Prepáč, Lucka,
že som Ťa dnes tak vytrvalo prenasledoval. Naozaj ma trápila tá príhoda z nedele a bolo by to čím ďalej tým horšie. Vôbec som nemal na Teba ťažké srdce, ale bolo mi veľmi smutno. Vedela si a vždy vieš, čo k Tebe cítim, takže bez ohľadu na to, že sme a budeme kamaráti, nemôžem si „rozbušovať srdce“ s nikým.
Ja viem o Tebe to podstatné - že ste sa s tvojim Milošom mali radi. Dýcha to zo všetkého, čo hovoríš. Veľmi si cením Tvoju otvorenosť, úprimnosť a dôveru.
Chcem Ti oplácať rovnako, preto som sa rozhodol otvorene Ti povedať, čo si správne vytušila aj bez slov. Nie preto, aby som si u Teba „vylepšil pozíciu“, či získal nejaké výhody, ale preto, aby sme v budúcnosti nechtiac nepôsobili jeden druhému bolesť. Veď obaja potrebujeme pravý opak, však?
Základné fakty som Ti povedal v škole, teraz to zhrniem trochu inak. Mojej žene na mne dávno nezáleží a nemá ma rada. Má podobnú povahu ako Paľova Marienka, teda vonkoncom nie „mäkká žena“. Jej jediný cieľ je „lepšie žiť“ v tom zmysle, ktorý sa mi z duše protiví. Padla však kosa na kameň, ani ja nie som plastelínový. Nerád bojujem s nikým, tak som sa stiahol do seba.
A ona mi stále dávala pocítiť, aký som egoista a nič nerobím „pre rodinu“.
Rodina = Ona. Nie dcéra, zať, vnučky.
Lucka, Ty vieš, ako je slovami ťažko vysvetliť niečo, čo ten druhý neprežil.
Napriek tomu, na začiatku pochopenia sú vždy slová.
Moja žena nie je dobrý človek -- dlho som si to nechcel priznať, ale keď sa dívam spätne, mohol som na to prísť už dávno.
Keď som Ti povedal, že nemá rada dcéru, ani vnučky, čo Ti to môže povedať o tom, ako zlé to je v skutočnosti? Veľmi si vyčítam, že som sa viac nepokúsil nahradiť mamu našej dcérke a babičku našim vnučkám. Tá skutočná akoby ani nebola a ja som stále na niečo čakal. Zázrak sa nekonal.
Snažil som sa povedať to podstatné čo najstručnejšie. Kedykoľvek sa ma opýtaš na niečo viac, úprimne Ti odpoviem. Sám si kladiem veľa otázok a na niektoré tiež nepoznám odpovede. Som veľmi ďaleký od názoru, že len ona je na vine a ja som obetný baránok. Cítim za ňu zodpovednosť, je mi jej ľúto, ale nemôžem sa jej prispôsobovať, lebo by som stratil sám seba. Ona si málokedy uvedomuje reálnu situáciu a už vôbec nemyslí trochu dopredu. Kto sa o ňu postará na staré kolená, keď všetky zväzky s rodinou vo vlasti (vlastnou vinou) popretrhala a dcéra by od nej najradšej ušla čo najďalej? Dôchodok bude mať len minimálny. Niekde tu je odpoveď na otázku, prečo som s ňou išiel po rokoch odlúčenia zasa bývať spoločne.
Tebe vďačím za to, že som sa úplne vymanil spod vplyvu svojej ženy a vrátil sa k samému sebe, aký som býval a aký som teraz. Je veľa dobrých činov, ktoré som mohol vykonať a neurobil som ich z ohľadov na ňu. Komu, čomu by pomohlo, keby som v tom pokračoval? Možno si si všimla, že sa zmenil aj môj vzťah k okoliu; ťažko si napr. viem predstaviť, že by som v minulom živote robil niečo také, ako zajtrajší minivýlet.
