Marcela mala na svoj hnev dostatočný dôvod. Aspoň podľa jej zvrátenej logiky.
Jednoducho, dozvedela sa priamo od Juraja, že ju považuje za kamarátku a nič viac. A toto stačilo. Marcela z toho okamžite obvinila mňa. Prvá prišla sms. Potom kvantum rpečiek. Všetky mali zhruba ten istý obsah.
ZNIČÍM ŤA.
Vedela som, že má dosah. Aj možnosť. Aj charakter na to, aby to urobila. Vedela som to už dlho, len som akosi verila, že nebudem to musieť riešiť. Musela som. Ale... Ako by ste vyriešili holku, ktorej je pár virtuálnych nickov viac, ako reálne priateľstvo?
Nechala som to tak. A každý deň trpla, kedy sa to prevalí.
Ono... Neistou som si bola z jediného dôvodu. Môj drahý v tom čase o mojich aktivitách nemal ani tušenia. Nie preto, žeby som robila niečo zlé. Teda... Podľa mňa nie... On by to videl určite inak.
Viete... Protiklady sa priťahujú. A my sme toho ukážkový príklad. Ja som spoločenská, môj manžel uzavretý. Asi preto by to nepochopil.
Až neskôr sa mi to potvrdilo. Nepovedala mu o tom Marcela. Povedala som mu to sama. A... Nepochopil to. Hneď v ten okamžik to nepochopil. Ale ja som pochopila jeho. Pochopila som jeho strach a neistotu.
Potom sme sa veľa o tomto rozprávali. Stále nevie pochopiť, o čom sa môžem rozprávať s cudzími ľuďmi. On má problém niekedy rozprávať so mnou..:)))
Raz sme si tak písali na chate s babuľkami tu odtiaľ. Bola tam Hanka, Vikina, Marta, Topas... Občas mi nazrel cez plece a nespúšťal oči z monitora.
Pýtam sa: "Čítaš?"
A on mi na to: "Uhm."
Usmievala som sa. A on tiež... Keď som vypla počítač a uložili sme sa do postele, silno ma objal a povedal:
"Ja viem, že si na všekto sama. Ale.. Neviem to zariadiť tak, aby som mohol byť vždy s tebou."
A mne vtedy došlo, že je to fakt.
A život ide ďalej. A pokračuje lepším... Pretože on vie... A viem aj ja..
Jednoducho, dozvedela sa priamo od Juraja, že ju považuje za kamarátku a nič viac. A toto stačilo. Marcela z toho okamžite obvinila mňa. Prvá prišla sms. Potom kvantum rpečiek. Všetky mali zhruba ten istý obsah.
ZNIČÍM ŤA.
Vedela som, že má dosah. Aj možnosť. Aj charakter na to, aby to urobila. Vedela som to už dlho, len som akosi verila, že nebudem to musieť riešiť. Musela som. Ale... Ako by ste vyriešili holku, ktorej je pár virtuálnych nickov viac, ako reálne priateľstvo?
Nechala som to tak. A každý deň trpla, kedy sa to prevalí.
Ono... Neistou som si bola z jediného dôvodu. Môj drahý v tom čase o mojich aktivitách nemal ani tušenia. Nie preto, žeby som robila niečo zlé. Teda... Podľa mňa nie... On by to videl určite inak.
Viete... Protiklady sa priťahujú. A my sme toho ukážkový príklad. Ja som spoločenská, môj manžel uzavretý. Asi preto by to nepochopil.
Až neskôr sa mi to potvrdilo. Nepovedala mu o tom Marcela. Povedala som mu to sama. A... Nepochopil to. Hneď v ten okamžik to nepochopil. Ale ja som pochopila jeho. Pochopila som jeho strach a neistotu.
Potom sme sa veľa o tomto rozprávali. Stále nevie pochopiť, o čom sa môžem rozprávať s cudzími ľuďmi. On má problém niekedy rozprávať so mnou..:)))
Raz sme si tak písali na chate s babuľkami tu odtiaľ. Bola tam Hanka, Vikina, Marta, Topas... Občas mi nazrel cez plece a nespúšťal oči z monitora.
Pýtam sa: "Čítaš?"
A on mi na to: "Uhm."
Usmievala som sa. A on tiež... Keď som vypla počítač a uložili sme sa do postele, silno ma objal a povedal:
"Ja viem, že si na všekto sama. Ale.. Neviem to zariadiť tak, aby som mohol byť vždy s tebou."
A mne vtedy došlo, že je to fakt.
A život ide ďalej. A pokračuje lepším... Pretože on vie... A viem aj ja..
Komentáre
:-))
snežka..:)))
Protiklady
Bertranda.. nie je protiklad ako protiklad..
Ja si svojho muža vážim.. pre to všetko,čo pre nás,ako rodinu robí.. a asi preto mu tolerujem jeho uzavretosť..ale zase.. je pravda,že sa mnohokrat aj on obetuje pre mna a vyrazíme niekam von..:)))
prišla som na zaujimavu vec.. stačí sa na chvílu vžiť do kože toho druhého.. vtedy je hned jasne,či ano,alebo nie..:))
:-)
:-)
snežka..:))).. čo chceš hladať?..:))
xxx
yettinka.. otázne je,či toto bol koniec príbehu,..:))))
ale prozatim jo..:))
ELL,
snežka.. určite ano.. pretože..
ja ti to prajem.. zo srdca..aj ked to nie je vždy med lízať..:)))
:-))
váž slová.. snežka..:)))
:-)
Toto bolo super...
Iba taký malý nepatrný otázniček mi zostal v hlave: či bolo to naše chatovanie aj pre mužské oči :-))))) Pekný deň, Ell alias Elza.
no..asi bolo Martha, keď ma potom neprizabil..:)))
ELL,
Predpokladám, že reč je o inom Macovi ako tu z blogu :-)))
..:)))..veď aj mna toto prekvapilo..:)))
Ell, Martha
joooj.. snežka.. veď vieme..:)))
:)
Dalsiu cast prave prezivas, verim, ze bude plna pochopenia.
Nie je to vobec lahke byt s dvomi detmi sama, praca, domacnost, priprava do skoly...zvladat choroby deti, svoje...prezila som to, viem, o com to je...
a to silne objatie Ti tak trosku zavidim:)))
hani.. verím,že ho ešte zažiješ..
hm:)
Nuz, trosku sa ho bojim, trosku sa tesim, dufam, ze bude na dlhsie:)))
ozajstný koniec??
och.. Vik.. ty vždy vieš vycítiť..:)))
neviem,či taký je.. okrem priatelstva s tebou.. hankou..a ostatnými..:))
Pekne si to napísala Ellie
Asi to myslíš tak ako aj ja, len každý používame iné výrazové prostriedky. Tvoj manžel nie je tvoj protiklad, je taký ako ty. Je tvoj doplnok, ako ty si jeho doplnkom. Tak ako ľavá a pravá strana tváre. Ľavé oko a pravé oko....Sú v mnohom iné a predsa iba spolu tvoria našu tvár. Je jedno, ktorá strana tváre je veselšia, smutnejšia, citlivejšia, tvrdšia.... Aj keď sú iné, sú rovnaké v duši, duchu, myšlienkach..., ktoré nami prechádzajú
juj, stastny koniec,