„Vyplňte si tlačivá, ktoré odovzdáte pri pasovej kontrole. Ak nerozumiete dobre po anglicky, pomôžeme vám. Sledujte na obrazovke ako sa tlačivo vypĺňa.“
Adresa, kde sa budete počas pobytu v USA zdržiavať.
Napíšem hotel, myslia to tak, aj keď tam budem chodiť iba spávať. Väčšinou budem u priateľov a na zasadnutí.
Priatelia...
Čo Robo, tvoj priateľ počas štúdia?
Dva roky som ho nevidel, je kdesi v Nemecku. Je už ženatý.
Bývali sme spolu na izbe, keď som prišiel na inú univerzitu. Obyčajne vo štvrtok, alebo v piatok večer už odcestoval domov a izba zostala iba pre mňa až do pondelka. Ani mu moc nevadilo, keď som ho požiadal v strede týždňa, aby šiel večer do kina alebo na pivo. Bolo mu jasné prečo potrebujem izbu sám, pre niekoho iného.
Je to vynikajúci chlapec. Inteligentný, šikovný, pohodový, vždy usmiaty, vyšportovaný, pekná súmerná tvár, modré oči, špinavo blond zvlnené vlasy. Hrávali sme spolu za univerzitu basketbal. Vždy sme vedeli kde ten druhý na ihrisku je a kam treba prihrať bez obzretia sa. Spolu sme sa učili, vystrájali bláznovstvá, chodili na pivo...
Iba jedno sme spolu nerobili. Nechodili sme spolu za dievčatami. Nie žeby bola pri tom potrebná pomoc, ale Robo sa dievčat akosi bál. Nevedel nájsť ten správny kontakt. Bol fešák, dievčatá mu vysielali jednoznačné signály. Niektoré ho začali baliť. On nič, alebo to zakaždým pobabral.
Vo štvrtom ročníku sa to zmenilo. Robo začal po večeroch chýbať na izbe. Bol iný. Častejšie zamyslený a zasnívaný.
„Robo, že si sa ty zaľúbil a máš dievča?“
„Také čosi.“
„Kto to je? Aká je? Ukážeš mi ju?“
„Je krajšia a lepšia než si dokážeš predstaviť. Ešte ti neprezradím kto to je.“
„Prečo?“
„Mohol by si mi ju zbaliť.“
„Ja, zbaliť tvoje dievča?! Čo ma nepoznáš? Nikdy by som svojmu najlepšiemu priateľovi nezbalil jeho dievča.“
„Za tebou sa dievčatá bláznia, čo keby ťa zbalila ona?“
„Čo to táraš, dievča ktoré je do teba zaľúbené by ma začalo baliť? Je to nezmysel. Dievča môjho priateľa by ma nikdy nezbalilo. Dnes už určite nie. Kedysi dávno možno, teraz nie. Už som cez čosi podobné prešiel.“
„Som s ňou len na začiatku, ale veľmi ju ľúbim. Bojím sa o ňu. Vieš ako ťa na intráku volajú?“
„Milan, nie?“
„Šanta“
„Šanta? Nepoznám to slovo, nič mi nehovorí.“
„Ty si nehrával karty?“
„Ani nie.“
„Šanta je karta, červená sedma, pri hre oko. Čosi ako žolík, univerzálna karta.“
„Nechápem súvis.“
„Červená sedma, čiže srdcová sedma.“
„Dnes mi to nepáli. Tomu srdcová by som rozumel, ale prečo sedma?“
„Lebo sa v noci s každou babou pomiluješ aspoň sedem krát.“
„To som sa zasmial. Je to haluz. Zavše je to sedemkrát a aj viac. Ale vždy a s každou? Čo si, čo za táraja to vymyslelo? Asi taký, kto o sexe iba čítal. Sex nie sú preteky koľkokrát.“
„Všetci chalani ti závidia s koľkými babami si chodil. Ty zbalíš každú, aj keď si odmietol stávku chalanov o 100 pív, ak zbalíš Yvetu.“
„Ľudia neposudzujú naše skutky tak, ako ich vidíme my, ale tak ako ich vidia oni. Nikdy by som neprijal stávku o dievča. Yveta, to bol vtedy na ňu podraz od Martina a skúsil ma zneužiť. Chalani nevedeli na čo sa dali nahovoriť. Dala mu kopačky a on sa jej chcel pomstiť výsmechom, že sa dá zbaliť o stávku.
Je úplne smiešne si myslieť, že zbalím každú. Ani zďaleka. Vieš koľkokrát som bol neúspešný? Vidíte iba tie, ktoré som zbalil, tie ktoré som nezbalil, o tých neviete. Veď ja ani poriadne neviem baliť baby. Zbalím iba tú, u ktorej nezaregistrujem signál, že ju nesmiem začať baliť. Nie je jasné, či som zbalil ja ju, alebo ona mňa.
Nemajú mi chalani čo závidieť, tú kopu báb. Je to naopak, mali by ma ľutovať. Veď ja som chudák, ktorý nevie nájsť skutočnú lásku. Nájsť lásku a nie iba sex. Veľa krát sa mi začalo zdať, že už som zaľúbený, ale po čase som zistil, že nie som a odišiel som. Nechcel som klamať, ani seba, ani ich. Neboli to vždy ľahké odchody. Najmä vtedy nie, keď sa dievča do mňa zaľúbilo. Smutné oči, ktoré žalujú...
Som hlúpa trúba. Hľadám na zlom mieste. Hľadám nájdené.“
„Nerozumiem ti. Prečo si trúba, prečo hľadáš nájdené na zlom mieste?“
„Je to iný príbeh. Nikdy som ti to nespomínal. Volá sa Daša. Urobil som kedysi chybu, ale pokračujem v chybiskách.“
„Daša? Počul som to meno z tvojich úst.“
„Určite som o nej nikdy s nikým nehovoril.“
„Raz, keď si nepokojne spal, dvakrát si to meno nahlas povedal.“
„Nevedel som o tom. Vždy som si myslel, že v snoch som s ňou sám...“
„Zajtra idem domov na prázdniny.“
„Je ešte zostanem. V utorok mám skúšku. O týždeň pôjdem na brigádu do Nemecka a potom tam, kam som mal už dávno ísť. Mal by som bežať hneď, ale Daša je v Chorvátsku.“
Komentáre
je to nádherné.. priznanie chlapa..
už nech je zajtra..
tesim sa na dalsi diel... :)