Medzi mužom a ženou

ticho po boji? Ba, skor pred burkou :-) Po teoretickom zdovodneni telesnych prezitkov, oddelenych od citov dojde, zda sa, k aplikacnej casti. No a zatial nech sa na to dobre vyspime, v prostredi svetoveho mieru :-) To len aby tu nebolo uplne ticho :)

„Samú seba som však čoraz častejšie začínala presviedčať, že by príležitostný úlet mohol vniesť do nášho manželstva iskru...
podla mna by takato uvaha do manzelstva vniesla skor klinec, nehovoriac o tom, ze som zvedava, aku pozornost to vlastne od prilezitostneho uletu ocakavala?
A tieto slova uz nechapem vobec:
Moja nevera nesmie nikdy prerásť do sféry citov a nikdy sa k nej Viktorovi nepriznám. Nedokázala by som ho raniť. Pretože napriek všetkému je to jediný muž, ktorého skutočne milujem.“
Ranila by ho iba vtedy, keby sa vsetko prevalilo a on sa to dozvedel? Jej vedoma nevera nie je rana?
Asi fakt patrim do stareho zeleza a nerozumiem sucasnemu chapaniu manzelstva, oziveniu vztahu, hladania novej iskry, podnetov....

z takéhoto presvedčenia asi pramení aj odhodlanie Evy nepripustiť, aby jej nevera prerástla do sféry citov.
a za úvahou "k nevere sa Viktorovi nikdy nepriznám, nedokázala by som ho raniť" stojí (správna) úvaha, že Viktora sotva raní nevera, o ktorej nebude vedieť. Eva bola odhodlaná niesť bremeno nevery na svojich bedrách.

co sa tyka stylu ... je to napisane velmi citlivo a krehko ...

> co sa tyka nevery , neni potrebne obhajovat pri nej cit k podvadzanemu partnerovi ... a ani zakazovat si city k niekomu inemu ..

no faktom je, že takto uvažovala - možno v (trochu) pokryteckej snahe ospravedlniť si neveru pred vlastným svedomím - hlavná protagonistka príbehu...

to som ani nevravela, ze pribeh nieco obhajuje, i keby .. tak som sa vyjadrila k nevere a konkretne k emociam k nej v pribehu nacrtnutych.

joj , jasne , ze sa viac tesim na pokracovanie pribehu, ale aspon trosku zaujmu komentare a prestelky. hlavne ked je niekto presvedceny o niecom a neprizna , ze existuje milion inych pohladov na danu vec :)

pri vstupe do manželstva naďalej platí „v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe...“, len sa už netrvá na „kým nás smrť nerozdelí“...
partneri aj ich partnerský vzťah sa v priebehu času menia, do cesty sa stavajú prekážky a riešiť treba mnoho konfliktov a kríz.. ich častou príčinou je, že jeden z partnerov túži po niečom, čo mu ten druhý nevie alebo nechce dať.. a potom vstupujú do hry dilemy, na ktoré niet univerzálnych odpovedí, a každý jednotlivec si ich rieši ako najlepšie vie...
aj a možno hlavne o tomto je „Nevera“...

z mojhp pohladu by to bola pretvarka a to by som nedokazala vo vztahu k cloveku, ktoreho lubim .Ci o nevere vie alebo nie, ublizila by som cloveku, o ktorom vravim, ze je mojou osudovou laskou, lubim ho, nechcem onho prist ( Eva). Je skutocne sex taky dolezity, telesne uzivanie je nieco viac nad peknym vztahom s manzelom, ked z neho vyprchala vasen, ci povestna iskra? Ked sa zacne nudit s mladym milencom, najde si dalsieho?
Nevravim, ze moje uvazovanie je spravne, , ked tak pozeram ,skor som niekde na okraji...ale neviem si predstavit, ze cloveka, ktoreho lubim , podvadzam len preto, ze uz to s nim " nie je ono", mohli by sme rozoberat, preco ju mlady milenec natolko pritahoval, mozno v tom bolo aj vzrusenie z utajovania, neviem...

sa príliš zovšeobecňuje význam slova nevera. Nevera je to vtedy keď to dotyčný osoba, či už muž alebo žena sám považuje za neveru. To znamená, že má zo svojho činu (a nemusí byť priamo sexuálny) pocit, že zradil, že urobil niečo zlé. Keď taký pocit nemá, podľa mňa to nevera nie je.

malo byť :)
sorry za preklepy, mám rýchlejšie niektoré prsty

ak by som ho aplikoval na iné prečiny, v medznom prípade povedzme aj na vraždu, potom by usmrtenie človeka nebolo vraždou, keby páchateľ nemal pocit, že zavraždil...
skôr si myslím, že nevera je spreneverenie sa záväzku, a nemusí ísť len o záväzok daný explicitne...

keď to berieš ako dej odohrávajúci sa v inej rovine...?
keď to nemá nič spoločné s osobou, ku ktorej má záväzky,ani žiaden neporuší, lebo tá druhá strana neutrpí žiadnu ujmu? nedá sa to aplikovať na vraždu, lebo vraždou zbavíš niekoho života.

o nevere v partnerskom vzťahu má zmysel hovoriť vtedy, ak bol porušený (ne)vyslovený sľub vernosti - sľub, ktorého plnenie partner očakáva.
ak ten sľub jeden z partnerov poruší, potom o neveru asi ide..
ak tým "podvedený" partner neutrpí ujmu, a skutok "odsúhlasí", potom ide o neveru tolerovanú..
ak tým ujmu neutrpí len vďaka tomu, že mu bol partnerov skutok zatajený, a v prípade "odtajnenia" by ujmu utrpel, potom to dľa môjho názoru nevera je...
iná otázka je, aké dôsledky je rozumné z nevery vyvodzovať...

asi tak

dvaja zosobaseni podla zakona alebo biblie automaticky slubuju vernost... a preto povazujem neveru za stav vo vztahu, ked jeden vzdy ale vzdy utrpi...aj ked si postihnuty neverou mysli, ze je nad vecou, nakoniec to ma vzdy nejake nasledky. Povodny stav vo vztahu sa zdeformuje...
Ale uznavam, ze tvoje paragrafove znenie zakona je dobre:)

Asi je ťažké pochopiť niekoho, kto sa správa celkom odlišne od našich zaužívaných modelov.
A neymslím si, že príbeh Evy možno zovšeobecňovať na pohľad na súčasnú podobu manželstva. Je to prosto jeden z mnohých príbehov žien (vzťahov), iný a predsa asi v niečom dosť podobný tomu, ako vnímajú svoju neveru i iné ženy.
Bolo by fajn Evu neodsúdiť, ale skôr pochopiť jej spôsob uvažovania, jej spôsob videnia príčin, ktoré ju k nevere viedli a jej spôsob riešenia.

Pochopiť správanie iných je základom tolerancie rozlišnosti názorov. Hoci sa s Evou nemusím vôbec názorovo zhodovať.

Presný postreh v komente z 00:06 "Eva bola odhodlaná niesť bremeno nevery na svojich bedrách."
Niekedy je veľmi ťažké svojimi činmi nezraňovať iných.

Vďaka
A možno sa k tým citom v diskusii k nasledujúcim častiam príbehu ešte vrátime.

