Medzi mužom a ženou

Prádlo ? Máte, Kamélia, na mysli bielizeň ? Či zase mám hľadať v slovníku slov. jazyka ?
Prepáčte malú iróniu- veď ma už poznáte, že sem tam podpichnem, ale nie zo zlomyseľnosti, ale len tak. Aby jednoducho "reč nestála".
Ináč : čakám pokračovanie, hoci predpokladám aké bude, ale nebudem nič prezrádzať. Ste čím ďalej lepšia a lepšia. Myslím, že aj odkazy tomu nasvedčujú.

naznacit by si nemohol Nalim? ja som ako na trnoch ...raz viem..raz neviem..pedpokladam...myslim-teda som...dakedy nie som...ale zvedava som az zubami skripem...Kamelia? ...;'(.. som to citila a vedela ze nas budes natahovat od zaciatku do konca.Dufam, ze ten koniec bude zajtra a nie koniec prveho dielu, bo sa zacnem pojedat od ocasu asi.. o))) ..to by nebolo feeer ..:((.. ;)))

prádlo naozaj nie je uvedené v príručke slovenského pravopisu :(
že som na Vás nenaďabila skôr :)
ale polepším sa

ďalší diel je zatiaľ len také embryo možno ani to nie - snáď nejaká tá morula v mojej hlave :)

Neviem, len tuším a ......neprezradím. Z Kamélie sa stáva majster slova, hoci sem-tam vyprodukuje nejaký "kiks", ale kto je tu lepší ? Jedine ak JA ! (cítite ten smrad ? To samochvála zasmrdela!( Ale aspoň trocha humoru. Či nie ?

humoor...a mne pred chvilou zabili vsetkych hlavnych hrdinov v mojom naj serial..aj toho naj chlapa ako horu, mudreho, ludskeho,nebojacneho, okateho a fuuzateho ..:'(.. fnuuk..smrrk ..
PS: neskorooo...aj tak uz viem...pche..

ale ste dobrý, .. o tom potom
a tu u nás na povale, pod strechou, smrdia akurát myši.. potvory, už sa sťahujú..

poriadny kocúr. Máte ho tu vedľa, čo keby skúsil lapať myši ?Vždy lepšie ako sedieť u starinára...
Aj v jednej českej pesničke sa spieva ..pustíme tam kocoura, ať ty myši vyšťourá.

no a? spokojná s koncom? Či si čakala väčší krvák?

Prenesieme našu dišputu na tieto stránky? Ak si to neželáte, podrobím sa. Bude mi to však nesmierne ľúto. Preľestnuju Marinu uvidím bohviekedy, tak aspoň touto formou by som si ju rád predstavoval.

ja teraz rozmýšľam, čo z myšami.. ale skúsim vypustiť kocúra z fľaše, ako ste mi poradili

preľestnuje Marinu si radšej nepredstavujte, čo keď leží zababušená s nádchou a plným nosom, kašle, smrká, potí sa a vôbec, nechajme už Marinu Marinou a maturantom

Zaujímalo by ma, ako ste spokojný so záverom Kocúra a či splnil Vaše tušenia

to bolo všetko ? Ja som myslel, že to bude román, aspoň tyký, aký prežívala tá "moja " dáma. Veď materálu je dosť a dosť, zaplnil by aj dva romány. To chcete skončiť u pečenej klobásy? Upečte radšej toho kocúra a šmarte ho psovi...

pečená klobása to je len taká freudovina hnusná..
ale uvažujem ,že by sa ešte niečo mohlo udiať po ceste domov - ulica je tmavá, dlhá, kopec strmý, nohy oťaželé vínom.. proste času dosť na rozprávanie aj dumanie..

či už na jednej ,či na druhej strane.Ten strmý kopec okolo kapličky, tá cesta v zime neudržiavaná a ešte kus na ten Vystrkalov, kde si Meluzína hudie svoje melódie na aiolskej harfe...