Povedala si, že vo vzťahu k sebe tú moju premenu nevidíš pozitívne. Asi preto, že si sa mi vyhýbala a prijala axiómu, že keď Ťa mám rád, nič dobré sa odo mňa čakať nedá :-) Ako vravíš, prirodzená reakcia, ale detinská ako z mojej tak aj z Tvojej strany. U mňa to príslovie „Zíde z očí, zíde z mysle“ funguje práve naopak. Som Ti preto vďačný, že si zmenila taktiku a dúfam, že po dnešku už nenastanú chvíle, keď si nebudeme môcť pozerať priamo do očí a hovoriť úprimne presne to, čo si myslíme. Hra na skrývačku nie je riešenie.
Ak veríš tomu, čo som Ti jasne povedal,
teda že nikdy neprekročím hranice kamarátstva, tak v našej komunikácii nevidím problém. A ani v tom, aby sme sa stretávali častejšie. Pre mňa si nielen kamarát, ale najlepší kamarát. Veľmi by ma potešilo, keby si to málo, čo sa Ti snažím dať, brala tak prosto a úprimne, ako to myslím. Ty máš asi stále pocit, že čo robím, robím preto, že Ťa mám rád a očakávam to isté od Teba.
Nie je to tak. Ako kamarát by som sa správal -- a správam sa -- takisto.
Chcel by som Ti byť „kamarátom do dažďa“, nielen na chvíle pohody.
Včera si mi tiež odpovedala úprimne na mnoho, čo som tušil. Bol by som rád, aby tak bolo aj v budúcnosti. Teda keď nechceš ísť so mnou niekde preto, že som to ja, povedz to priamo. Je to pre mňa ľahšie a čestnejšie takto.
Dúfam, že som Ťa v nedeľu na výlete nesklamal a že to nebolo posledný raz, čo sme sa spolu stretli s našou spoločnou láskou -- horami. Pre mňa si ideálny partner na turistiku. Samozrejme, nemusíme ísť vždy len vo dvojici...
To bielenie Peťovej izby mi nevyšlo celkom tak, ako som si predstavoval.
Zrejme naozaj zapracovalo podvedomie a zorganizovalo mi robotu tak, aby som mohol byť čo najdlhšie v Tvojej blízkosti. Ono to podvedomie nie je inteligentné a nevie, že Ti takto môžem liezť na nervy a efekt bude práve opačný. Keď som si to na druhý deň uvedomil, tak sa mi to v budúcnosti už nestane. To, že som chcel umyť podlahu je tiež úplne normálne, všade som to tak robil. Keď to zaschlo, tak ste sa s tým natrápili oveľa viac.
Takisto, ten lavór od farby by som bol umyl rýchlo a bez problémov, kým bola čerstvá, ale bál som sa Ťa :-)
Ja sa na Teba neviem nahnevať, ani uraziť sa. Pravdu a úprimnosť si vážim ako základný pilier dobrého kamarátstva a tieto vlastnosti sa mi u Teba veľmi páčia. Veľakrát som Ti v minulosti povedal, že neviem, aká si. Teraz to už tuším a aj preto stojím o kamarátstvo s Tebou. Som Ti veľmi vďačný za to, že si mi umožnila poznať Ťa trochu viac. Poznať znamená aj pochopiť.
Vieš, ja sa na Teba a okolo seba dívam nejako inak, než ostatní.
Nikdy sa neodvážim súdiť o niekom unáhlene a zaškatuľkovať si ho niekde. Vonkajšie prejavy sú jedna vec, ale to, čo sa za nimi skrýva v duši človeka, to je to podstatné. To sa snažím pochopiť.
Sú ľudia, ktorí sú po svojej náture akosi „nekompatibilní“, napr. Ty a Katy. S Tebou som kamarát a ju tiež beriem takú aká je a nerobí mi problém si z nej vystreliť (a jej zase zo mňa :-) bez toho, aby sme sa jeden na druhého urazili. Oprav ma, ak sa podstatne mýlim, ale myslím si, že my dvaja máme veľmi kompatibilné povahy, napriek tomu, akí sme v mnohých smeroch rôzni.