"ich častou príčinou je, že jeden z partnerov túži po niečom, čo mu ten druhý nevie alebo nechce dať.." - presne, možno by bolo potrebné iba zisťovať, prečo to ten dotyčný vyžaduje a prečo mu to ten druhý nedokáže, alebo nechce dať. len niekedy sa nič nerieši, ten druhý mávne rukou, že veď vieš, aký som a tým sa to skončí. a o niekoľko týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí aj ten vzťah...

Je to prítomné v Evinom pocite samej seba. Celých päť častí príbehu. Ako i to, že jej ten pocit nie je až taký nepríjemný, ako by asi mal byť.

Janusha, tiež sa mi zdal Tvoj pohľad zjednodušujúci. Teší ma, že ste s Wyslúžilcom dotiahli možné podoby nevery až k Wyslúžilcovmu komentu z 9:52.

Wyslúžilec a tá posledná Tvoja veta "...iná otázka je, aké dôsledky je rozumné z nevery vyvodzovať..." to je snáď i na samostatnú diskusiu, alebo viacero príbehov nevery, odlišujúcimi sa práve dôsledkami jej vzniku.

AKO SPOSOB POZNAVANIA NIECOHO INEHO ALE NIE CITOVEHO ZLYHANIA VOCI PARTNEROVI ... TAK TOTO SI VYZADUJE VELMI CHAPAVEHO PARTNERA ...

To je práve to, že sa niekedy nič nerieši. Že niekedy nepríde ani k rozhovoru samotnému, nie len k tomu kývnutiu ruky.

Neviem si predstaviť partnera, ktorý by "vopred, alebo súbežne" s neverou chápal svojho neverného partnera. Možno niektorý veľmi chápavý partner by dokázal zlyhanie pochopiť po skončení samotnej nevery.

Niekedy k tomu rozhovoru naozaj neprichádza. Akoby sa ľudia zabudli otvárať tomu druhému, alebo si mysleli, že ten problém odkráča raz preč sám od seba. Alebo možno, že partner si to domyslí.
Ale niekedy k tomu rozhovor aj dôjde, ale partner povie, čo vymýšľaš. Čo ak to pre toho druhého nie je dôležité a nedokáže pochopiť, prečo to ten druhý potrebuje? Veď to predsa ešte neznamená, že toho druhého nemá rád.

PRAVE TO SOM MAL NA MYSLI ... VSETKO TREBA NECHAT PREJST CASOM ...

keď druhému hovoríme o tom, čo nám vadí, vôbec to neznamená, že sme ho prestali mať radi. Ale často to tak druhá strana vníma. Vníma nespokojnosť ako výčitku.
A často sa druhá strana rozprávať nechce. Bojí sa rozhovorov na priveľmi "intímnu" tému. Pritom je intimita dôležitou súčasťou partnerského vzťahu.

A spoliehať sa nato, že si partner domyslí, že si uvedomí? Myslím, že to nie je riešenie, hoci to niekedy zvádza ako ľahšia cesta i toho, kto si nedostatky druhého, či spoločné uvedomuje.

Niekedy je ťažké dať čas času.
Vydýchať zo seba najskôr všetky neprimerané emócie a až potom o niečom uvažovať, rozprávať, hodnotiť...

nebude to jarmila..?..)))))))))))

Soosh..ja myslela,že sa to bude v každom názve pripomínať..)))
ked už v prvej časti sa tak citila..

či na konci sa bude ako?..)))
ale..mlčím..po hebrejsky..))))

„stav vo vztahu, ked jeden vzdy ale vzdy utrpi“ takmer súhlasím, len kategorické „vždy ale vždy“ by som zmiernil na „skoro vždy“...
a tiež súhlasím, že nevera má pre vzťah (skoro) vždy nejaké následky, zmení pôvodný stav, no pripúšťam, že (občas) ho môže zmeniť aj v pozitívnom smere...
myslím si, že neverou postihnutý partner neveru skoro vždy vníma ako správu „nie si pre mňa dosť dobrý/dobrá“, a takáto jóbovka nikomu náladu nespraví...

co ta sem (na blogzin a k teme blogzin a samo k hogovi a erotike ) tak pritahuje neustale ? stale dumem .

urcite pri malych "nedorozumeniach", takych malych pichnutiach pri srdci, neurcitych pocitoch, ze nieco "nie je tak" zacina cesta k vzdialovaniu sa blizkych ludi a ked sa to necha dlhsie, kopi sa to a zauzluje. Z malickosti sa stavaju problemy. Pokial to nejde vyrozpravat si a s laskou vyriesit hned, tak je to vobec laska? Ked viac precitujeme seba, svoju "dotknutost", ako to pekne, co by sa malo ticho vznasat medzi blizkymi ludmi aj po obdobi zalubenosti... Pribuznost sa len tak vytratit nemoze, ak skutocne bola. Na to vsak clovek pride vacsinou ked uz je neskoro - ze to bolo ine, vonkajskova podobnost, zaujmy, ocarenie a niekedy aj egoizmus vo dvojici.

Myslím, že problémy a komunikačné skraty prichádzajú práve vtedy, keď sa to "kopí a zauzluje". A bohužiaľ už je vtedy často neskoro.

áno, ak jeden z partnerov po niečom túži (a právo túžiť má každý človek) a druhý mu to nielenže nevie dať, ale jeho túžbu ani neberie na vedomie a jej nenaplnenie nevníma ako (aj svoj) problém, potom to môže viesť k vzďaľovaniu sa a nakoniec aj k rozchodu...
sa mi zdá, že nevera je často pokusom o naplnenie dlhodobo nenaplnenej túžby (po pozornosti, blízkosti, nehe, milovaní, ...) a často je nie príčinou rozpadu vzťahu, ale prvým nesmelým vykročením za jeho hranice a skúmaním možností mimo jeho rámca...
inými slovami:
nevera nie je len a vždy o vierolomnosti a zrade, ale aj o ceste k slobodnejšiemu a plnšiemu vzťahu...

ja si takého partnera predstaviť viem, a viem si predstaviť aj vzťah, v ktorom muž a žena od seba navzájom nevyžadujú (sexuálnu) vernosť.. takému konceptu vzťahu sa kedysi vravelo „otvorené manželstvo/partnerstvo“ a akokoľvek sa môže zástancom tradičnej vernosti zdať takýto koncept „pochybný“ a neprijateľný, niekomu môže vyhovovať a dobre fungovať...
koniec-koncov, nie všetky partnerské vzťahy sú založené na láske.. neraz ide o vzťahy „z rozumu“, podobajúce sa viac spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti, než láskyplnému vzťahu dvoch milujúcich sa ľudí...

nevieš?..)))))

Je to zvláštne, tá tvoja uštipačnosť a chuť rýpať aj tam, kde sa to už dávno ukľudnilo. Táto téma sa mi zdá zaujímavá a celý text znehodnocuješ svojimi neoprávnenými útokmi. Dnes tu žiadna nadávka nezaznela, ani v texte, ani v názve, takže vôbec nechápem tie tvoje výpady.

a že výpady?..nemýl sa..

len si overujem,či sa nahodou niekde nestala chyba..ked to tak nieje..)))

ale..polepším sa.."slubujem"..))))))

