Keď si mi pred piatimi rokmi povedal, že si kúpiš motorku, myslela som si, že to je skvelý nápad. Motorky sa mi vždy páčili, cítiť z nich takú obyčajnú slobodu. Išiel si a kúpil, tvoja vášeň nadobudla reálnu podobu a vtedy to celé začalo.
Svet motorkára, jeho ženy a detí je iný ako svet napríklad záhradkára.
Motorka je život, motorka je sloboda, motorka je štýl, motorka je sen, je to realita, skrátka okolo motorky sa točí všetko. Keď sa začne sezóna, tak vidieť na tebe, že sa začína prebudenie do akéhosi iného života. Neprestajne sa hľadajú v šuplíkoch mapy a čítajú články na nete o cestách a motorkách.
„Volal mi Robert, že bude zraz motoriek, tam u nich, ideš so mnou?“
„Super, ideme a povedz, zlato, ako ďaleko to je?“
„Neboj nič, je to len pár sto kilometrov, to prežiješ.“
„Sľúb mi, že zastavíš, keď už budem mať toho dosť.“
„Jasné.“
Usmeješ sa a ja viem, že zase budem boľavá a môj zadok tiež, ale rada chodím s tebou.
Pobalili sme sa a vyrazili na cestu, bunda stále vonia novotou tak ju občas prefúknem aby aj ona chytila čosi motorkárske. Doma nám svietilo slniečko ale po ceste sa zbierali mraky a dážď sa blížil. Neviem či si viete predstaviť keď vám steká dážď po helme a vidíte akurát tie kvapky. Ale aj tak sedieť na motorke a cítiť tú silu vetra a všetky tie vône a pachy po ceste je úžasné. Rýchlosť a otvorenosť dáva taký obrovský pocit slobody a voľnosti, až sa niekedy nechcem vrátiť späť do každodenného stresu. Sem tam ma chytíš za koleno a nakukneš ponad plece či si ma nestratil. Ukážeš na západ slnka alebo na bociana na poli. Bez slov, len ty a ja a naše vlastné myšlienky, túžba, dôvera a láska. Po asi štyroch hodinách jazdy sa začalo stmievať, trochu mrholilo. Bola mi zima.
„Veľmi ti je zima?“ spýtal si sa.
„Dosť, už si necítim nohy, ale vydržím.“
„Neboj, za pár minút sme tam a dáš si tequillu, zohreje ťa .“
„Už aby sme tam boli.“
Keď sme dorazili na miesto, myslela som, že za nami idú nejaký kolotočiari alebo cirkus, všetci sa zhŕkli okolo nás a každý si s tebou podával ruku a vítal ťa. Tá spolupatričnosť a kamarátstvo bolo neuveriteľné a hrdosť na to, že mi patríš obrovská. Vošli sme do baru, bola to veľká miestnosť s pultom a pohodlnými sedačkami okolo okrúhlych stolov, kde sedeli chlapi, keď sme prechádzali popri nich každý nám podal ruku a pozdravil .Motorkári sa poznajú, nevadí im odkiaľ si, či si bohatý alebo chudobný či si žena alebo muž, všetci sú si rovní. A to ma fascinuje, tá pohoda, ten pokoj, tá zábava ten spoločný cieľ bez hádok a naháňania sa za niečím, tá bezstarostná a hlavne úprimná komunikácia medzi nimi. Je jedno či sedia od seba meter alebo desať, vedia, že sú spolu a že sa bavia o rovnakej veci, nehádajú sa a zbytočne sa nepredvádzajú, vedia si ponúknuť pomoc, absolútne nezištnú bez toho aby si mal pocit, že musíš niečo niekomu vrátiť, bol to veľmi silný a zvláštne nežný vánok, ktorý sa niesol tým barom.
Usmievaš sa.
„Počuj, láska, veď teba tu každý pozná.“
„Áno, aj ja poznám všetkých, len neviem, kto je kto, ale to nevadí, to sa stratí.“
„Čo si tu vlani vystrájal?“
Len si sa usmial a povedal: „Nechaj tak, bav sa.“
Tak som sa bavila, sadla som si k stolu vyliala do seba pár tequíl a začala som moju najobľúbenejšiu činnosť - sledovanie ľudí a prostredia. Bar, v ktorom sme boli, dýchal už pomaly ránom, pár posledných vytrvalcov, ktorí sedeli alebo ležali pri stoloch a počúvali muziku ich ľudových piesní, tak veľmi sa podobajúcich našim, sa bavilo, pilo, smialo a spievalo, akoby to malo byť naposledy. Po miestnosti sa šíril zápach výfukového plynu z motorky Roberta, ktorý sa na nej doviezol až do stredu miestnosti a roztočil to na plný plyn. Nikomu nevadilo, že je tam smrad ako na benzínke a spálenisku pneumatík. Maďari, Slováci, Poliaci, Česi v jednej miestnosti popíjali maďarské víno z kanistru na benzín, fajčili sa cigarety, a bolo jedno koho.
