela, ale všetko vie najlepšie. On ničomu nerozumie, všetko prekrúti. Nemôže sa dočkať, kedy ich dostane do rúk a bude ho chytať za slovíčka a dokazovať, že všetko je inak. Niekedy má pravdu, niekedy nie, kývne rukou, už sa s ňou neháda, načo. Pani NAJMÚDREJŠIA má vždy pravdu. Pri kávičke so susedkou sa budú mať na čom zabávať.
Opýta sa, čo treba kúpiť.
Chleba. Takto je to deň čo deň.
Nepovie nič viac, ale o hodinu zistí, že nemá kvasnice, „prečo si nekúpil mlieko, to nevidíš, že je tu posledná cibuľa?“ Pošle ho po zemiaky do pivnice, raz donesie samé veľké, raz zasa moc malé, neulahodí jej, ani keby sa rozkrájal.
Vždy bol doma piate kolo u voza. Na prvom deti, na druhom svokra a on... škoda hovoriť. Radšej zostával do noci v robote, domov sa chodil len vyspať. Svokra si vždy mädlila ruky, keď vyprovokovala hádku, potom mala dcérenku a vnúčatá len pre seba. Spolu si hrkútali, chodili na prechádzky. Aj deti proti nemu štvala, myslela si, že to nevidí. Keď malá prišla - „tato, nejedz tie buchty nad misou, padá ti z huby,“ z vlastnej hlavy to nemala.
Začína sa obliekať. Je november, potrvá to dlhšie.
Naťahuje spodky, keď si uväzuje ľadvinový pás, akoby počul uštipačnú poznámku - „nezabudol si si padák?“
„Len sa vysmievaj. Ty chodíš jak vystrelená, potom ťa stále niečo bolí. Raz kríže, raz krk, z čoho myslíš, že to máš?“ rozmýšľa si pre seba. Omotá šál okolo krku, zapne vetrovku, dáva si na hlavu čiapku a už ju má za chrbtom:
„Čo si sa zas tak naobliekal?! Spotíš sa potom ako mašuro a ja len aby som prala! Veď je vonku teplo!“
Ani na ňu nepozrie, myslí si svoje. A je to tu:
„Padák si si nezabudol?“
Zabuchne za sebou dvere a odchádza.
Komentáre
Popravde
Od zaciatku som cakala kedy sa rozvravi pan a hla..;-))
Vdaka!..za take citanicko sa dakuje s velkym D..:)
Dobré ráno,
Teraz k obsahu.. asi patrím do skupiny manželstiev, kde funguje hádam všetko, a keď čítam takýto skrat čo prežívajú ľudia v dôchodcovskom veku, talčí sa mi na jazyk otázka... Nebolo by lepšie dávať manželský sľub na dobu určitú? Myslím, že tak do dôchodku by stačilo, potom rýchlo od seba preč... predstava, žeby som mala takto skončiť ma desí....
:) prečítala som všetky časti
občas premýšľam nad tým, či sa aj ja prestanem s mužom rozprávať o tom, čo mina ňom vadí a čo na ňom zbožňujem, tiež je poriadny hundroš už dnes, ale aj ja mám občas nervy a trieskam vecami, myslím, že je to vyrovnané a uvedomujem si nielen to zlé, ale aj to pekné...kedy popri živote zabudnem, že ma ľúbi? prestane ma milovať?
tieto čkánky mi pripomenuli svokrovcov, tiež sú na seba v istýchmomentoch alergickí a miestami to aj iskrí...najmä pri určovaní pravdy spomienok, tvrdení a iných vecí...ale viem, že sa ľúbia a keď nás vidia, ako sa objímame a bozkávame, svokra pristúpi k svokrovi a chce byť poľúbaná tiež :) a on sa nevzpiera, možno trošku hanbí, ale pomojká ju rád...ešte nezabudli a verím, že to tak skoro nebude, aj keď sú už obaja na dôchodku...a ak by aj, tak niečo vymyslíme...len či to pomôže?
a ešte
zdravím vás ľudkovia,
Gabika a Miro
zamýšľam sa nad tým, čo tento článok urobil s Mirom, keď sa tak rozčúlil a čo asi nasleduje, keď sa človek rozčúli...keď sa na svojho muža nahnevám ja (sme spolu len osem a niečo rokov a nedá sa to porovnať s vašim manželským životom), vždy to po čase prejde, no kým som nahnevaná, srší zo mňa hnev a poviem aj to, čo ma neskôr mrzí...no keď vychladnem, začnem premýšľať, čo a prečo sa stalo...väčšinou sa mu ospravedlním, ak som urobila chybu a to robím často...alebo to urobí on...čo robí Mirko, keď sa nahnevá? prečo ženy robia veci, ktoré s pravdepodobnosťou nahnevajú ich mužov? aj Miro a Gabika sa zamysleli? alebo je to už vo vašom veku pasé?
až keď vychladnem, začínam vidieť východiská a riešenie mojej situácie? je vo vašej situácii čo riešiť? ak nie, prečo sa Miro rozčuľuje?
Áno, aj ja sa zamýšľam
gabike
Hnevá ma to že je to až príliš pravdivé a príliš časté.
Názory čitateliek sa prikláňajú na stranu hlavnej hrdinky. Ak si však dám vedľa seba klady a zápory oboch postáv, z môjho pohľadu sa mi zdá, že v tej žene je oveľa viac nenávisti a zloby. Je oveľa agresívnejšia. Akoby ani nechcela zlepšiť vzťah. Vadí jej všetko.
Gabika, výborne si to opísala ... zo života.
Pre OCH.
Ospravedlnenie sa a priznanie si chyby zo strany ženy? Sranduješ.
Nech pošle svoj názor aj tvoj manžel. Zaujímal by ma.
Halooo, muži !!!! Ktorému sa vaša manželka ospravedlnila nech sa ozvú.:))
Miro
a potom, neznasa blog, nenutim ho pisat sem, podla neho je to strata casu, takze ti bude musiet stacit moj nazor, ale poviem mu o tebe, mozno napise.
Moj nazor sympatizuje skor s muzom tohto pribehu, no aj tak sa mi zda az prilis pasivny, ani on sa nejako neusiluje zmenit situaciu. Co si urobil ty?
Ahoj Miro