Je otvorené manželstvo modelom, v ktorom žijú intímne samotní manželia a ešte žijú intímne aj s inými partnermi?
Alebo je to vzťah, ktorý už na intímnej úrovni nefunguje a tak si partneri hľadajú alternatívnych milencov?

hm, uvažujem nad tým, či je možné oddeliť city od fyzického prežívania rozkoše...podľa mňa vzťahy s inými mužmi rovnako prerastie do intímnejšieho prepojenia medzi dvoma ľuďmi, a to nielen fyzického...asi by tie vzťahy mimo zákonitého museli byť krátkodobé...ak by mali byť založené len na fyzičnosti...čo myslíš?

rada som si prečítala pokračovanie :)

bol založený na myšlienke, že každý z partnerov má popri partnerskom vzťahu právo aj na svoj vlastný mimopartnerský život..
tento koncept nevylučovali ani sexuálne intímne vzťahy s inými partnermi, a bolo na dohode partnerov, do akej miery tieto svoje paralelné vzťahy zdielali, alebo ich brali ako výlučne svoju osobnú záležitosťi...

Asi by som sa prikláňala k Tvojmu názoru, že ak by mali byť takéto vzťahy čisto intímne, nesmeli by byť dlhodové. Dlhodobý dobre fungujúci telesný vzťah by podľa mňa asi zákonite časom prerástol do istej citovej väzby. Aj keď možno by sa to nebolo to, čo nazývame láskou. Možno by sa dalo hovoriť o istom druhu priateľstva? Neviem.

Naozaj si neviem predstaviť dlhodobý vzťah založený len na fyzične.
A som rada, že si si na pokračovanie našla čas.

Len som si chcela ujasniť, čo myslíš tou otvorenosťou vzťahu.

veď podmienkou pre dobrý sex nemusí byť duchovná spriaznenosť a ľudská blízkosť.. no som si skoro istý, že sexu dvoch milujúcich sa ľudí, ktorí sú si blízki v každom ohľade, sa taký vzťah nevyrovná, lebo je ochudobnený o spirituálnu rovinu sexuálneho zážitku...
skvelý sex je o tele aj o duši, o spojení sa so svojím aj partnerovým najhlbším JA, je o širokej škále pocitov, o dotýkaní sa a splývaní duší, a vo svojej vrcholnej podobe sa blíži až k tranzovému stavu...

jednoduchšie, predstaviť si dlhodobý vzťah založený len na fyzične. Hoci myslím, že práve tá dlhodobosť by i pre muža asi znamenala istú väzbu (dôvera, otvorenosť sú tiež istou emocionálnou väzbou a sú to väzby nevyhnutné i pre čisto fyzický vzťah, alebo sa mýlim?).

A s tým zvyškom komentára bezo zvyšku súhlasím.

Prečítala a zamyslela som sa...prešla som komenty a možno z časti iný pridám ja... Odhodlať sa k nevere podľa mňa potrebuje odvahu...treba mať odvahu a rátať s tým, že sa to prevalí, že človek stratí toho milovaného.... A osoba ktorá podviedla s tým rizikom žije, nesie kožu na trh... táto osoba bude mať výčitky svedomia, ona nesie " vinu na svojich pleciach". S tou vinou je to také dvojsečné.. nikdy nie je vinný iba jeden...evidentne sme na začiatku problému a ten je v komunikácii...

nepozerá ako na prehrešenie sa voči vzájomnej dohode medzi partnerami...zatiaľ totiž každý (predpokladám, že väčšina diskutujúcich) tradične predpokladá, že nevera nevyhnutne vzniká v okamihu, keď to vo vzťahu dvoch ľudí "škrípe"...hľadá sa vinník a uľahčujeme si to tým, že sa vina prenáša do "stredu", medzi oboch...

Ale máš pravdu, že začiatočným mpulzom tejto nevery bol problém vo vzájomnej komunikácii.

A potreba odvahy? Neviem, či musí neverný človek vždy prekonávať bariéru strachu.
Príbeh otvrára mnoho otázok, ktoré sú s neverou spojené a na ktoré si neviem dať jednoznačnú odpoveď.

súhlasím (aj na základe charakterizovania otvoreného vzťahu Wyslúžilcom), že otvorený vzťah sa na neveru ako na prehrešok nepozerá. A že v ňom asi nebudeme hovoriť o vine a nevine.

Evu (?) a Alexa, ako si sedia a pozerajú si do očí, dôverne sa rozprávajú :) táto predstava je príjemná, aj ten zvláštny pocit bezpečia, ktorý vzbudzuje jeho reakcia na Evine slová a priznanie, predstavujem si ako jej drží ruku, dotýkajú sa im dlane a pritom už len tento dotyk je u nás považovaný za prejav intimity...priznám sa, že dotyky rúk vnímam veľmi intenzívne...nemala Eva strach, či ich niekto už len na základe tohto dotyku nebude upodozrievať z nevery? alebo jej to vôbec nenapadlo, keďže tento dojem vzbudzovali aj predtým a Viktor ho pravdepodobne poznal...ľudia často robia závery bez ohľadu na skutočnosť...

Toto ma nenapadlo. Nikdy mi takýto dotyk ruky nepripadal niečím nevhodný. je to niečo, čo dokáže upokojiť. Dá sa ním vyjadriť hlboké priateľstvo, spriaznenosť. Preto som aj Evu a Alexa nechala dotýkať sa rúk. Vôbec ma nenapadlo, že by mohol pre takýto dotyk vzniknúť dojem, že ich bude niekto upodozrievať.

Ale súhlasím, že ľudia robia často závery bez ohľadu na skutočnosť.

áno, platí to vo všeobecnosti, a osobitne to platí pre vzťahy.. aj nevery a "nevery" sú predmetom ďalekosiahlych záverov a dôvodom odsudzovania, a pritom sa vlastne jedná o výsostne osobné, intímne záležitosti, do ktorých okrem zúčastnených vlastne nikoho nič nie je.. či presnejšie, nemalo by byť...

áno, nevera je o prekročení hranice.. ku kroku za hranice treba vždy aj odvahu, a s odvážnym krokom je skoro vždy spojené riziko...
no nevera nie je vždy len o strachu zo straty milovaného.. neraz je krokom, plynúcim z tušenia či poznania, že milovaný už nemiluje alebo nie je tak milovaný, ako kedysi, a je vlastne vykročením za novým naplnením túžby slobodne milovať a byť (hlboko) milovaný...

muž/žena, čo sa dopustia nevery, sú skoro vždy „potrestaní“ výčitkami svedomia, a ak vôbec nevera „vyžaduje“ trest, toto je trest veľký a sa mi vidí, že úplne postačujúci...
vôbec nie je nevyhnutné, aby k nemu pridávala svoje odsúdenie nevery aj (ne)verejná mienka...

keď sa to tí dvaja tak hrali... Nuž ale že mne sú bližšie myši, chcem si podať inzerát: hľadám mačku, ktorá by ma zožrala. Zn. Len so svedomím...

Myslím, že nie je podstatné, kto sa mení na myš a kto na mačku.

obmeny. Nie je vždy myš myš a mačka mačka. Ak som to dobre pochopila, tak sa to strieda. Zaujímalo by ma ale, aký pohľad mal na to Alex. Koho v tej hre považoval za myš a koho za mačku.

