Dospelá.
Zrazu už bola dospelá a čakala ju štefanská zábava v neďalekom meste.
Tešila sa na hudbu, na tanec, na chvíľkové pocity šťastia, ktoré si vychutnávala s bázňou,
akú pociťuje hladujúci, keď sa mu na jazyku rozpúšťa prvý kúsok chutného hocičoho.
Katka nebola doma, z čoho bola Lola trošku smutná, bez nej to nebude ono, dokázali sa zabávať do rána,
zvádzať svojimi pohybmi prizerajúce sa publikum.
Tanec Lole šiel veľmi dobre, možno práve preto, že jej bolo absolútne jedno,
kto sa na ňu pozerá a čo si myslí o jej slobode, o nej, o tom, kto je a aká je, o slobode, ktorú v tej chvíli prežívala.
To vo chvíľach oddávania sa zvukom okolo i v sebe ani nebola ona.
Keď tancovala, spájala sa s univerzom a lietala mimo celého sveta, ktorý jej takmer každým okamihom
pripomínal a potvrdzoval, že je pominuteľná a zbytočná.
Nešla však sama, pozvala ju dcéra maminej kamošky, staršia a cudzia.
Lole to však bolo úplne jedno, najdôležitejšia vec, ktorá jej blúdila hlavou, bola, že sa uvoľní,
na chvíľu unikne a zabudne.
Na modernú tancovačku prišli štyria, Lola, Gabika a jej dvaja priatelia.
Hneď ako vošli dnu a Lola počula rozoznievajúcu sa hudbu, napravil sa jej podľa nej tlkot srdca a chĺpky postavili
od vzrušenia z nadchádzajúceho letu do ničoty, nikam a všadiaľ zároveň.
Nevedela sa dočkať prvého letu na parket.
Objednali si a sadli.
Lola sa prizerala tlupe ľudí hmýriacej sa pred ňou a prosiacim pohľadom volala svojich nových priateľov tancovať.
Konečne sa odhodlali, Lola zatvorila oči a nechala rytmus hlasnej hudby prenikať do špiku kostí, do najhlbších zákutí srdca.
Bolo jej tak nádherne, ako vtáčikovi, ktorého vypustíte z klietky.
Bola nádherná, len si to vtedy vôbec neuvedomovala.
A v tej chvíli si ju všimol.
Tancoval neďaleko nej so svojimi priateľmi.
Registrovala všetkých naokolo, pretože sa jej páčilo, keď mala pre koho tancovať, s kým, zdieľať aj podobné pohyby,
pocity a hrať sa s nimi. Tentoraz to bol on, usmieval sa na ňu a bol čoraz bližšie, aj keď všetci tancovali v kruhu,
cítila jeho záujem, ktorý v takej miere a nasmerovaný na ňu dovtedy nepoznala.
Zdráhala sa svojich myšlienok a pocitov, ktoré jej našepkávali, že by sa mu mohla páčiť.
Bol totiž pekný, vysoký, tmavý, so zmyselným znamienkom krásy nad pravou perou
a pekní chlapci sa vždy krútili okolo Katky.
Chytil ju za ruku a viedol k stolu:
„Ahoj, čo si dáš? Prinesiem ti niečo? Máme tu koňak a kolu,“ snažil sa jej za revu hudby povedať.
Lola len nesmelo prikývla hlavou a chlapec jej už nalieval sladko-horkého moku do pohára.
„Volám sa Tomi, odkiaľ si?“ spýtal sa usmievajúc po chvíľke.
„Lolita, Lola, ak chceš, bývam neďaleko, v jednej dedinke.“ odvetila Lola.
„Fakt? párkrát som tam bol, ale teba som tam nevidel,“ začudovane na ňu pozrel.
„Nebývam doma často, chodím do školy do iného mesta.“ vysvetľovala Lola za neustáleho hluku okolia.
„Nechceš sa prejsť? Nič tu nepočujem.“ spýtal sa Tomi.
„Dobre, len poviem svojim priateľom, kam ideme.“ kričala mu do ucha.
Keď sa Lola rozprávala s Gabikou, tá jej prezradila, že toho chlapca pozná a že môže byť vonku dokedy chce
a keď sa vráti domov, stačí zaklopať na okno a ona jej otvorí.
Hm, takto chutí dospelosť? Môžem ísť kam chcem a s kým chcem? Dokedy chcem?
Je to také jednoduché a vzrušujúce, pomyslela si Lola.
Netušiac, čo sa bude diať, trošku zvedavá s ním vyšla do chladnej noci mesta.
Chytil ju za ruku, kráčal rozhodne a dohliadal na to, aby sa jej nič nestalo, nepošmykla sa na ľade,
ktorého bolo všade naokolo veľmi veľa. Ich dych sa premieňal na paru a vlažil smädné pery.
