Prišiel čas, keď si dokázal spájať slová do viet a kládol si mi príliš často jednu a tú istú otázku: Prečo som sám?
V každom byte nášho domu boli aspoň dve detičky, u nás nie. Po návrate z ihriska si býval smutný, že nemáš bračeka, s ktorým by si sa mohol hrávať. Aj ja som veľmi túžila po ďalšom dieťatku, lekári mali iný názor, ale nemohla som sa dívať na Tvoj detský smútok...
Tak prišiel Tvoj mladší braček...
Jeho príchod bol dramatický, ale on bol bojovník od narodenia.
Ty si bol trošku sklamaný, čakal si brata, ktorý hneď behá a môže sa s Tebou hrať. Keď konečne začal byť Tvojim partnerom pri hrách, keď si bral hračky, zase si hundral, načo si ho vlastne chcel, teraz sa musíš deliť.
Rozprávali sme príbehy, spievali pesničky, pamätáš sa?
A Vianoce...
Chcela som, aby ste čo najdlhšie prežívali radostné prekvapenie z darčekov pod stromčekom. Stálo ma veľa námahy, preniesť ich tíško, aby ste si nič nevšimli. Potom boli vaše očká široko roztvorené údivom - kde sa tu vzalo toľko darčekov?
Ten, o ktorom som si myslela, že zostarneme spolu, že sa budeme tešiť spoločne z vás, našich úžasných detí, ten tu s nami nie je.
Už dávno. Aj keď... čo je to dávno? Zopár rokov je niekedy minútou a niekedy večnosťou. Je mi ho ľúto, že nedokázal žiť tak, ako kedysi chcel. Nedokázal svoje predstavy o rodine dotiahnuť do konca. Mal vás veľmi rád, a predsa vám dokázal tak veľmi ublížiť.
Neviem si predstaviť, čo cíti teraz, či vôbec niečo cíti... či na vás spomína, či by chcel niečo zmeniť, keby sa vrátil čas. Vybral si cestu, ktorou zmenil život svoj, aj nás ostatných. Musela som sa rozhodnúť, vylúčiť ho z našej rodiny, kým nás nestiahol spolu so sebou.
Vynára sa mi jedna z boľavých spomienok - Tvoj uplakaný malý braček v pyžamku s prázdnou pokladničkou v drobných rukách a otázkou - kto mi zobral všetky korunky?
Alebo prázdna pivnica, kde bývali bicykle, sánky, autíčko, boby... prázdne poličky, prázdne hrnce miesto obeda, ktorý som vám nachystala... prázdne vkladné knižky... Príliš skoro ste spoznali krutú realitu.
Viem, i keď som sa veľmi snažila, nedokázala som nahradiť aj otca, bola som len obyčajnou mamou, mamou s množstvom chýb a zakopnutí. Niekedy sama neviem, či som urobila všetko preto, aby naša rodina zostala úplnou. Mohla som mu odpustiť, keď ublížil mne, ale nemôžem odpustiť, že ubližoval vám...
Čoskoro máte 21 a 25... tak krátko trvalo vaše detstvo... ešte stále sa radi vraciate domov, tam, kde čakám ja. Tam, kde sa vytešujem z každého telefonátu, každej správičky od vás, z každej vašej drobnej radosti. Nepremýšľam nad tým, čo bude, keď skončíte školu, keď nájdete prácu...
Teším sa z toho, čo mám teraz... pred chvíľou som vás videla "zelených" na maili, prehodili sme zopár viet... to mi stačí...
Zajtra sú tu Vianoce... verím, že sa zase všetci stretneme... doma... príde babina, teta... nezostanú prázdne stoličky pri stole. Poďakujeme za možnosť byť spolu, tešiť sa zo vzájomnej blízkosti... prejdeme sa čarovnou nocou, aká býva len jeden deň v roku... keď sa narodilo dieťa...
Komentáre
Hanka,
Hanka,
Aby boli presne také, o akých snívaš :-)
hanka
Hanka , prekonala si veľa , veľa si dokázala pre svoje deti spraviť . to , že sa k Tebe deti radi vracajú znamená , že si dokázala vytvoriť domov . patríš k ženám čo sa nezlomia aj keď veľa sľz vyronia . želám Ti aby si stále nachádzala vo svojich deťoch naplnenie života . preži krásne a láskou naplnené Vianočné sviatky .
aj mne si mamou..
mnohokrát ma nasmeruješ..nakopneš..
alebo len tak pohladiš a mlčky vypočuješ..
si vzácna žena.. rovnako vzácna žena,ako vzácna mama..
chcela by som byť takou,aká si ty..
len.. neviem,či mám na to..
mám ťa rada.. a nesmierne si ťa vážim.. a aj keď to vieš, neustále ti to budem pripomínať..:))
dievcata...
.
Sygoniatko moje
objavila som si
Ako najlepšej mamine pre Tvojich synov Ti posielam citát, ktorý som venoval a moje mamičke smerom do nebíčka..:
„Aj keby mal človek neviemkoľko rokov, je mladý a silný,
pokiaľ má komu povedať mama.“
Viki