Alex bol v tomto príbehu len bútľavou vŕbou. A nie je dôležité, kto bol práve v tejto hre mačkou a kto myšou. Vedel, že Eva v mladosti často túto hru hrala, že rada flirtovala a zvádzala. Ale vedela túto hru vždy ukončiť než hra naplnila.

skôr, ako mačička myšku skutočne spapá. Lenže niekedy sa stane, že zápalka sa príliš rozhorí a márne do nej fúkaš. Popáli prsty, čo ju držia...

Teraz chcea Eva náročky v hre pokračovať. Pokušenie z pokračovania hry bolo väčšie, ako jej ukončenie.

v prípade, že s ním žena vôbec chce bojovať. Podľa mňa sú hranice, za kttoré by žiadna žena nemala svoje pokušenie pustiť. A nie sú to hranice fyzickej nevery, ale hranice ublíženia. Akonáhle viem, žeby som mohla niekomu ublížiť, tak budem svoje pokušenie strážiť. Vnútorné zranenie je veľmi ťažko liečiť. Niekedy to trvá celé desaťročia. Chápem neveru, ktorá je dôsledkom mŕtveho vzťahu. Ale neveru vo vzťahu plnom lásky a porozumenia neviem pochopiť.

Každý z nás je iný. A každý z nás pristupuje iným spôsobom aj k životu. To, čo by bolo ubližovaním pre mňa, nemusí chápať ako ubližovanie niekto druhý. Tak sa pozerám aj na Evu. A ako jej autorka sa ju snažím pochopiť.

ako má on sám, vlastne v tom je jeho veľkosť, ak im dokáže stvoriť na cekom iný obraz, než tvorí jeho vlastné ego. Druhou pravdou je, že každý čitateĺ provnáva konanie a myslenie hlavnej hrdinky so svojim vlastným hodnotovým systémom a vraví si: toto schvaľujem a toto nie. Som zvedavá na ukončenie príbehu a teším sa naň zajtra, vlastne dnes. Takže Ti prajem, Sooshn, krásnu noc, idem spať.

Dobrú noc aj Tebe. A buď prosím k Eve pri čítaní poslednej časti zhovievavá. Je to skutočný príbeh. Jeho koniec možno bude pre mnohých poburujúci. Ale aj taký je život.

možno konala inak (neviem, ešte som nečítala), nikomu by som neupierala právo na jeho vlastné rozhodnutia. Jedna vec je to, čo by som robila ja a druhá schopnosť prijať rozhodnutia iných. Nemôžem obliecť do svojej kože druhých ľudí. Takže sa nemusíš báť, ja tvoju hrdinku iste neodsúdim.
Ešte raz dobrú noc.

keby toto vyvádzal Evin manžel..chápala by to Eva ako prínos vzrušenia do ich vzťahu?..

Pohodila by rukou a s nadšením očakávala,aky bude ich vzťah vzršujúci?..

Eva je nezodpovedná a deštrukčná súčať vzťahu plnom lásky a porozmenia..podľa všetkého..a ešte čaká za to pochopenie a strašný kopec lásky..a možno aj pochvalu..

celkom slušná výhovorka..musela som ublížiť,aby som priniesla iskru to nášho vzťahu PLNEHO lásky a porozumenia..alibizmus jak vyšitý..

myslím,že tento príbeh by mohol mať zajímavú dohru..ale až pak..keď sa to cele prevalí..keď to jej manžel a aj ľudia z jej okolia pochopia inak,ako si to dobrotivá Eva vo svojej hlavičke vysvetlila..

myslím,že to by bolo aj na psychiatriu..pre Evu..samozrejme..

žiadaš pochopenie niečoho,čo v mojich rozmeroch pochopenie nemá..

a to bohžiaľ viem,o čom hovorim..

chyby v predchádzajúcom komente opravovať nejdem..nie som dokonala..ale to už viete..

no jednu poznámku k Eve ešte dám..

keď vedela Eva pohrávať sa s inými mužmi..vedela s nimi flirtovať..a tak..prečo to nerobila s vlastným mužom?..žeby nechcela?..

mám jedného takého Viktora doma..a poviem ti..dá sa to..flirtovať s vlastným mužom..a ako dobre sa to dá..)))

skus to poradiť eve..pretože je ovela lahšie zviesť muža cudzieho,ako vyhrať súboj o pozornosť muža v čase,ked ide v telke jeho oblubený program..)))

to je meeeta...takú si mala Eva v živote dať..)))..a ich vzťah by odraz mal iskru..bez toho,aby Eva musela niest na svojich bedrách nejaké strašnéééé tajomstvo..))

a už posledné PS: dúfam,že aj tentokrat moje komenty pochopíte uplne inak,ako sú napísane..))))..pretože inak by som sa musela asi začať učiť písať čínskymi znamkmi..)))

Eva v rozhovore s Alexom hovorí aj o tom, že by Viktorovu neveru asi nezvládla. Preto sa snaží aby sa ani on o tej jej nevere nedozvedel.
Eva nie je nezodpovedná a nechce, aby sa jej konanie akýmkoľvek spôsobom dotklo rodiny.
Určite pochvalu nečaká. Len sa jednoducho potrebuje vyrozprávať. To potrebujeme z času na čas my všetci.

A o tom, že nie je jednoduché komunikovať o "pohasínajúcej iskre" v partnerskom vzťahu sa toho v diskusii už popísalo dosť.

A prečo myslíš, že sa také niečo musí prevaliť? Myslím že v tomto smere je Eva dostatočne opatrná.
A dobre viem, že zďaleka nie každý, dokáže takéto správanie pochopiť. Moje slová o pochopení boli adresované skôr Rozprvkovej, ktorá sa však na problém pozerala trocha inak, ako sa na neho pozeráš Ty.

A manželský stereotyp nie je o zvádzaní. Eva sa nesťažovala, že by mala v manželstve nedostatok sexu. Len sa z neho akoby pomaly stávala rutina a ona to nedokázala zmeniť.

namiesto toho,aby sa snažila zmeniť ten manželsky..

eva nechcela ubližiť..ale ubližuje..a stále..
a prečo by sa to malo prevaliť?..a povedz mi prečo nie?..lebo je eva opatrna?..stači to?..

vedia o tom už minimalne dvaja další..myslíš,že odtial nič nehrozí?..vieš to zaručiť?..

a ok..čo to strašne tajomstvo v Eve?..čo tie výčitky svedomia?..či ich vôbec nema?..

a čo čaka vlastne teraz Eva?..že tym,že sa vyspí s iným zmeni jej manželstvo?..tú rutinu?..či čo ine?..

eva je hrdinka..len tam,kde hrdinkou byť nemusi..pretože milencovi je pravdepodobne jedno,kto mu leží v posteli..len ked tam niekto leží..

mne byť Evou by to jedno teda nebolo..to jednoznačne..

ale..hold..necham ti tvoje pocity..)))

Ja prijímam i protichodné názory. A vážim si ich. Ak sú vyargumentované a ak pri tej argumentácii zostáva chladná hlava.

Myslím, že téma nevera je platformou, na ktorej sa zákonite protichodné postoje k nej musia objaviť.
Takže Tvoju argumentáciu prečo nie a prečo inak vítam.

a ja svoje nazory neprezentujem preto,aby ich niekto bezvýhradne prijal za svoje...skôr preto,aby sa niekto zamyslel nad vecou aj z môjho uhla pohladu..a ak to stále jeho nazor nepozmení,tak ok...ale ak ano,tak potom to má zmysel..prezentovať svoje nazory..

