Medzi mužom a ženou

nevedela by som povedat "nie" ani jeden krat, co ho vyslovila ona, ak by vo mne vsetko kricalo "ano"... nevedela by som ani neodpovedat...
bolo to zaujimave citanicko :-)))

citlivý, vášnivý a trošku smutný, ale aj rozprávkovo čarovný páčil sa mi...Prajem Ti a vlastne aj Tvojim čitateľom, teda aj sebe aby sa Ti darilo také skvelé písanie aj naďalej..Pekný deň.

ktorý sa predsa len neskončil, hrdinka virtuálne ešte stále nenapísala end vo svojej mysli. Možno o to išlo...mať spomienku...

vynimocny pribeh, atmosferou trosku podobny Madisonskym mostom...niekedy mi je luto, ze sama by som do niecoho takehoto nikdy nedokazala ist. Som prilis sputana vlastnymi pre a proti...
Napis este nieco:))))

Uplne rovnaku vec som zazil aj ja. Lenze ja som povedal (aj ked po istom case) ANO. Do dnes nelutujem, lebo to co vzniklo, je krasne. Keby som vtedy povedal nie, tak to do dnes lutujem, do dnes sa z toho liecim a do dnes by som nepoznal tu nadheru, ktoru prezivam dnes.

Úžasné, a môžem byť zvedavá, či ja tá Tvoja partnerka je vydatá? V príbehu Sooshn je hlavný problém v jej rozhodnutí nestretnúť sa, že by jej virtuálny priateľ nepatril celý, musela by sa deliť, a žiť vlastne v akomsi trojuholníku....

že som ho už pred časom zachytila na tvojom blogu. Už vtedy ma upútal, lebo bol/je veľmi silný.
Ja by som konala asi ako tvoja hrdinka, ba možno (iste!!!) by som bola na seba ešte prísnejšia a nedovolila by som, aby vôbec k takému stretnutiu došlo, napriek tomu, žeby som vedela, že by bolo neopakovateľné.
Písmenkový vzťah je síce pekná vec, ale pustiť ho až tak ďaleko by som nedokázala. Moje city sú veľmi silné a iste ,,uvolniť" niečo také z bezpečnej zátvorky virtuálu by som považovala za privysoké a hlavne zbytočné riziko.

...

Vieš, hrdinka asi rozmýšľala ako dlho by jej ostal taký šťastný pocit, ak by povedala áno.
A som rada, že sa Ti príbeh páčil.

Prečo rozprávkovo čarovný? :-)
A ďakujem, Tvoje slová sú povzbudivé. Už premýšľam nad ďalším príbehom. Vždy mi trvá dlho, než si vnútorne precítim pocity svojich hrdinov. Potom to už ide.

Je dôležité mať i takéto spomienky.

Život je pestrý pre svoju rôznorodosť. Nebolo by to asi ani zaujímavé, ak by sme mali všetci rovnaké túžby, ak by sme všetci konali rovnako. Myslím, že nemáš dôvod na lútosť.
A ako som písala vyššie Zare, už nosím v hlave ďalší príbeh.

či je to krásne súčasťou trojuholníku. Pretože ak nie, nebola by váhala ani hrdinka povedať svoje áno.

Neriskovala predsa vôbec nič. Žena, ktorá žije celkom sama. Nemá žiadne záväzky. Prečo by nemohla na chvíľu takýmto spôsobom vniesť do svojho života niečo mimoriadne?

A máš pravdu, kedysi som podobný, ale krátky príbeh na svojom blogu mala. Poslúžil mi ako osnova k tomuto príbehu.

(ona má svoj vlastný pocitový svet aj hodnotový systém, ktorý je merítkom jej konania), ale nad tým, čo by som na jej mieste robila ja. Ja ju neodsudzujem, naozaj nie, práve naopak, chápem ju. Ibaže keby som sa ja ocitla v jej situácii, tak by ma tá vlna asi celkom prevalila, a bojovala by som o to, aby som si tú lásku predĺžila z jednej noci na nekonečno. Asi by som hlava nehlava búrala to, čo čoby bolo prekážkou tejto láske, ak by už došlo aj k jej telesnému naplneniu. A kedže poznám svoju búrlivú povahu, viem, že by ma to pochovalo. Preto by som bola na seba prísna a nedovolila by som si to. Neviem mať vzťah na jednu noc. Ale to je o mne.