Vy ste fakt "ufufňaná"? Azda preto sú moje návrhy bez reakcie ? Ani si neviete predtaviť, koľkokrát denne otváram blog, či sa mi neozvete...

ale ďakujem, že sa mi ozývate Vy, lebo aj vlastná rodina akoby na mňa zabudla a ignoruje ma :(
to pokračovanie, čo ste mi navrhli by mohlo teoreticky byť, ale s tým, že doktorova žena vôbec nevie robiť žiarlivostné scény, ona robí scény len vtedy, ak ju alebo jej blízku ososbu niekto škaredo osočí...
do úvahy pripadá skôr rozhovor, ktorý už mám ako tak premyslený, len na papier ho ešte niet kedy dať

mám na mysli (ale je im to odpustené, lebo nemôžu vedieť ako veľmi "fufnem", tak)

Človek sa časom zosobní s postavou, tak ako som si personifikoval ja Vás s istou "dámou", o ktorej toho tiež veľa neviem, ale dosť, aby spisovateľskou fantáziou sa dal vyrobiť pekný a pútavý príbeh. Prajem Vám skoré uzdraveie !

ja som takisto myslela virtuálnu rodinu, ale aby sa táto obec blogerov, kde mám spriaznené duše neurazila, musím objasniť, že mala som na mysli inú virtuálnu rodinu - sestru a brata, čo mám. Sú takí zaneprázdnení, až som si myslela, že si na mňa nespomenú, ale zdá sa, že si ma všimli. Sestra tá úplne prepadla starostlivosti o chorých a brat - ten je staviteľ. Stavia mrakodrapy. No a ja sa bojím, aby sa nepozabudol, že v tých najvýšších výškach ešte stále platia newtonovské zákony.A tak ho občas ťahám k zemi. No a sestru zase ťahám nad hladinu, aby ju tí chorí úplne nestiahli, veď viete, Nalim, ako to je s chorými, oni chcú počuť, že ich nebolí , to čo ich bolí až tak, že ich prestane bolieť, ale toho, čo sa o nich stará začne. Veď to poznáte. Nuž ale akosi som sa rozpísala, a vidíte, začalo to tak nevinne - virtuálom.

V súvislosti s Vašim vysvetlením som si spomenul na najnovšu metódu liečby v bývalom Sojuze nerušimom. Bola to tzv. klobúková metóda. Poznáte ?

za mojej éry už sojuz nebol nerušimyj..ale metóda môže byť zaujímavá, ak ak aj účinná, tak isto nie blbá :)

ktorá sa stará o chorých. Klobúková metóda spočíva v tom, že sa dvom chorým dajú na hlavu klobúky a tí sa zdravia tak dlho až sa uzdravia...
Len na margo: Včera som náhodne stretol "moju" dámu. Keď som ju zbadal, usmiatú, veselú, až mi srdce poskočilo...

vtipné, zmysel pre humor mali v bývalom Sojuze...

bola tiež rada že ma vidí. Ak sa mýlim, veľmi by ma to trápilo. Myslíte, Kamélia, že som mal správny dojem ? Vžite sa do situácie a skúste mi odpovedať.

určite bola rada, určite, žena sa len tak sama od seba nebude šťastím usmievať, takže môžete byť, si myslím, spokojný

Myslíte, že aj ďalšie prípadné stretnutie bude také príjemné? Keď ste mi to tak svätosväte tvrdili, chcem Vám veriť.
Ale len tak mimochodom na margo: Kocúr skončil?

Kocúr neskončil, zďaleka nie, chystá sa na svoje pokračovanie, kde bude odhalený v plnom svetle nočného reflektora a splnu mesiaca...materiál je pripravený, len dať to dokopy - je potrebný čas a tvorivý pokoj
na to stretnutie sa teším, len kedy? jedine ak by ste ma v najbližších dňoch prišli čakať na letisko M.R. Štefánika ? :)

Lietať neviem, ale ak by ste chceli, môžem Vás odviezť autom. V Blave sa vyznám, slovenské cesty mám v malíčku, len udajte koordináty, t.j. zemepisnú šírku a dĺžku a poznávacie znamenie. Aby som náhodou neviezol niekoho iného....

Sledujem vaše "prekáračky" a konštatujem, že už vyše týždňa ste sa jeden druhému neozvali.Čo sa stalo? Veď vy ste do seba zaľúbení až po uši, len neviete, ako by ste to dali najavo. Ozvite sa!

prešli sme do ilegality

Kamélia nepoprela svoj vzťah, znamená to prinajmenšom, že jej je Nalim veľmi sympatický(čomu sa nečudujem). Nalim zatiaľ mlčí, ktovie čo je s ním. Ozve sa ?

Ale aby som Vás ( možno aj viacerých) uspokojil, ak dožijem rána, zverejním všetko a po pravde. Mám však jednu podmienku: Prečítajte si všetky naše príspevky ešte raz. Potom pochopíte. Ak Kamélia číta tento príspevok, poteší ma, ak sa vyjadrí, či súhlasí so zverejnením. Prajem všetkým pokojnú noc !