Komu Eva ubližovala? A ako? Skús prosím presne popísať, kde Ty osobne cítiš, že niekto trpí jej ubližovaním. Že skutočne teraz trpí (nie ak by sa to náhodou prevalilo).

Myslím, že Tvoja otázka o "prevalenie sa" toho všetkého nie je namieste. Je to o otvorenosti a dôvere. Nevidím jediný dôvod, prečo by sa to práve od "tých dvoch" mal niekto dozvedieť.

Eva svoje tajomstvo nepociťuje ako strašné. O tom bol názov prvej časti príbehu, že hoci sa cíti ako kurva, nerobí jej ten pocit zle - vychutnáva si to.

A čo teraz? Cíti, že v sebe rozpálila vyhasínajúcu iskru. A že z nej niečo vnáša i do manželského vzťahu. To je pre ňu teraz asi podstatné.
A myslím, že s milencom a svojim postavením u neho je Eva spokojná.

Podľa mňa nie je jediným prínosom diskusie pozmieňať svoje názory. Skôr poznať aj opačné stanoviská a pokúsiť sa odpovedať na niektoré otázky, prečo je niečo tak, ako to je?

vnímaš manželský zväzok ako niečo posvätné, niečo, čo je nutné chrániť, nezvýhradne a bez hľadania iných únikov, preto ak je dôvodom na neveru vyhasínajúca iskra, nepripúšťaš to...

myslím si však, že si Eva tento dôvod našla až spätne, kedy chcela istým spôsobom utíšiť svoje výčitky svedomia, čo je tiež prirodzené...je ťažké s nimi žiť a človek potrebuje rozumieť svojim skutkom...

"nerob iným to, čo nechceš, aby robili oni tebe" - aj to je pekná frázička, osobne takéto vetičky nemám rada, oberajú ma o slobodu uvažovania a znovu by som toto pravidlo nestavala na piedestál ako pravidlo, ktorým sa máme riadiť všetci...život je oveľa komplikovanejší a keby toto pravidlo bolo zákonom, obsahovalo by veľa dodatkov a výnimiek...

či ubližuje Viktorovi? hľadať si najskôr méty a potom ukončiť vzťah, ak nie sú dosiahnuté? alebo ako inak? je to oveľa komplikovanejšie, a Eva mala veľa iných dôvodov, prečo konala práve takto a nie inak...mne ich zoznam nemusí ukazovať...tuším prečo

nie každý sa zmestí do siete pravidiel a konvencií ako ty ellie...a ver mi, ani Romanovi asi nebolo jedno, kto mu tam "leží", pretože nie sme rovnaké, to som zase pochopila zo spovede jedného muža...nie každá žena, napríklad ani ty, by nedokázali prijať to, čo Eva...

čím ťa ellie ani neodsudzujem, ani nič iné, len konštatujem na základe toho, čo si napísala...

ak by toto iste urobil Viktor..Eva by tým netrpela?..

a zase mi nehovorte,že Viktor je taky slepy,že nevidi zmeny..divili by st sa..

a dia..mýliš sa..zdaleka nie som tak "dobrá",ako ma vidíš..ale..chcela by som byť..

skôr samu seba vidim ako Evu..a aj ked by sa mi mohlo v náhlom pominutí zmyslov prihodiť to isté,čo jej..určite by to nemalo pokračovanie..pretože..máš pravdu..manželstvo ako také si vážim..a ak ma už nenaplna,tak oslobodím seba aj partnera..

ale určite mu nebudem chrápavať s inym za jeho chrbtom..toto je pre mna dosť zbabele rozhodnutie..alebo riešenie..a tym pádom mi nie je blízke..

a Soosh..povedz mi,prečo by sa nemalo to prevaliť?..
čo ak sa Roman šialene zamiluje a už nebude ochotný čakávať na to,kedy mu eva odkrojí zo svojho času?..

čo ak sa to stane eve?..

čo ak eva alexa nahneva..a ten sa bude chcieť mstiť?..

takých čo ak je vela..

tak..čo ak?..)))

Ak by to urobil Viktor tak ako Eva, ak by sa o tom nedozvedela, nemala by prečo trpieť.

Píšeš, že ak by sa Ti niečo také prihodilo, nezopakovalo by sa to. Eve vyhovuje práve to, že má stáleho milenca.

Roman je ženatý, má okrem Evy ešte jednu milenku. Nevidím dôvod, aby sa zamiloval po dvoch rokoch vzťahu. Myslím, že len ako by naznačil majetnícke sklony Eva by cúvla. Eva má doma lásky dostatok. Potrebuje len fyzické uvolnenie.

A prečo by sa jej mal mstiť jej priateľ Alex? Tak to si neviem ani predstaviť. Môžem svojim priateľom povedať skutočne všetko, nikdy ma nenapadlo zapochybovať. Alebo premýšľať o tom, že by to raz "proti mne použili". Priateľstvo, to skutočné priateľstvo je o úplnej dôvere.
Takže toto neberiem.

že Eva sa kurvou nemusela len cítiť..byť jednou z dvoch mileniek muža,ktorý mal doma ženu?..

sakra..toto je už aj na mna vela..)))..

ale..ja som kozorožec..)))

ok..ukončujem debatu..

a k tym priatelom: dôvera je jedna vec..realita druhá..a fakt nemôžeš vedieť,či sa ráno zobudíš,nie to,či ten,čo ta dnes podopiera,zajtra ťa nedokope..- v prenesenom vyzname..samozrejme..)))

potom by si nikomu nemohla dôverovať...

Viktor by tým trpel...Eva asi tiež...zmenu si možno všimol a možno by mohol mať aj podozrenia, ale všetky tieto možno by možno mohli viesť k pozitívnej zmene alebo k ukončeniu vzťahu...

To, že je Viktor ženatý predsa v texte odznelo. A v poslednej časti, ktorá je už od večera v blogzine si sa dozvedela i to, že má ešte jednu mladšiu milenku. Všetko je o ich vzťahoch v príbehu povedané.

A ja som si svojimi priateľmi istá. Plne im dôverujem a nad nejakým "keby" sa vôbec nezamýšľam.

prekvapim ťa..nepotrebujem čitať príbeh..viem presne o čo tam ide..stačia mi čitať komenty..tak sa možno pletiem,kto je viktor a kto roman..))
viem..odsudite ma za to..ale nevadi..))

a soosh..ešte jedna otázka..keby sa eva dozvedela o nejakej manželovej milenke..že ma podobnu avanturku..aj keby jej ostala v utajeni..ranilo by ju to?..

neviem to posúdiť..v mojich očiach sa Eva javi,ako bezcitná ženská,ktorej záleži len na vlastnom egu..a preto evou byť nemôžem..

a k priatelom: zavidim vam..nemôžem to tak skalopevne tvrdiť..aj ked neviem nedôverovať..ale zatial mnohokrat bola moja dôvera sklamana..

a možno len nemam štastie na ludi..)))

"to ich neospravedlňuje"...píše sa sem tento príbeh kvôli tomu, aby Eva našla ospravedlnenie svojich činov? myslím, že nie...aj keď, hľadá dôvody, ktoré by vysvetľovali jej konanie...

myslím, že človek, ktorý bol sám neverný vie oveľa lepšie prijať aj neveru svojho partnera...