Áno, v tom by som riziko videla i ja. Ak by hrdinka začala takýto boj na "predĺženie jednej noci na nekonečno" mohlo by jej to priniesť veľa bolesti a mohlo by ju to zlomiť. To máš pravdu.
Asi to skutočne závisí od každej jednotlivej ženy ako sa k takejto "možnosti lásky na jednu noc" postaví.
A toto asi nebol taký typický vzťah na jednu noc. Veď sa pred tým ako prežili spoločnú noc poznali skoro dva roky.

Pre mňa je hop alebo trop.

Lenže to napätie a túžbu stretnúť sa, cítili v tomto príbehu obaja rovnako. On bol len ten, čo to dokázal vysloviť skôr.
Takže nešlo o žiadny jednostranný návrh.

Ja vidím problém v inom. Pre mňa by bol takýto návrh otvorenými dverami do nového patrnerského reálneho vzťahu, a ak by to malo zostať len pri jednej, akokoľvek krásnej noci, zlomilo by ma to. Radšej nič, ako málo. Aj keď tá jedna noc v prípade tvojej hrdinky iste nebola málo...

Áno, to je veľký rozdiel medz Tebou a hrdinkou. Ona o partnerstve vôbec neuvažovala. Napriek tomu, že jej Alex možnosť ďalšieho pokračovania vzťahu ponúkol. To už by ale bol pre ňu krok kdesi, kde by asi chcela tiež všetko a to nebolo možné.

Akosi by ma príliš bolelo srdce.

že je to o rôznorodosti v nás. Máme odlišné túžby, odlišné očakávania, odlišné hodnotové rebríčky.
Možno správanie hrdinky nebolo veľmi vzorové. Možno je nepochopiteľné,že to vníma ako ukradnutý kúsok šťastia a nie bolesť. Je jednoducho iná.
Prečo tej noci nie je možné z jej hľadiska porozumieť?

Lenže mne by sa k tomu šťastiu asi pridružil neutichjaúci pocit túžby, smútku, žiaľu a bolesti, že čosi bolo a už nie je.
To by bol môj hodnotový rebríček. Preto by som do toho nešla. Nie preto, žeby som ju nechápala, alebo odsudzovala. Ale ten kúsok šťastia by bol pre mňa ako čriepok rozbitého zrkadla. Stále by som sa na ňom rezala...

teraz už viem čo..:)))

pekný večer...

Aj tebe pekný.

dúfam,že máš chuť mi odpovedať na pár zvedavých otázok..:)))

smiem?..:))

...

hm, nikdy nevie clovek co by sa stalo keby zato moze buducnost sformovat tak aby sa nestala.

sooshn > dobre sa to citalo ale nevyvolava to vo mne dobry pocit, aj ked myslim, ze ta rozhodnost hrdinke znacne ulahcila to, preco ja ten zly pocit mam :)

Možno sa Ti vidí, že za jej odpoveďou bolo málo sebadôvery, alebo nedostatok odvahy.
No ona len nechcela byť v niekoho živote tou druhou.

Z čoho konkrétne ten Tvoj zlý pocit pramení?

Z povahy zeny neprameni ziaden pocit, tyka sa to povahy pribehu.
Rok ci kolko v cudu na zoznamovani, gradovanie emocii u zeny postupne sak bola sama, chlap pekne peliesok doma, burlive vygradovanie v posteli samozrejme s uvolnenim sexom, pretoze on taky byva prave pre povahu takychto osudov. Asi z tej nezmyselnosti v mojom poniamani prameni ten pocit. Jaky to ma zmysel ? Dotykat sa niekoho uvolnene, na 24 hodin ?

To nebol virtuálny vzťah na zoznamke. To nebolo ročné hľadanie partnera. To bolo náhodné stretnutie sa dvoch ľudí, ktorým bolo spolu čoraz lepšie. A nerozprávali o intímnych veciach, ale o celkom bežných veciach svojich životov. Prosto stretneš človeka, s ktorým sa môžeš rozprávať o hocičom a je to príjemné. A dokonca to nemusí byť vzťah žena - muž.
Prišlo ale k momentu, že si vymenili fotografie. A zrazu zistili, že na opačne strane je ktorsi, kto je nie len príjemný spoluhráč na šach, príjmený priateľ na rozhovor, ale niekto, kto je aj fyzicky príťažlivý. To bolo čosi navyše. S čím nikto z nich nerátal. Nebolo to vykalkulované. A tá dlhá komunikácia k tomu ani nesmerovala.
Zrazu to tu bolo.