Nalim, Nalim!
Kde sa pohnem, tam spôsobujem víchricu sebe aj ostatným!
Ušetrite ma, prosím Vás!
Lepšia tichá smrť ako verejná pohana!

Poňátno ?

Tak hovorili už starí Rímania.Sľuby treba plniť, takže : Pred istým časom som stretol istú dámu v reštaurácii J+N, ktorá sa mi zverila s istými svojimi osudmi. Spoznal som v nej osobu, ktorá v živote veľa šťastia nenašla. Zistil som, že sa jedná o človeka s bohatým duševným životom, sčítaného, veľmi rozhľadeného, ale aj zatrpknutého, takže pôsobí občas ako akýsi čudák, uzavretý do seba, ťažký introvert, ktorý len občas popustí ventil a vyžaluje sa so svojich trápení ľuďom, u ktorých predpokladá, že nezneužijú jej momentálnu slabosť.
Tie stretnutia boli azda dve-tri, potom ustali a vo mne začala tlieť túžba po ďalších stretnutiach (preľestnuju Marínu ja nadeju´s uvídeť tam).
Úplne náhodou som prečítal blog Kamélie a zistil, či pocítil som istú paralelu medzi tým, čo mi hovorila oná"moja" dáma a jej osudmi. Tak som si ju akosi sperzonifikoval, jednoducho som zamenil Kaméli s onou dámou, či naopak!? Napísal som pár reakcií na Keméliine blogy a našiel som v nej ústretovosť, akoby pochopila o čo tu ide. Vidí sa mi, že aj ona si ma nejakým spôsobom zosobnila, dokonca až tak, že sa začala považovať za "moju" dámu, že sa vžila aj do niektorej svojej postavy, takže jej vlastné repliky boli akoby vyslovené ústami jej postáv.
Kto si prečítal, alebo prečíta naše "prekáračky", zistí, že sa medzi nami vyvinul akýsi vzťah, mne osobne veľmi milý a príjemný, i keď iba "akože". akási virtuálna láska na dištanc, túžba stretnúť sa aspoň takto "na papieri", keď v skutočnosti ...
Aby som to uzavrel: Som do Kamélie skutočne "až po uši" zaľúbený, myslím na ňu celé dni i noci, túžim sa s ňou stretnúť, hoci viem, že to môže byť iba "na papieri".
Nech v tom nikto nehľadá nejaký sexuálny podtón, ide len o akýsi harmonický akord, ktorý kdesi vnútri rezonuje ako Láska...

Milý Nalim, chcem sa Vám poďakovať za Vaše "clara pacta", lebo toto naozaj posilňuje čistotu priateľských vzťahov. Príbeh, ktorý ste si prečítali na blogzine a ktorý Vás veľmi zasiahol, je žiaľ skutočný.

Čo môže spôsobiť, ak sa zo sčítanej, rozhľadenej, duchovne bohatej ženy stane čudák, ťažký introvert? Aj úplnému laikovi napadne len jediná možnosť - nedostatočné emocionálne naplnenie, ba možno až vyprahnutie. Nedostatočná láska od mužov, ktorých si táto žena vybrala ako objekty, do ktorých chcela "investovať "svoj emocionálny potenciál. Ba možno až zneužívanie mužmi (nevedno, či vedomé alebo nevedomé), ktorí túto ženu dokážu doviesť do totálneho citového deficitu.

V literatúre možno nájsť podobné paralely nenaplneného citového života žien napr. v Tolstého Anne Karenine alebo trebárs aj v Jakubiskovej Bátoryčke, v ktorej sa pokúšal narysovať istú etiológiu ženského čudáctva, zloby a v tom najťažšom prípade aj zločinu.

Čudáctvo "Vašej" dámy možno podľa mňa takisto hľadať v anamnéze jej nevydarených vzťahov s mužmi. A čo sa týka Vašej "virtuálnej lásky" myslím si, že môže byť istým odľahčením pre tú nenaplnenú lásku reálnu.

tak čo, spokojná :)

Mali by ste sa tak verejne vyjadriť, ako to spravil Nalim. Je Vám aspoň sympatický, či ste doňho zaľúbená, či... ? Som skutočne zvedavá, potom by som Vám niečo napísala o svojich osudoch.

veľmi rada si prečítam niečo o Vašich osudoch a bola by som úprimne rada, ak by ste o nich niečo napísali. A to nehľadiac na to, či je môj vzťah k Nalimovi taký alebo onaký.