Lenže možno je v príbehu čosi, o čom sa zatiaľ nekomentovalo. Ja osobne by som nemohla komentovať niečo, o čom nič netuším. Čo keď si ostatní prečítané vysvetľujú odlošne?

Určite by to Evu ranila. Veď o tom Alexovi rozpráva. Aj on sa jej na to isté pýtal.

V čom spočíva jej bezcitnosť? Ja naopak cítim, že všetkých ľudí, ktorými sa obklopuje, miluje. Každého síce iným spôsobom. Ale je plná citov. Pozitívnych. Niet v nej žiadna zášť.

A k priateľstvu. Možno si toho svojho skutočného priateľa zatiaľ nestretla a má túto skúsenosť ešte pred sebou.

Premýšľam, či človek, ktorý bol neverný dokáže lepšie prijať neveru od svojho partnera. Neviem.

nechcem generalizovať, no ak si sám človek prežil výčitky svedomia, pochybnosti o svojom konaní, pri priznaní sa k nevere (svojho partnera) bude určite ranený, no bude mať na celú úplne iný názor ako predtým (ako bol sám neverný)...

Určite to bude prijímať inak, akoby bol presvedčený o tom, že vernosť je tou jedinou možnou a správnou cestou.

vyplyva to tak z tvojich komentov pre rozpravkovu..

a v čom je bezcitna?..
asi len v tom,že Eva chce..Eva má..nezáleži je na tom,že je jednou z troch žien svojho milenca..nezáleži jej na tom,že tým okrada svojho manžela o kus seba..nezáleží jej na tom,že tým jej hodnota,ako ženy-človeka klesá..aspon v očiach takých ludí ako som ja..nezáleží jej na tom,že tým môže trpieť aj rodina jej milenca..nezáleží na ničom inom..len na EVINOM FYZICKOM UVOLNENI..

z tvojich slov mi to tak pripada..

k priateľom: vieš..z dnešného pohladu..nepotrebujem priatelov na to,aby som ich zaťažovala svojimi problémami..na toto som si našla iné..a je to tak fajn..))))

o ktorom som písala Rozprávkarke sa týka najmä zajtrajšieho dielu. Aby Evu celkom nezavrhla.

Ak si čítala pozorne text príbehu, vieč, že zo všetkého najviac Eve záleží na rodine. Viac krát to Alexovi pri rozhovore zdôrazní. Takže nie je pravda to, čo píšeš. Skús si ten príbeh prečítať a potom povedz aký máš pocit z jej konania.

A áno, to fyzické uvoľnenie je pre ňu dôležité. A čo? To predsa neznamená, že jej na tom ostatnom nezáleží oveľa viac.

nedočkavo čakám na ten záverečný diel.
A Evu iste nezatratím, nech by spravila čokoľvek. Nepatrím k tým. Vždy sa sanžím ľudí pochopiť, nech robia čokoľvek, aj vtedy, ak by sa to náhodou ocitlo mimo môjho osobného vnútorného kódexu.

Ja chcem na celom tomto príbehu poukázať na niečo iné - a to je AUTORSKE UCHOPENIE! Už som to napísala aj včera, že talentovanosť autora sa vidí presne v tom, že jeho postavy majú aj iný model správania, než preferuje on sám. Ak napíšem o vrahovi, to neznamená, že vraždím aj ja. Keď píšem nevere, nemusím byť neverná aj ja. Proste sú veci, ktoré každého autora zaujímajú z autorského, tvorivého hladiska, vstupuje do nich a prežíva ich, akoby to bol on sám - no NIE JE TO ON SÁM! Je to jeho psychologická analýza. A to je veĺmi dôležitý moment, ktorý pri komentoch často uniká.

rozpravkarka..som rada,že to píšeš..tiež som mala už neraz pocit,že ma čitatel s príbehom stotožnuje..

a ja sa teraz nebavím o soosh..bavim sa o eve..a nechápte ma zle..nezatracujem ju..je to ona..zodpovedna za svoje činy..

ja len píšem,ako to vidim ja..a že je môj pohlad odlišny od inych pohladov je fajn..sme predsa rôznorodí..a rozmanití..a preto diskutujeme..

nič viac..nič menej..

od jeho hrdinov,lebo to sa tu častokrát chápe ako osobná výpoveď, lenže naše príbehy by nemali byť len denníkmi, (hoci aj to je zaujímavé čítanie). A ak autor dokáže svojho hrdinu prežiť a podať tak, že ho čitatelia stotožňujú s ním, tak klobúk dole pred jeho perom. Len v tom prípade by som vždy bubnovala na poplach: TO NIE SOM JA, TO JE MOJA LITERÁRNA POSTAVA!

Jednoducho sa musím vcítiť do svojej postavy, nech by bola akákoľvek obludná. Pamätám na knihu Roberta Merleho "Smrt je mým Řemeslem" o osvienčimskom vrahovi Rudolfovi Langovi. Ako často som sa pri jej čítaní pristihla pri istej forme súcitu s týmto beštiálnym človekom. Bolo to o tom, že sa autor snažil ukázať celú jeho psychiku. Nemusel ubrať nič s tých zverstiev a predsa sa v istých situáciách ten človek podobal na celkom obyčajné ľudské bytosti.
To len k tomu Tebou spomenutému autorskému uchopeniu.

Napriek tomu, že je Eva "iba" hrdinka môjho príbehu (hoci kdesi reálne žijúca) myslím, že ju ako žena viem pochopiť. Hoci mám k nevere iný postoj.
A mám ju ako hrdinku dokonca rada.

Jej rodina je šťastná. Eva nemusí nič obetovať.
Tu naozaj nejde o prípad rozvráteného manželstva, o smútok, o slzy.
Eva sa jednoducho týmto spôsobom snaží preklenúť istú nespokojnosť so stávajúcim stavom. Vyplniť prázdne miesto, ktoré začala pociťovať.
Neprenáša svoju nespokojnosť na nikoho iného. Rieši ju sama. A po svojom.

v mnohom suhlasim s ellie, v nevere som velmi zasadova a pri takejto nevere, cize podla evy vo fungujucom vztahu so zhasinajucou iskrou, obzvlast.
chapem, preco k tomu doslo, ale nesuhlasim s jej riesenim. ja sa najprv pokusim zachranit a vniest iskru do sucasneho vztahu, ak to nefunguje, je koniec.
takisto sa mi zda rozporuplne tvrdenie, ze je milujuca k svojim blizkym. moze byt milujuci clovek tak velmi sebecky? a ona je nepochybne sebecka, aj ked zaroven sebeckost skryva. sebecka je v niekolkych ohladoch - tym, ze nic nepovedala a podviedla, nedala manzelovi sancu napravit v ich vztahu to, co jej vadilo. zaroven nevie, ci aj jemu nieci nevadi. je v tom, ze on je spokojny, ale mozno nie je, ale on nepodvadza a ona ano. najhorsie na nevere je to, ze sam sebe doprajeme potesenie s inym, ale u nasho partnera by nam to vadilo. tak potom doprajme aj jemu, nech si uzije. preco by sme mali ozivovat tymto sposobom vztah iba sami? dalsim bodom je to, ze sa zveruje dalsej osobe. chapem, ze to potrebuje zo seba dostat, ale je sebecke zatazit s neverou dalsieho cloveka a cakat od neho podporu. dalsi bod, ktory chapem ako sebecky je ziadost od milenca, aby sa vyjadril k ich vztahu. potrebuje si nieco dokazat? zjavne ano.
velmi dufam, ze takto nikdy nebudem riesit moj vztah. chapem, ako k tomu moze dojst. viem, ze nikedy je lahsie uzit si inde, ako riesit to, co mame doma. chapem ju, ale jej riesenie nepovazujem za stastne.

darmo budeš vysvetlovať niečo,čo iní nechcú pochopiť..)))

a soosh..napíšem ti niečo..mám rada mnohých ľudí,ku ktorým mám "ale.."..
a myslím,že aj Eva by mohla byť tou,ktorú mám rada..ale..byť jej priatelkou,asi by som jej to nikdy neschvalovala..skôr sa jej to snažila nejako vyhovoriť..

možno aj tak,ako v mojom poslednom príbehu..aj za tu cenu,žeby to malo rovnaký koniec..