A prečo sa nedotýkať? Prečo si nedať tej pozitívnej energie navzájom, keď to tak obaja cítili?

Sygon. Buď alebo! Ale určite naplno!

Napriek všetkému, tento kúsok životné príbehu sa odohral tak ako sa odohral.
Hrdinka konala dobrovoľne, s radosťou a nespôsobilo jej to žiadnu ujmu.

Určite to nie je návod na šťastný život.
Ale niekomu môže vniesť kúsok svetla do života aj takéto niečo.
A to už teraz hovorím za seba. Nie za hrdinku.

Hmm... A nie je to malo?

Bez takej, pre ňu príjemnej skúsenosti, by mala viac?

Ešte som to zabudol pochváliť. Je to fain. Zvlášť pre nežnú polovicu ľudstva. Je to takmer také, ako Tvoja poézia. :) Máš úžasný talent. :)

Nie, nemala. Ale niečo mi na tom nesedí. Milovanie asi vnímam inak ako pochutnanie si na zákusku.

je naozaj pekny a myslim, ze take cosi sa kludne moze stat a mozno aj deje...kolko pribehov skryvaju srdcia ludi, steny domov..?!..

Sooshn, pribeh je pisany tak prosto. A tou prostou putavostou deja/zivota v nas vyvolava otazky-ja ano?..mozno?...ja nie..nikdy..
Ono totizto ta pribehom spomenuta cast virtuality sa dotyka kazdeho...aj virtualita je sucastou nasho zivota..
Myslim, ze reakcie/komentare zavisia nielen od naseho chrakteru, vedomia, svedomia atd...ale aj veku-to ma napadlo po precitani komentarov..ohlad na vek a s nim spojene suvislosti je takisto dolezita sucast pribehu a aj nasich reakcii...

mna by celkom zaujimalo kto si ty, a jaky mas ty vek, kde pises.

Mňa by to tiež zaujímalo, a aj, koľko rokov hádaš mne. :)

jajaj..kto je zvedavy-bude skoro stary..;))...alebo..najprv vy a potom ja..o) ;-)

Ty mi vykaš? Mne, takému pubertakovi? To je dobré, aj ja ti mám vykať?

...tak sme dvaja-ve dvou se to lepe tahne...o)) ;-))

to asi budes strasne stara :D ked sa tak osivas :)

:-)

ale kdeže ;)) šak ja ti odjakživa tykám, ty pubertiačik jeden, nevieš? :)

veď už pri stvorení sveta Eva vykrikovala jajajajajajaj, keď ju vymodeloval z Adamovho rebra, lebo už vtedy vedela, čo ju bude čakať, že to jajaj bude hovoriť pri každom milovaní, pri rodení detí, a aj vtedy, keď niekto umrie.
Ja, Rozrávka, o tom viem svoje, bola som vtedy tam ako jediný svedok, čo dostal od Boha štempel, že môže o tom až do skonania sveta rozprávať. :-)))

Rozprávkarka zabudla ako sa volá. :-) Po tak nádhernom dni sa nám ani nechce na vážne témy. Snáď keď príde Sjuu...

Zuzka..;-)).. jaj..o)) ;))

ale to prvé Jaaaaaaaaaaaj, keď Boh vybral z Adama rebro a začal ho formovať, si náhodou veľmi dobre pamätám.

:-)))))

jaj..aj ja..v poslednom case az prilis zivo..;-)))

Bolo to práve vtedy, keď robil Eve nohy. No a ako sa mu tak zachveli ruky, zatlačil palcom tak silno, že odvtedy to má každá žena na tom mieste iné ako muž. To kvôli tomu jajajajajajaj!
:-)))))))))

;)))

Mňa najviac dorazila tá básnička!!!trošku píšem,tak som si ju vychutnal a mrzí ma,že také niečo jednoduché a krásne nevyšlo z mojej palice!!Ináč veľmi príjemné čítanie.

Súhlasím s Tvojim kmentom z 17.10.2008 22:13.
Všetky reakcie sú podmienené našou odlišnosťou. O tom je život.
A pravdu máš aj v tom, že je to príbeh ženy v istom veku a za istej životnej situácie. Asi by sa ináč vôbec neudial.

Ďakujem.
A keď tak "troška píšeš" tak sa Ti hádam podarí raz niečo podobné napísať. Držím palce.