Zastali, na autobusovej zastávke, pod sklenenou vitrínou sa k nej pritisol.
Loline srdce bilo ako divé, vedela, čo bude nasledovať a bála sa.
Prvý bozk.
Ešte nikdy, s nikým, ale tak veľmi po ňom túžila.
Pootvorila ústa, chcela ho upozorniť: „Ja som sa ešte nikdy...“.
„Naozaj nie? neblázni, neboj, bude to v pohode...“
Prvý bozk.
Nesmelý, roztápajúci, vášnivý, ich jazyky sa preplietali ako dva hady vo chvíli milostného vzplanutia.
Nechala sa viesť a ochutnávala jeho pery, bozkávala jeho znamienko a hľadela do jeho láskajúcich očí.
Prešli spolu celé mesto, v jeho tíšine sa učila bozkávať a rozprávali sa o všetkom, čo im napadlo.
Bolo to nádherné, oslobodzujúcejšie ako tanec, hudba, sen.
Nechcela, aby sa tá noc skončila.
„Nechceš ísť ku mne? Naši nie sú doma...“ opýtal sa, keď už stáli pod Gabikiným oknom.
„Nemôžem, teta ma ráno musí nájsť v posteli,“ v tej chvíli si uvedomila,
že jej sloboda končí za bránou niekoho takmer cudzieho.
„Dobre, ale mohol by som ťa ešte vidieť?“ nedočkavo čakal na jej odpoveď.
Túžila to počuť od neho, aj keď mala na jazyku rovnakú otázku už niekoľko hodín,
celé jej telo i duša sa ním chceli opájať, ešte raz a zajtra, i napozajtra.
„Naozaj ma chceš ešte vidieť?“ neveriacky a s tešiacim sa srdiečkom sa ho pýtala.
„Jasné, stretneme sa napozajtra, o pol štvrtej na stanici, môžeš?“ navrhol Tomi a dohodli sa.
Lola bola na druhý deň ako v oblakoch.
Hladila si pery a neverila, že sa ich dotýkali pery niekoho iného, že ju láskali a vlažili, nenásytne a zas a zas.
Ponáhľala sa domov a na druhý deň sa nevedela dočkať ich stretnutia, no najskôr to musela povedať Katke.
Všetko jej vyrozprávala do detailov, Katka neveriacky na ňu pozerala.
Lola celá žiarila a tešila sa, Katka s ňou.
„Takže sa dnes stretnete?“ spýtala sa Katka.
„Áno, bože ja sa asi zbláznim, čo ak sa mu už nebudem páčiť?“ zmietali Lolou pochybnosti.
„Preboha, prečo by si sa mu nemala páčiť, veď ste nechodili po kanáloch... aj keď som o ňom počula,
že je sukničkár,“ snažila sa ju Katka upokojiť.
Lola stála na zastávke s malou dušičkou.
Ľudia prechádzali okolo, hľadeli na jej tvár, pery, no tie už boli úplne iné.
Pobozkané, ach ako ju bolel jazyk na druhý deň, ale bolo to také nádherné, že si Lola
stojac v dave potajomky pripomínala krúživé pohyby jazyka.
Pol štvrtej. Trištvrte. Neprichádzal.
Lolu prepadala úzkosť.
Ach, kdeže si?
Vari naozaj nestojím za to? Som škaredá a odporná? Len si sa chcel bozkávať?
Mala som s ním ísť na byt... To je hlúposť, nie nemala!
Možno sme si zle rozumeli.
Malo to byť dnes, či včera, zajtra? Čo poviem Katke?
Vyzerám ako blázon, prečo som mu uverila?
Bol to len sen a všetko som si to len vymyslela?
Nie je žiadny Tomi, žiaden prvý bozk.
Jej tvár sa menila každým krokom okoloidúcich ľudí
a len ťažko udržiavala v sebe slzy.
Štyri. Štvrť na päť.
Akoby sa jej všetky tie tváre vysmievali a hovorili:
„Pojašená baba, čo si si myslela? Žeby ťa chcel vidieť ešte raz?
Spamätaj sa dievča!!!“
Po pol hodine odišla a nikdy viac ho nevidela.
Len tak ľahko neuverila.
Možno dodnes neverí.
Komentáre
hm
no, ja mam taky pocit, ze baba si pomylila den :-)
.
luu, sygon, sa mi vidí, že deň si Lola nepomýlila...