Zopakujem, ja sama sa k nevere staviam dosť konzervatívne. No napriek tomu má Eva moje sympatie.

Stačí mi, keď si predstavým frustrované ženy vo svojom okolí. Verné frusrtované ženy. Ako riešia svoju frustráciu vysedávaním s kamarátkami pri káve, neustálym sa sťažovaním na manželskú/partnerskú nudu, nespokojnosť, na hľadanie iných druhov úniku zo svojich frustráciíí (alkohol, virtuálne vzťahy, nekonečné hodiny hodiny s podobne postihnutými kamarátkami a mohla by som pokračovať). Je málo takých, ktoré svoju nespokojnosť vedia riešiť zmysluplne (fyzický pohyb, koníčky a pod), bez toho, aby museli od svojej nespokojnosti utekať a tváriť sa, že je všetko OK. To myslím musí v konečnom dôsledku toho, kto nespokojnosť dlhodobo potláča zlomiť.

Eva to vyriešila po svojom. Raz za mesiac-dva sa odreaguje so svojim milencom. Neviem, ale asi je mi to sympatickejšie ako to, čo som popísala hore. Ak je to pre ňu prijateľná cena za skutočnú spokojnosť v rodine, znamená to, že vedeal svoj problém vyriešiť.

O absencii vzájomnej otvorenosti a komunikácii o probléme medzi manželmi sme už písali. Aj o tom, že to, že niečo nie je celkom vporiadku vnímala len Eva.

ja do života druhých radšej nevstupujem. Pokiaľ odo mňa radu nechcú, len ticho počúvam. A Eva chcela tiež len vypočuť.
Nikdy by som pri priateľoch nemoralizovala, pretože nemôžem vedieť, čo kedy postihne mňa.V akej situácii sa ocitnem a čo spravím.
Nech by som bola akokoľvek silná vo svojom presvedčení, nie som robot, aby som nemohla i ja raz niečomu podľahnúť.
Preto vždy keď mám počúvať, tak len počúvam.

a poviem ti..ja by som bola rada,keby ma niekedy tí,ktorým to rozprávam dvoma poriadnymi fackami prebrali z toho omylu..)))))))))))))

ja som ta neobvinovala z pozitivneho postoju k nevere. chapem, ze je to pribeh, ktory si sa rozhodla nam priblizit.

a ano, urcite ta frustracia je u mnohych zien. naozaj vysedavaju a placu a stazuju sa. bolo by lepsie, ak by dokazali najst zmysel v niecom inom (ako pises konicky, fyzicky pohyb...). a to je skoda. eva to nasla v nevere. je super, ze jej to pomaha, ale riskuje tou neverou ovela viac ako fyzickym pohybom v posilke. a o to ide zas mne. ak si najdem zmysluplny konicek, pridem domov a zacnem zanietene rozpravat svojmu muzovi o tom, co mam nove, moze nas to na chvilu priblizit. uvidi, ze som sa v niecom nasla a partner ma vzdy radsej spokojnu zenu, ako vystresovanu a frustrovanu. ak ale pridem zo zatahu so svojim milencom asi tazko ma to zblizi v komunikacii s manzelom ;) plus do manzelstva sa vkrada klamstvo. a to mi nikdy nebolo sympaticke.

vycítim to.
A keďže sa so mnou priatelia stále otvorene rozprávajú, asi im môj spôsob komunikácie vyhovuje.

Môžem niekomu povedať, že je blázon, keď robí niečo, čo robí. Ale to je tak všetko. Možno práve v postave Alexa by som v tejto poviedke mohla byť zašifrovaná ja. Ale vyšlo to tak náhodne.

že Eva svojou neverou riskuje. Že stratí to, na čom jej najviac záleží.

Eva vnáša niečo z toho, čím ju obohatil nemanželský sex do svôjho legálneho intímneho vzťahu.
Asi sa nám to vidí zvláštne. No ak o intimite navzájom nerozprávajú (z akýchkoľvek dôvodov) je to asi pre Evu riešením. Hoci neštandardným.

Súhlasím s Tebou, že klamstvo nie je veľkou devízou pre partnerský vzťah.

a dokonca sú aj takí,ktorí facku nepochopili..až časom..a prišli..a priatelstvo pokračovalo dalej..

ale..máš pravdu..ani ja nemam niekedy chuť fackať..nie preto,že niet dôvodu..ale preto,že sa mi skrátka nechce zase riešiť dilemy iného,ked sama mam tých svojich dost..)))

problém je v tom, že pokušenie sa obvykle týka konania, ktoré niekomu ublíži...
ak by sa teda ženy riadili uvedenou zásadou, museli by odolať KAŽDÉMU pokušeniu...
konanie ľudí by to znehybnilo a zmenilo by ich na automaty, konajúce vždy a za každých okolností „podľa programu“.
je takáto predstava a požiadavka realistická?
myslím si, že nie...
realistickejší sa mi vidí prístup sformulovaný napríklad takto:
„človek, ktorý zápasí s pokušením, by si mal byť vedomý faktu, že za svoje konanie ponesie zodpovednosť“...
a je v zásade jedno, či zodpovednosť voči druhým, alebo voči sebe...

myslím si, že môže, že má na to právo..
naša väčšinová predstava spája lásku so sebaobetou, ktorá neberie milujúceho človeka ako rovnocennú súčasť rozhodovania...
akoby sebaobetovanie bolo lakmusovým papierom lásky - „ak sa nedokážeš za každých okolností obetovať, nemiluješ!“
s týmto prístupom sa nestotožňujem, bytostne s ním nesúhlasím...
koniec-koncov, milovaný človek (ak tiež miluje) by takéto konanie vo svoj prospech vôbec nemal prijať, a už tobôž nie vyžadovať...

