Medzi mužom a ženou

Jeden muž môže mať 4 manželky.Nezišlo by sa to Lucke s Ľubkou a Jankovi?

mnohoženstvo samo o sebe je stopercentnou prevenciou mileneckých vzťahov a nevery a asi s ním bude spojené množtvo špecifických vzťahových problémov medzi mužmi a ženami i ženami navzájom.

prečo koniec?? ..byť matkou viacerým deťom je veľmi ťažké! každé z detí ju chce mať len pre seba..teraz keď som sama matkou... a mám dve rozličné deti...viem, prečo ockovi na tvári pribúdali vrásky viac ako úsmev. Pekný deň.

skvele dielko..dúfam,velmi dúfam,že nie posledne..

záver ma trochu sklamal. Ale dnes ma toho sklamalo oveľa viac, takže ber to ako jeden z názorov.

Ide mi o obsah. Tá jej sestra Ľubka je rozporuplný človek. Nedá sa ju obhajovať, keďže to čo urobila bolo vedomé. Matkin záver je subjektívny, emotívny... skrátka materinský. Ale Ľubka - s jej povahou a závisťou - by musela stokrát prekonať samú seba, aby si dokázala vstúpiť do svedomia a sebakriticky si priznať, že pochybila. Pripúšťam, ak je to zo života, že by to mohlo byť, ale veľmi, veľmi málo presvedčivo.

Hanka! Píš ďalej, páčila sa mi aj Tvoja umelecká skratka. Ako autorka si to podala presvedčivo, tak verím, že to nebudeš spájať ako rozpor s mojim názorom.

však nepatrilo tomuto príbehu. Bol to iba môj súkromný povzdych. To iba na vysvetlenie tým, ktorí by sa s radosťou chceli pustiť do mňa. Dnes nie, prosím...

ako obrázok zo života, ako obyčajný príbeh obyčajných ľudí.. nejde v ňom o hľadanie vinníka, ani o riešenie podielu viny, ani o moralizovanie, ani o ponúkanie ideálneho východiska..
preto som nerozumel, a nerozumiem ani po Tvojom vysvetlení, v čom Ťa záver príbehu sklamal.

Ak sa niečo končí happy endom - čo som tušila - tak zvykneme hovoriť, že je to ako vo filme. V živote je to spravidla oveľa komplikovanejšie, nie také priamočiare či jednoduché. Jedno vstúpenie si do svedomia predsa nevyváži narušenie rodinnej klímy, sesterského vzťahu... Môžu si odpustiť, ale nikdy nezabudnú. Takže už to nikdy nebude ako predtým. Dôvera sa naštrbila. Nehľadám vinníka, vžívam sa do pozície jednej z akteriek.

niečo ti zrejme uniklo..matka len DúFA,že si odpustia..a predpokladam,že Lucia odpustila Jankovi..

či je Lucia opäť s Jankom..to ani mne nie je jasné..ale o to v tomto príbehu ani nejde..

že?..

mne to skôr prichodí tak, že príbeh má otvorený koniec.. mama sa síce zmieňuje, že Lucka Jankovi odpustila, no nevieme nič o tom, čo konkrétne to znamená - vôbec to nemusí byť bezproblémové generálne odpustenie, po ktorom budú šťastní až kým nepomrú.. a to, či sa sestry zmieria alebo nie, zostalo úplne otvorené...

ja sa držím iba prečítaného. Iba som poznamenala...

toš..zajtra k očnemu letím..bezodkladne..)))

Už musím baliť... pokračuje sťahovanie. Takže dumajte - zatiaľ - bezo mňa. Pekný deň všetkým!

Hani, čo tak niečo nám špitnúť zo zákulisia??? Ako to bolo s odstupom času? Aké je to dnes???

Čo som to urobila?
Práve jej, človeku, ktorý mi vždy pomáhal.
Preskočilo mi? Som taká zlá? Nemám súdnosť?(...)
Skúsim to cez mamu, pochopí ma, veď sme obe jej dcéry. Ale ako urobiť ten prvý, najťažší krok? (...) Bože, tak veľmi mi chýbajú.
Mám len ich.