Na malej trojkole sa vozila drsná motorkárka bez náznaku strachu, či pôsobí ako dieťa, alebo či je príťažlivo nádherná a vzrušujúca žena. Tak isto na ňu civeli chlapi. Venovali sa jeden druhému, posúvali si zástavu s motorkárskym logom akcie, ktorú ukradli Poliaci Maďarom pred týždňom v Budapešti na podobnom zraze. Miestnosť dýchala pokojom a hlavne pokojnou atmosférou absolútne slobodných a konvenciami nezaškatuľkovaných ľudí. Bolo zaujímavé sledovať, ako jeden dlhovlasý, do pol pása nahý motorkár tancuje sám na parkete, ako barmanka so šatkou na hlave nalieva pivo a vodku do pohárov pre ledva stojaceho chlapa, ktorý sa opiera o pult a usmieva sa na ňu opileckým úsmevom, ale o to srdečnejším. Vo víre rozhovorov a muziky sem tam niečo spadlo alebo sa rozbil pohár, vylialo víno z kanistra, nikto na nikoho nekričal, neútočil a vôbec nezvyšoval hlas, sem tam zaznel výbuch smiechu, takého od srdca.
Na stene oproti baru sa premietali fotky z ciest, ktoré nafotil môj manžel. Sú skvelé a pár očí ich hltalo pohľadom bažiacim po dobrodružstve. Hneď po nich nasledovali nahé Maďarky na zraze v Maďarsku a pláže pri Balatone. Videla som miestnosť plnú ľudí s chtíčom po dobrodružstve, miestnosť plnú chlapov, ktorí popili veľa piva a vodky no napriek tomu na seba nevrieskali a nebili sa, miestnosť dýchajúcu detstvom a bezstarostnosťou motorkárov, ktorí žijú úplne iný život, keď svoje tátoše zavrú v garáži. Podišiel ku mne Robert, zobral ma tancovať, nikdy by mi nenapadlo, že na motorkárskom zraze si zatancujem.
Tak predsa sú to muži s dušou dieťaťa a vedia sa vrátiť do života bez starostí, stresov a depresií...
Toto majú motorkári, takto žijú pár mesiacov v roku, pár chvíľ spolu a veľa hodín na cestách po krajinách, ktoré cestovky vo svojich katalógoch radšej neponúkajú. Žiť život s motorkárom nie je ľahké, ale myslím si, že žiť život s chlapom, ktorý sa dokáže tak nádherne skoro až infantilne vrátiť do čias bezstarostných, prináša mne ako jeho žene tú správnu dávku pohody a zvládania stresov, je to o tom, že sa naučíš žiť každú minútu tak, akoby bola posledná, vychutnáš si každý moment tak, akoby sa už nikdy viac nemal opakovať.
To je jazda na motorke - manželstvo s motorkárom, trochu risk, trochu vzrušenie, trochu opíjanie sa, trochu strach z cesty, po ktorej ideš, trochu nádej, že sa vrátiš, trochu vzrušenie, že nevieš, čo je za tým kopcom, trochu beznádej, že zostaneš sama a obrovská istota, že dokáže milovať bezhranične, drsne, nežne a navždy.
Komentáre
Z.a.r.a., veľmi sa mi páči myšlienka, žiť každú minútu tak,
Je to aj akýmsi mojim životným krédom a vďaka tomu sa mi darí odbúravať množstvo zbytočných stresov.
Viola, myslím, že veru
velmi pekna
Zara, viem presne o čom hovoríš,
:)
zdravím,
z.a.r.a, prečo tak skromne, že "motorkársky svet len z pohľadu spolujazdca a manželky"???
z.a.r.a.
Fíha, no pravdupovediac,
Wyslúžilec,
z.a.r.a.
Topas234
z.a.r.a.
motorky nemam rada...
luu, :)
luu, nikdy nehovor nikdy.. :)
:) no s tým zamilovaním sa
rieknem aj ja cosi. na motorke som isla asi 10 krat v zivote.
cokomilka,
Viola, sygon, Gracia, Buccy, topas234, luu...
...preco?
motorkár