prilis zovseobecnujes to, co som napisala. ja som podala presne dovody, v ktorych sa mi zda sebecka a za tym si stojim. ma pravo byt sebecka, kazdy na to mame pravo vo vztahu. partnerstvo by nemalo byt o sebaobete, ale vzajomnom doplnani a kompromisoch. a k tomu sa eva nedopracovala, lebo nekomunikovala o tom, co jej vadi. radsej si to nasla niekde inde. ja to neodsudzujem, len konstatujem, ze to bolo sebecke. a tym, ze hovori, ze tym vniesla vasen do vztahu iba ospravedlnuje svoje spravanie. alibizmus ako vysity.
vsetky situacie maju niekolko druhov rieseni, ona si vybrala tento - neodsudzujem ju za to. je riskantne, sebecke a pri prevaleni je pravdepodobnost, ze pride o vsetko, co tak miluje. teda pytam sa, ci to miluje, alebo to predstavuje pre nu len akusi istotu?
a sebeckost vo vztahu beriem, ale potom dajme priestor na rovnaku sebeckost aj partnerovi. ak chcem byt sebecky vo vztahu sam, tu uz nie je nieco v poriadku. ja ano, on nie, neuznavam.

a príliš som zovšeobecnil to, čo si napísala.. môj koment nebol myslený ako antitéza Tvojho komentu, ale ako pokus o rozvinutie jednej jeho stránky...
a čo sa týka prístupu "ja áno, on nie", ten asi neuznáva väčšina ľudí, a nemyslím si, že sa ho držala Eva.. keď reagovala na Alexovu otázku o Viktorovej nevere, popisovala (myslím si) skôr svoje pocity než reálny postoj, a to možno pocity v čase, kedy nemala reálnu skúsenosť s vlastnou neverou...

a nie iba na zaklade toho, co povedala o pripadnej Viktorovej nevere. proste to tak vo vztahoch vacsinou funguje. clovek je sebecky tvor, casto ideme za niecim, co chceme, u nas nam to pripada prirodzene, ale beda, ak by za tym siel aj partner. a tak to citim aj z evinho pribehu. ak by islo o jednorazovy ulet, ktory by ju nastartoval na pracovani na manzeslkom vztahu, tak by sa mi to zdalo este ok. take veci sa stavaju. ale ona pokracuje, skusa hranice unosnosti a doma sa sprava ako milujuca manzelka. co ak je nespokojny aj partner? len tiez nevie, ako to vyjadrit? ale nepodvadza, ventiluje si tuto nespokojnost nejakym inym sposobom. aj keby si mozno tiez chcel vyventilovat v riadne vasnivom sexe. a tym padom, ze mysli na milujucu manzelku a jej pocity nikdy ju nepodvedie. a ona si veselo uziiiva. to je podla mna na neverach najhorsie. ze jeden si uziva nieco, co svojou pretvarkou odopiera druhemu. kazdy mame aj v spokojnych partnerstvach obcas chut na niekoho ineho, ale neurobime to z ucty k druhemu...

aj keď si myslím, že si na ňu dosť prísna.. :) a o Viktorovi predpokladáš veci, ktoré z príbehu automaticky neplynú..
teraz trochu odbočím, lebo pre mňa je zaujímavá posledná veta Tvojho komentu:
"kazdy mame aj v spokojnych partnerstvach obcas chut na niekoho ineho, ale neurobime to z ucty k druhemu"
a dovolím si položiť Ti otázku:
dokážeš svojmu partnerovi povedať "občas mám chuť na niekoho iného"???

mozno som na nu prisna, a to preto, ze neurobila vsetko na ziskanie uspokojenia doma. ja som uz raz taka.
a co sa tyka Viktora, predpokladam to preto, ze sa vzdy zamyslam aj nad potrebami druheho...

a k tvojej otazke: ano, s partnerom sme mali uz aj takuto debatu.

priznal podobné pocity a túžby aj on?? ako Ti pri tom bolo, keď si sa dozvedela, že (občas) túži aj po inej žene???
viem, sú to dosť osobné otázky, a máš právo "nevypovedat".. :)

bolo to vzajomne a nemozem povedat, ze to bolo jednoduche prijat predstavu o ktorej sice vies, ale radsej si ju nepripustas ;)

a ak dokážu prijať sexualitu toho druhého v jej prirodzenosti.. myslím si, že takáto otvorenosť môže byť dokonca účinnou prevenciou nevery... :)

len treba zvolit spravnu formu. ta je pri takychto veciach dolezita. a ci to moze byt ucinna prevencia? poviem ti, ked spolu zdolame dalsich par rockov ;)

osobná skúsenosť mi hovorí jednoznačne, že ÁNO! a netýka sa to len nevery.
človek, ktorý je presvedčený, že nikdy nezlyhal/nezlyhá, má sklon posudzovať sporné či „hriešne“ konanie iných ľudí s omnoho nižšou mierou pochopenia a zhovievavosti.. najprísnejšími sudcami sú „pán Dokonalý“ a „pani Dokonalá“, ktorí vždy čo, kedy a ako by ľudia mali činiť, a keď tak nečinia, bez mihnutia oka ich zatratia.

dialóg s Pumandulkou. Nakoniec som veľmi rada, že tu príbeh Evy odznel. Dislusia otvorila veľa azujímavých tém a postoj nie len k nevere samej, ale k partnerským vzťahom vo všeobecnosti.

A s tými pánom a paňou dokonalými máš úplnú pravdu. Zatratenie a zatracovanie od "dokonalých" veľmi dobre poznám i na vlastnej koži.

oceňujem otvorenosť vo vašom partnerskom vzťahu..

ale..ako si prijala to,že tvoj partner túži po inej žene..? Aj po inej žene?..

aj za predpokladu,že si tiež túžila po tom istom?...

ja myslím,že každého hranice sú položené niekde inde. Všetko je ovplyvnené výchovou,prostredím,okolím..a vnímaním..

ani prah bolesti nemáme všetci položený rovnako..

sme ľudia..nie stromy v lese..

k tvojej otazke som sa dostala az teraz, nebolo to preto, ze by som nechcela odpovedat.
ako som to prijala? ako som pisala, nebolo to lahke ellie, lenze po pravde vzdy ked som si na to pomyslela, ze naozaj ma tie tuzby aj on a zacala som byt ziarliva, som si spomenula na svoje predstavy. na ten pocit, ze sice ich mam, ale realizovat ich nebudem, lebo som v tomto vztahu spokojna. tuzby su jedna vec a realizacia je druha. kedze mame s partnerom veci ohladne nevery vyjasnene a obaja vieme, ze akceptovat neveru nebudeme, neostava mi nic ine, ako verit, ze aj napriek obcasnym predstavam, ich ani jeden z nas realizovat nebude. myslim, ze na tom, aby sme boli obaja spokojni intenzivne pracujeme.

sme ludia, nie stromy v lese... to si vystihla presne, len ja som v tychto slovach nasla aj inu rovinu, ako si asi myslela ty. sme ludia, nielen so svojimi prahmi bolestami, ale aj tuzbami. ja nemozem zakazat snivat sebe, nemozem zakazat tuzit partnerovi. jedine, co mozem ovplyvnit je, ze bude tuzbu uskutocnovat iba so mnou....

pekny ... posledny komentar ... sa mi paci

aj čo sa túžieb týka..aj realizácii..

a ja verim,že pre spestrenie manželskeho života postačí túžba..a ak nie,tak ju treba reailzovať..ale fakt len s ním jedným..

a o tom to je..

sygon - dakujem, tak to citim :)

ellie - ano, aj ja myslim, ze je to o tom :)

hogo - citim, ze ano, presli sme zlozitymi obdobiami a myslim, ze sme si z toho zobrali nakoniec to dobre. dufam, ze nam ta zhoda vydrzi. aj napriek tomu, ze pocitam aj s mrackami ;)