Preto si myslím, že Ťa môžem vedieť pochopiť vo všetkom, ak mi to umožníš, hoci som neprežil a neprežívam to, čo Ty.
Môžeš pred tým zavierať oči, ale faktom je, že už nikdy nemusíš byť sama, keď nechceš. Hlavne vo chvíľach, o ktorých si hovorila v nedeľu, keď Ti je ťažko. Dušou som pri Tebe vždy (to je, dúfam, dobrému kamarátovi
dovolené) a môžeš ma privolať či porozprávať sa so mnou v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu. Môžeš mi povedať všetko, vyplakať sa, nadávať, kričať, no, čo len chceš a čo Ti uľaví. Nemusíš sa báť, či budem mať čas, či ma neotravuješ a tak. Keď nebudem mať čas na Teba, nebudem mať čas vôbec.
No rád by som Ti viac pomáhal aj v bežných veciach, kde si berieš kamarátov a známych „na striedačku“.
Alebo len tak išiel s Tebou do hôr, na pivo, do kina, keď nechceš byť sama.
Dúfam, že by si ma dokázala brať ako každého iného kamaráta a nediskvalifikovala by si ma dopredu len preto, že som bol vždy k Tebe úprimný.
Samozrejme, ak si budeš robiť čiarky, kto Ti koľko pomohol a vylúčiš ma, že už mám tých čiarok veľa, a že sa nechceš na mňa viazať, tak ma to bude mrzieť (nemusím o tom vedieť, ale dá sa to vytušiť). Nie si mi zaviazaná a nebudeš zaviazaná ničím, vždy som nadovšetko rešpektoval slobodu a nezávislosť iných. Tým, že ma berieš, aký som a dovolíš mi pomáhať Ti tak, ako to viem, potešíš ma najviac. Vďačím Ti naozaj za veľa, dovoľ mi preto vrátiť Ti aspoň časť sily a energie, ktorú som Tvojou zásluhou získal.
Každý pomáha, ako vie.
Viem že ja Ti takto môžem pomôcť a bolo by nefér, keby som sa to nesnažil robiť.
Tak čau. Mal by som ísť aj do roboty, zdá sa.
Komentáre
.
a autor sa zda byt sympatak
bum
Sygon:)
hanulik
byt tou zenou, o ktorej pise ako o zlej zene , neviem ..
a tou ktora to cita a krajne je zase vnimama ako dobra, neviem ...
Ale ta otvorenost je krasna , vnimam ho kriticky ale sympaticky .
A to sa mi na tom celom texte paci .
Sygoniatko moje, Ty si skutocne premyslava hlavicka:)
Ktovie, ci by po rokoch pisal Lucke rovnake vyznanie:)
hanulik :) dakujem
ale myslim, ze by bez zabran vedel nad tym rozmyslat
a to je vzdy velke plus pre cloveka ..
ps: to nadchinanie mas zase krasne ty :))
ja sa asi tak lahko nenadchem :(
Sygoncek:)
Nas spisovatel...myslim, ze premyslat vie, ale asi sa tiez prilis nadchyna:)))
Prejav nádhernej otvorenosti
hanke
tie slová sú krásne...
na druhej strane tak veľmi chápem tú ženu. aké ťažké je ostať kamarát po vyznaní osoby, o ktorej viem, že jej tú lásku nikdy nebudem môcť vrátiť. aké ťažké je uvoľnene sa smiať, keď hľadíte do tých očí. a je paradoxné koľkokrát je to ťažšie pre tú osobu, ktorá odmietla, ako pre toho, kto bol odmietnutý.
rozmýšľam, či to nie je tým, že ten, kto odmietol má pocit, že živí niečo, čo by nemal. že cíti, že ten vzťah je o tom, že odmietnutý sa iba možno nechce vzdať milovaného človeka...
Pumandulka,
A moja skúsenosť mi vraví, že také kamarátstvo má priveľké obmedzenia...