V novembri malá ochorela, zostala s ňou pár dní doma, na OČR-ke. Kto by si bol vtedy pomyslel, že je to navždy. OČR-ka sa zmenila na PN–ku, tá na materskú...
Do toho prišla revolúcia. Aká revolúcia? Nechápala, o čom to je.
Všetci sa tešili, štrngali kľúčmi, len ona sedela schúlená v oranžovej deke pred telkou a iba sa bála. Žiadna radosť sa nedostavila. Iba strach a úzkosť- len aby sa to zle neskončilo! Sleduje zábery z námestí, na tribúnach rečnia študenti, herci, postupne sa pridávajú ostatní...
Stále nechápe. Bojí sa o deti, najmä o to nenarodené. Napätie tehotenstvu neprospieva, je akási nesvoja.
Na zajtra plánujú generálny štrajk. Čo keď bude potrebovať sanitku! Ako sa dostane do nemocnice? Čo ak sa to celé zvrtne, zasiahne armáda, nechcela to domyslieť. Zásobovanie zlyhá, deti budú hladné...
Do kostola prestala chodiť na gymnáziu, prišlo jej celkom vhod, že je to zakázané, babka musí rezignovať a ona sa aj tak vždy najviac tešila na: „Omša sa skončila, iďte v mene božom.“
Rodičia politiku neriešili, sem-tam nejaké frflanie, len tak v kuchyni, nikdy to neprekročilo prah ich domu. Vonku a v práci so všetkým spokojnosť, neoplatí sa hlavou proti múru, nešťať proti vetru, tak bola vychovaná. Na vysokej ju zastihla červená štátnica – politická ekonómia, marxistická filozofia, vedecký komunizmus. Dosť vecí tam nevedela stráviť – v kapitalizme boli protirečenia vždy antagonistické, v socializme neantagonistické, celá tá rozprávka o komunizme jej pripadala ako jedna veľká fantazmagória, ale čo už. Keď to chceli počuť, prečo nie?
Komentáre
konecne interesantna tema
hrdinka mala vydláždenú cestičku
Eva
...
Je priskoro robit kríž nad úrpimnou autorkou...
a dodatok: konečne
len či..:)))))))))))
súhlasím s názorom cokomilky
čokomilka bookzinová
Ja sama mám z neho veľkú radosť a som Eve vďačná, že ho blogzinu ponúkla...
Mňa osobne zaujala jeho obrovská otvorenosť. O čom vypovedá už táto prvá časť. Naozaj málokto by sa priznal k pocitom, aké prežívala počas novembra hrdinka...
A k Tvojmu kritickému postoju k predchádzajúcim príbehom. Čokomilka, život je rôznorodý, ľudia ho prežívajú rôznorode, rôznorodý je hodnotový rebríček každého z nás a preto sa tu objavujú rôznorodé pohľady na život a na jeho prežívanie.
Blogzin si narozdiel od bookzinu nekladie za cieľ uverejňovať diela vysokej literárnej kvality... ako dobre vieš, ide tu v prvom rade o sprostredkovanie vzťahových zážitkov, úvah o vzťahoch, esejí.
A keďže oblasť virtuality zasahuje do medziľudských a teda aj partnerských vzťahov čoraz viac, nevidím nič nelogické na tom, že aj týmto príbehom dávam na blogzine miesto...
Ako som napísala včera večer v samostatnom článočku, virtuál je fenomén, ktorý možno prerastá tie najodvážnejšie vízie, ktoré sme o ňom mali ešte pred pár rokmi ...
Matahari,
Bolo štrnganie kľúčmi v čase, keď už bolo viacmenej isté, že nastal koniec komunizmu, bojom?
Myslím, že ľuďmi s pocitmi podobnými Eve bolo v tom čase veľa... i ja osobne som takých poznala. A neboli to zďaleka ľudia, ktorí mali akýmkoľvek spôsobom "cestu vydláždenú"... báli sa o deti, o svojich blízkych... o budúcnosť...
Aurel, Vrabčiak...
Naozaj sa na nič nehrá... veď prečo aj?
rusalka: ja len kratko>nic som neporovnavala.
A ked poviem, ze ma nieco nebavi, v tomto pripade reality show na temu matrixove vztahy , to neznaci, ze porovnavam, to neznamena ovsem, ze sa distancujem od knizky Williama Gibsona, ja prave zboznujem naozaj kvalitny cyberpunk...
:-))
Ok čoko,
Ale i tak ďakujem...
Najmä za Evu a Tvoje príspevky k jej príbehu... myslím, že o ten tu teraz ide a že si pozornosť skutočne zaslúži :-)
Vitaj Snežka,
aj
..:))).. nedá sa mi neusmiať sa..
ja chápem,že sa od vtedy vela na tvojom postoji zmenilo,ale hold.. taka realita..:)))
ja ale na rozdiel od teba nezabúdam..:))))
revolúcia
SYREK, konečne si našiel vinníka, ktorý je zodpovedný za 40 rokov komunizmu, uľavilo sa Ti? :)
AUREL, COKOMILKA, RUSALKA, ďakujem
Ja sa hrdinke ani tak moc nečudujem, napodiv.
Bolo to aj o reštitúciách a kradnutí. A kto nechcel, nemusel robiť.
No, a terazky už moc neni čo rozkradnúť, iba okrádať a zdierať, robotu si nájdeš iba náhodou a jazdiť môžeš na Maledivy a na Dominikány, kedy sa ti zachce.
A ta svetová kríza, to je provokácia a diverzia protikapitalistických elementov.:-)))) To si myslím ja. Ahoj a dovidenia na Auróre.
Kto nechcel, nemusel robiť, ale ho zavreli..malo byť.