Mením sa.
Neviem, či k lepšiemu, alebo horšiemu.
Len viem, že kedysi dávno som svoje milenky miloval. Skutočne.
Možno nie všetky rovnako intenzívne, ale nikdy to nebolo len tak.
Miloval som aj tie, ktoré do môjho života vstúpili len na krátky čas.
A oni milovali mňa.
Niektoré z nich si už teraz vybavujem len matne.
Boli to ženy, ktoré som stretal na liečeniach, kolegyne, barmanky z podnikov, ktoré som navštevoval.
Pri spomienkach na väčšinu z nich ešte stále cítim chuť dávneho vzrušenia.
Nikdy som nemal pocit viny. Ani ten najmenší.
Niekedy mám dokonca pocit, že som sa s tým všetkým už narodil.
S tým nutkaním siahnuť si na všetko to lákavé, zobrať si z toho, čo sa mi samé núka.
Áno, samé. Nikdy som žiadnu ženu k ničomu nenútil.
A nikdy to ani nehodlám urobiť.
Som presvedčený, že sú si ženy v tomto veľmi podobné, že len máloktorá dokáže odolať, ak jej muž vytvorí priestor,
v ktorom sa cíti príjemne a ak jej dá primerane najavo, že ho priťahuje.
To len mužom niekedy chýba odvaha povedať, čo chcú.
To len mužom niekedy chýba odvaha povedať, čo chcú.
Ženy potrebujú byť obdivované, potrebujú dostávať impulzy, ktoré v nich utvrdzujú pocit, že sú žiaduce.
Cítia sa sexi a možno si pri tom nahovárajú, že sú iné ako ostatné.
Páči sa mi, keď vidím, ako sa pomaly roztápajú.
A vôbec ich pre túto ústretovosť nepovažujem za kurvy.
Veď výsledok je príjemný obojstranne.
Hoci sa časy menia a nie je to zďaleka také, aké to bývalo.
Ale o tom neskôr.
Svoju rodinu som žiadnym vedľajším vzťahom neohrozoval. Aspoň nie priamo.
Všetky moje milenky mali tak ako ja svoje rodiny a vzájomnú erotiku brali ako spestrenie stereotypu života,
hoci ma mnohé ľúbili a nazývali láskou svojho života. V tom sú ženy asi trocha iné ako my chlapi.
Chýba im náš pragmatizmus a robia si z aférky často čosi výnimočné a jedinečné.
Výnimočné však stretáme zriedka.
Pre mňa je to skutočne otázka vzrušujúceho spestrenia, ktoré mi celý život dáva energiu pokračovať.
Napríklad i pokračovať v manželstve, ktoré ma nikdy nenaplnilo.
Vôbec si neviem predstaviť, že by som tieto vzťahy nemal.
O čom by bol môj život? Radšej si to ani predstavovať nebudem.
Život úradníka - hoci nie hocakého - ktorý by postupne zapadal prachom zo spisov, ktoré sú všade naokolo.
Každý deň z práce rovno domov. Len manželka a deti. Nie, to nie je život pre mňa.
Zošalel by som. Alebo by som sa upil.
Premýšľam, kedy a prečo som začal takýto život.
Prečo sa milenky stali súčasťou mojej existencie už v začiatkoch manželstva.
V čase, keď ešte všetko ako tak fungovalo.
Možno to bolo tým, že prišlo manželstvo priveľmi skoro. Musel som sa ženiť.
A hoci obe dcéry milujem, nikdy som manželku nepovažoval za ženu svojho života.
Našťastie to asi nikdy necítila. Niektorým ženám stačí, keď majú dostatok peňazí,
keď môžu chodiť na dovolenky a keď im v živote partner necháva i dostatok slobody.
Nikdy som od nej nevyžadoval viac. Len starostlivosť o rodinu, o deti.
Dokonca mi nerobí problémy pomáhať jej s upratovaním, nákupmi, či dokonca uvariť.
A väčšinu víkendov tráviť s dcérami na chate. Tam mi je skutočne dobre.
Manželke sa práca v záhrade nepáči, za celé tie roky tam s nami bola len zopár krát.
Radšej relaxuje sama doma a v meste.
Myslím, že z tohto hľadiska som manžel priam vzorový.
A jej priateľky, ktoré k nám občas prídu na návštevu, mi to aj dávajú najavo.
Nie, necítim sa ako hajzel.
Myslím, že nikoho vo svojom živote nerobím nešťastným.
To, že neustále potrebujem svoju drogu - moje vzťahy, to je čisto môj problém.
Len naozaj netuším, čo sa stane, keď moje telo stratí schopnosť prijímať túto prepotrebnú drogu.
Bojím sa toho.
Mám pocit, že zo mňa v tom okamihu unikne život.
Že mi ostane len fľaška. A nekonečný smútok v duši.
Naozaj si neviem predstaviť, že by som mal posledné roky, či desaťročia svojho života prežiť „len“ doma.
Bojím sa.
© Jozef H.
Iné príbehy a články o nevere na blogzin.blog.sk:
Komentáre
bol aj taky vzťah,ktorý ti nedal to,čo si očakával?..
aha..nezapajaš sa...ale snad o tom napíšeš ďalšiu časť..:))
ale je skoda, ze jozef sa nevyjadruje v diskusii...
:)
Len ťa trochu doplním..
ženy si pri pocite,že sú sexi,nenahovárajú.že znamenajú niečo viac ako ostatné..jednoducho sa nám páči byť sexi presne tak ako sa to páči vám mužom.
A k tomu tvojmu strachu...ver,že raz to naozaj príde..zrazu sa zo schopného milenca(predpokladám,že si,keď sa ti tak darí) stane "neschopný chudák"...
Možností ako sa s tým môžešvysporiadať, vidím hneď niekoľko. :)
To že tu píšeš tvoje najhlbšie pocity a myšlienky, považujem za skoro až záslužný čin...vždy som chcela nazrieť do vnútra muža-sukničkára...:)
Aj keď doma mám ZATIAĽ ten vernejší prototyp....prajem krásny deň
.
jozef
hmmmm
Sen muza
Viem , zivot ide rychlo, ale asi sebec . Osud ta dostane. nie flasky
:)
Jozef H. do istého času som si aj ja toto vravela:
:)