Ten telefonat - o com bol? Nemusel automaticky znamenat zmierenie a "zili stastne kym nepomreli". Ano, nikdy nebude ako predtym. Ale cesta k zmiereniu je vzdy, ak to chcu vsetci, ak sa niekto "nezatne". Nuz, nech mame pekny vikend, Hanka, co nam tento preciteny pribeh ponukla, aj my, co sme ho prezivali s nou. Obycajny pribeh obycajnych ludi :) akymi sme vsetci, dufam. Myslim si, ze ho netreba hodnotit, treba ho vypocut a zamysliet sa, ci nam ma co povedat.

aj Tebe pekný víkend:)).. a pravdu máš..jednoduchí ľudia môžu mať len jednoduché príbehy a tak to má byť:)

no veruze nie, len mi pisanie ide pomalsie a medzitym sa tu nakopilo vela ohlasov - s velmi podobnym obsahom :-)

dokonca vrátane použitia okridlenej vety "zili stastne kym nepomreli" :).

ak chcete, mozem vam tu napisat, ako to dopadlo, poznam vsetkych, najm Janka a Luciu...teda, aspon ako predlohy pre moj pribeh:)

chceme, ale nie do komentov, ale do dalšej časti. Prosííííímmm:))

mozem Ti sukromne v skratke:), ich zivot je na romany - obycajny, a predsa...

Matka hovorí: "čoskoro sú tu mladí." T.j. príde na návštevu Lucka s Jankom. (...) "Och, teraz ešte musí zvoniť aj telefón..." To volá Ľubka - lebo tak končila jej časť. Takže ja som si to iba "poskladala". :)))) Pre niekoho to tak nemuselo vyznieť. Veď preto debatujeme, nie?

Hani, ak dáš netradične ďalší diel ako bonus - aké je to s nimi s odstupom času - bude to najlepší príbeh na blogzin doteraz. Držím Ti palce, aby sa Ti podarili stvárniť aj ďalšie príbehy. A poznáš ma - mojimi akože polemikami som chcela iba trošku viac rozprúdiť debatu.

pekne to bolo. Rozne uhly, rozne motivy, rozne tuzby, rozne chapanie, zlyhanie , dufanie, ... pekne , ako kocka s oknami do dusi na ktoru sa divas z roznych stran

krasne ...ako kocka s oknami do dusi....velku radost si mi urobila, velikansku...dakujem a prajem Ti nadherny vecer :))

rada.. krasny vecer

keď sa dajú veci vysvetliť a všetci sú natoľko múdri, že to pochopia a vzájomne si odpustia
je to to najlepšie, čo sa im po zlej skúsenosti mohlo stať

mam len dotaz ? Uz som nad tym rozmyslala pred tym, ked pises clanky o niekom znamom, to sa ich spytas ci mozes pouzit ich pribech ?

toto je prvy pribeh, ktory som tu napisala...vychadza zo skutocnosti, stal sa uz davno...je v nom vela mojich pocitov, predsa len, do kazdeho uplne nevidim, takze urcite nie su ich myslienky identicke...ale ako ich poznam, nehnevali by sa...:)
ich zivot je uz daleko, daleko za tym vsetkym...

Chapem, islo mi o to, ci si zistovala, ci mozes ich zivot pouzit ako inspiraciu. Ak tomu rozumiem , tak nie. Ja by som velmi rada mnohe napisala , ale bez opytania neviem do akej mieri mam na to pravo ..
Neviem, dumala som nad tym , nedosla som k nicomu, tak nepisem o ludskych zivotoch , ktore poznam .

nemyslim, ze robime nieco zle, nepiseme o nich tak, aby ich niekto mohol spoznat.. .
Chcela som povodne pisat svoj pribeh, ale akosi mi to slo tazko...a to som myslela, ze seba poznam najlepsie...:)

ja to neviem pisat o inych ... Nejaky mam v tom blok uplne.
Hm, pisat o sebe .. je to skutocne tazke . Tolko pohladov a podob a vysvetleni konania clovek ma . Uz len ked citam maily stare po sebe , tak nevychadzam z udivu .

preco nie?
Pokial im neublizujes, ked chces nieco ich pribehom vyjadrit, niekomu pomoct, na nieco poukazat?
Casto vezmes len nieco a rozpracujes to po svojom, zeby sa ani oni sami nepoiznli:)

oprava - nepoznali:)

mozno je to tym, ze mi prisli mnohe osudy vynimocne. Asi nie su v globale , ale neriskovala by som . Asi preto nie :) Ale ludia su strasne fajn an opisovanie, vedela by som nad tym travit dni . Tebe je analyzovanie asi tiez velmi blizke .