Nalim je mi, Panenka, samozrejme sympatický. Svojimi komentami určite rozprúdil vietor Medzi mužom a ženou a mňa osobne výrazne povzbudil. Nalim sa ako správny hráč zapojil do virtuálnej hry a predpokladám, že sa takisto zabával. Veď aj o tom to je.
A či som do Nalima zaľúbená? Sme stále LEN vo virtuále, Panenka! Môžem Vám ale prezradiť, že ja som náročnejšia :)

Nezabudla som, ale okolnosti mi t.č. neumožňujú viac písať. Zatiaľ sa pokúšam študovať Vašu korešpondenciu s Nalimom a prichádzam k podivným zámerom.
Akonáhle mi to čas a okolnosti dovolia, ozvem sa. Čo je s Kocúrom ?

Vďaka, že sa ozývate. Veľmi by ma zaujímalo , k akým zámerom, resp. asi záverom ste prišli pri čítaní našej korešpondencie s Nalimom.

Aj ja som permanentne v práci a aj teraz už ledva pozerám na obrazovku, ale odpisujem Vám, lebo ma veľmi potešilo, že sa ozývate.

Teší ma aj to, že Vás zaujíma osud môjho Kocúra. Nuž, Kocúr je na svete, v kompletnej verzii, je dopísaný, už je aj v editorskej dielni rovno na stole, len sa teraz špekuluje, kedy a v akej forme (resp. dlžkovej jednotke) sa zverejní, lebo je ho dosť veľa. Spolieham v tomto na skúsenosť editorov. Zdá sa, že december by bol celkom reálny.

Sledujem od začiatku vaše "prekáračky", ako ste ich sami nazvali. Prvé čo ma napadlo, hoci sa snažíte to poierať všetkými možnými spôsobmi, je to, že vy dvaja sa veľmi dobre poznáte.
Nalim je- aspoň tak sa mi vidí - veľmi sčítaný, múdry, inteligentný, jazykovo zdatný pán, podľa všetkého ešte zo "starej školy", ktorý okrem týchto atribútov je do Vás - ako sám priznáva - po uši zaľúbený.
Vyprovokoval Vás niekoľkokrát k istým výrokom, kde ste to , predpokladám nechtiac, temer všetko priznali. On, hoci sa Vám "vyhrážal", že všetko zverejní, nemal to zďaleka v úmysle, len bol zvedavý na Vašu reakciu. Vy ste sa zľakli a už-už by ste boli uverili, lenže gentlemani ( a Nalim ním zrejme je), zahral všetko do autu, aby zachránil jednak Vašu česť, jednak Vašu anonymitu.
Vy ste sa toho tiež chytili a "kontrovali" ste tým, že váš vzťah je stále LEN vo virtuále. Akosi z toho cítim, že Vás to mrzí, že je to LEN, pretože máte isté psychické zábrany, povedať - keď už nie otvorene , tak aspoň jemu, že ide u Vás o čosi viac než len o virtuálny vzťah. Samej sa mi nechce veriť, že je to len virtuálne. Priznali ste sympatie k nemu. Verím, že sa jedna o čosi viac, lenže... viď vyššie.
Prezrádzate, že vo výbere svojich partnerov ste náročnejšia. Neviem, nepoznám. Ani vás ani jeho, len dedukujem. Vy musíte vedieť, aký typ muža Vám vyhovuje. Nalim deklaroval, že nejde o nejaký "sexuálny podtón". Myslím, že ide uňho len o duševnú spriaznenosť, pohodu ktorú u Vás pociťuje a prežíva.
Neviem, či mi táto strana vystačí na všetko čo Vám, Kamélia, chcem povedať. Ak skúsite zareagovať, možno rozvinieme debatu v trojici (ak sa aj Nalim ozve). Ak by som si z týchto kusých poznatkov mala urobiť nejaké rezumé sama pre seba, neváhala by som ani chvíľku.
BRALA BY SOM HO VšETKýMI DESIATIMI ! Pouvažujte !Vzácni ľudia sa nestretávajú často a hocikde.
Držím Vám palce !

prehrešky sa ospravedlňujem.

potešili ste ma svojím komentom, som rada, že Vás naše "prekáračky" s Nalimom zaujali

budem rada, ak napíšete, čo máte na srdci, môže to byť kľudne aj ďalšia strana, internet to zvládne :) Vaše postrehy sú veľmi zaujímavé a trefné

zaujímali by ma ale aj Vaše osudy, ktoré ste spomínali vyššie

na Vašu výzvu Brala by som ho všetkými desiatimi ale musím položiť protiotázku: Možno brať niečo, čo patrí niekomu inému?