Lola bola na druhý deň ako v oblakoch... Ponáhľala sa domov a na druhý deň sa nevedela dočkať ich stretnutia.
inými slovami, deň po stretnutí Lola lietala v oblakoch, šla domov a na ďalší deň (čiže pozajtra) sa nevedela dočkať stretnutia....
jaaaaj, zas som nepozorna, a to som si to trikrat precitala, kym som napisala koment :-)
a ze ten omyl minimalne preto,
luu, o vydúvajúcich sa nohaviciach...
luu
hfw,
janko,
zdravím všetkých,
chlapcovi dokonca napísala list a poslala ho po bratrancovi, či sa k nemu dostal, nevedno...
už ďalšie kroky nepostúpila a nikdy ho viac nevidela...
nechala to tak, tiež dúfala, že si ju nájde, ak bude chcieť, nikoho do ničoho nenútila a skôr bola presvedčená o tom, že sama nestojí za to...
eto vsjo
lolita,
prečo maju všetky články na blogzine rovnaky priebeh?..
MissEllie
missellie, príbeh na blogzine môže skončiť happy-endom...
missellie
proste sa to tak stalo a nakoniec samotný priebeh deja bol pre Lolitu veľmi šťastný,
na ten omyl už ani nemyslí, spomína skôr na noc plnú bozkov a keď sa prechádza po tom meste, vidí všetko tak, ako by to bolo len včera...
ak máš iné príbehy so šťastným koncom, si šťastná žena, sem s nimi!!! Lola má na účte zatiaľ len jeden, no formovali ju skôr tie nešťastné...
blogzin-ed ...
to by bolo o čomsi..toto je zatial len vykreslenie ludskej hluposti..jak ženskej,tak mužskej..ako keby sme neboli ine,len tela určene na rozmožovanie..aj to nekompletne..)))
Lolita..ja neodsudzujem ten članok..konkretne..
aký je ten obľúbený žáner misselie?
sú to príbehy žien, o ich živote, ak sa ti zdajú byť o ľudskej hlúposti, som zvedavá, v čom, kde?
lolita..keby každa žena prežívala toto,čo hrdinky príbehov na blogzine,
máš pravdu..zlievajú sa..sú na jedno kopyto..stretli sa..zoznamili..sadli si..vyspali sa..alebo aspon bozkavali..a skončilo to..
prečo raz nemôže žena mužovi odolať?..prečo ju raz nemôže muž dobýjať?..prečo raz nemôže byť žena hrdou ženou?..
nuž
a s hrdosťou majú problém najmä ženy, akou je Lolita...také, ktoré nemajú oporu v prostredí, otcovi či matke, staršej sestre, ktorí by ju naučili vážiť si samú seba...
missellie, že prečo sme...
asi preto, že blogzin chce byť o príbehoch zo života a o jeho rozmanitosti, nie o schémach a poučovaní čitateľov.
čitateľov blogzinu si jednoducho nedovolíme podceňovať do tej miery, že by sme im servírovali didaktické texty.
Tebe a marthe prajem, aby sa vám darilo vaše témy rozvíjať k spokojnosti vašej a vašich čitateľov.
p. s.
missellie, keby som Ťa ako-tak nepoznal, vari by som sa za autorov a autorky blogzinu na Teba pre Tvoje komenty trochu aj urazil :).
tak je,
kukám,že som bola zase pochopena..))
editor..)))
missellie, sorry, no už len Tvoja veta...
Hfw..vieš..si muž..tým padom z Marsu..)))
missellie prosím
žena
missellie, tu nejde o to, kto z nás odkiaľ je...
ok..napíšte mi rovno,že nestojíte o môj nazor..)))
Lolita..skus prosím ťa pochopiť,že píšem o blogzine ako takom,nie o tomto článku..tento článok je iny len o to,že o Lole nebolo napísane,že to bola skúsena žena..asi..
ale dobre..už vás nevytáčam..nech nejdem mimo temy..)))
hfw..kde môžem?..)))))))))))))
ak je teda lolita
missellie, môžeš kde chceš, s výnimkou blogzinu (džouk ;))
- Tvoju slobodu prejavu v komentovaní blogzinu Ti nikto neberie
- neviem o tom, že by sme sa proti niečomu bránil, len Ti nerozumiem
- o žiadnom vytáčaním mi nie je nič známe
toto podpisujem aj ako blogzin-ed.
hfw..kde to je mimo blogzin a čo je to džouk?..)))
missellie
k mudrosti dospievame na zaklade vedomosti teoretickych aj praktickych
niekedy treba niekolkokrat spadnut, aby sme sa naucili chodit :)
neverim, ze ty nepoznas pady :)
olga..mala..
missellie, kritika blogzinu je Tvoje najnovšie životné poslanie??? ;)
missellie
velakrat ho povedat mozes a niekedy aj nemusis a nechas si ho pre seba :)
blogzin je o zivote, o vztahoch medzi ludmi
su na nom pribehy skutocne a mozno aj vymyslene
ak sa podstata pribehov opakuje je to preto, lebo v podstate vsetci zijeme podobne osudy (stastne/nestastne, chudobne/bohato, ...)