mas pravdu...clovek sa na takej analyzei sam nieco nauci...vies, i taky pribeh, co sa Ti zda byt vynimocnym, nemusi byt ojedinely...verim, ze by si mohla napisat vela krasneho zo zivota, tak sa neboj, nik sa nemoze nahnevat, ked sa najde v povabnom dielku od teba...:)

oj hanulik, dakujem za doveru . Skutocne vynimocnost je len lokalna :)
Od kedy citam blogy uz si ani sama myslenim nepridem nejak extremne vynimocna :) . Kazdopadne , bolo fajn si precitat pribehy od zmierlivej a priatelskej Hanky ukazujucej sa kde tu kde tam bez stopy .

bolo mi ctou...myslim to vazne...nie som bloger, som len obcasny "kecal" v komentoch.
Rada Vas/Teba citam, casto najdem iny pohlad na svet, ine vnimanie vnutra a je to ohromne fajn , stale sa ucit nieco nove, nieco pekne, nieco krehke...
Dakujem Ti a prajem krasny zvysok vecera:)

aj tebe veru :)

Veľmi dobre viem pochopiť túto situáciu. Presne toto isté sme zažívali pri našich dvoch dcérach - a bohužiaľ táto ľadová stena medzi nimi tak zhrubla, že sa „majú tak radi, že jedna druhu už ani neosloví a správajú sa tak ako by neboli vôbec sestrami.

Všetko začalo už, keď boli ešte 4 – 6 ročné. Staršia sa nerada vzdávala súbojov a hádok o banálnosti, hlavne preto, že my sme mladšiu pred ňou chránili, aby ju nemlátila. Staršia si to začala vysvetľovať po svojom, že my jej sestru viac ľúbime ako ju a tým bol založený základný kameň úrazu.

Teraz sú to dospelé ženy, ale nevedia si k sebe nájsť cestu, lebo jedna od druhej očakáva ospravedlnenie. Mladšia by bola aj zmierlivejšia, ale tvrdohlavosť a ješítnosť staršej sestry ju navádza k chladnému postoju. Terč

to je velmi smutne...neviem si predstavit detstvo bez starsej sestry, aj ked sme sa pohadali, hned bol zase mier...navstevovali sme sa aj na internate, ked studovala v Ziline a ja v Prahe, bola som jej oporou v nestastnom manzelstve, stala som pri nej v sudnej sieni pri rozvodovom konani...pomahali sme si vzajomne, posledne roky sme sa trosku odcudzili, ale rada spominam na vsetko to pekne...verim, ze i moji synovia, uz dospeli, si vzdy najdu cas na seba navzajom, tak ako doteraz...
mat surodenca je uzasna vec...

a konštatovaní... sme rodina,musíme držať spolu...mám to byť ja, čo sa ozve prvá...? porozmýšľam... rodina má držať spolu... a na komunikáciu treba zvyčajne aspoň dvoch, ktorí majú záujem komunikovať... :-))

nemam rada "musenie" alebo "patri sa" , ci "co by ludia povedali"... akoze drzat spolu len preto, ze sme rodina ale necitit to tak aj vnutorne.

zdalo sa mi samozrejme byt so sestrou, travit s nou prijemne aj menej prijemne chvile, tesila som sa zo spolocnych zazitkov, rozpravani, z toho, ze sme si rozumeli...

Mas pravdu, na komunikaciu treba dvoch...niekedy mi sestra az bolestne chyba, ale chapem ju, je daleko, ma novu rodinu, vnucatka...mozno raz si najde cas a porozpravame si o vsetkom, co sme za posledne roky nestihli...

ôô

síce neskoro, ale predsa som sa dostala k tvojmu pozoruhodnému spracovaniu istej témy v príbehu, veľmi sa mi to páčilo, a veď ťa tu už mnohí pochválili, takže ja sa môžem už len pripojiť :-) možno sa zdá niekomu príbeh zjednodušený, ale v podstate život nie je taký zložitý ako si často krát myslíme, je na každom z nás či odpustíme alebo nie, či dokážeme žiť s vinou a s previnilcom, čo sa týka mňa, ja by som v každom prípade odpustila, ak by to bolo tak, ako si prezentovala, len pravda je, že druhý raz už nie,...fakt cením to tvoje milé spracovanie :-) O_ô