Ďakujem za podporu:)

za gramatický prehrešok, slovo "kľudne" je asi bohemizmus, takže "pokojne"

Napísali ste, že "patrí niekomu inému" Ako tomu rozumieť? Veď pokiaľ nejde o nejaký sexuálny vzťah, ale len o čisté priateľstvo, tak o čo vlastne ide ? Priznali ste teda, že sa poznáte. Mám pocit, že len Vaše psychické zábrany bránia tomu, aby ste sa zblížili. Mám tiež pocit, že Vám ani tak nejde o to, že "patrí niekomu inému", len tá nešťastná "psychika"... Skúste sa oslobodiť od toho a uvidíte, že svet je oveľa krajší, že nei je zošnúrovaný nejakými , často nepochopiteľnými, regulami.

S radosťou musím zopakovať ako ma teší, ako pekne ste mi napísali.

V pokračovaní "Kocúra", ktoré by malo vyjsť s vysokou pravdepodobnosťou prvé dva decembrové týždne, a ktoré bude na čítanie možno o niečo náročnejšie ako doteraz (dúfam, že blogzin tým neutrpí), sa budem venovať práve onej "psychike". A ak vydržíte v čítaní dokonca, posledná kapitola, ktorá by mala byť rozlúsknutím, hovorí aj o tom, čo ste vo svojich komentoch spomenuli - o vzácnosti stretnutí.

Nalim nám odkazuje, že vraj sa zapojí, len čo opraví "porúchanú mašinu"...

"zatúlané húsa". Mašina, ako vidíte, znova funguje a vyjavene "zíram" , čo tu tá Panenka napísala. Alebo to je "ten" Panenka ? nechcete sa priznať dobrovoľne a bez mučenia? Ste chlap či žena?
Nech je ako chce, museli ste byť kedysi za oných čias kádrovákom. Len mi pri tých chválospevoch prišiel na um jeden židovský vtip. Keď Kohna ktosi vychválil až do nebies, ten ešte k svojim plusom ešte čosi pridal a nakoniec autorovi povedal: " Na niečo veľmi dôležité si zabudol. Mal si zdôrazniť ešte aj moju SKROMNOSŤ !"
Takže aj ja, skromne podotykám, že tie laudácie vyššie popísané zďaleka nevystihujú všetky moje klady, ale vzhľadom k mojej skromnosti(!) ich tu nebudem pertraktovať....
Pred chvíľou som sa vrátil z prekrásneho stretnutia s jednou mne veľmi milou dámou, podarilo sa mi opraviť mašinu... Skrátka: keď sa darí, tak sa darí !
Ak by ste Panenka mali nejakú otázku, prípadne aj niekto iný , pokiaľ viem, odpoviem. Predsa taký "génius", ako ho Panenka vylíčila musí vedieť všetko...!

keď som napísal, že som sa stretol s jednou mne veľmi milou dámou. Možno si niekto myslí, že sa jedná o tú dámu, o ktorej sa celá táto debata vedie.
Lenže pravda je celkom niekde inde, je temer nepredstaviteľná. Oná dáma bola moja stará pani učiteľka, ktorej vďačím za mnohé a mnohé veci, ktorá mi dala toľko, že každý vďak by bol iba slabým odvarom čo k nej cítim a za čo jej vďačím.

dobrý učiteľ sprevádza svojho žiaka ešte dlho potom, ako opustil školské lavice, či poslucháreň.. sú takí... aj ja pár takých poznám

sadli sme si do auta arozprávali sa a rozprávali, spomínali sme, či líčili sme svoje osudy. Nebol to vzťah staršieho a mladšieho, bol to vzťah dvoch seberovných, ktorí sú k sebe čímsi tajomným viazaní. Pani učiteľka mi líčila svoj nie práve radostný život, jej "trable" som prežíval s ňou, hladkajúc jej ruku , radili sme sa navzájom, ako žiť, či prežívať ďalej...
Spoločná hodinka ubehla ako voda a nebyť jej povinností, besedovali by sme azda dodnes. Bozk na rozlúčku bol napokon tým krásnym završením nášho stretnutia. Stretneme sa ešte vôbec niekedy ?