Valér Sičák bol v starožitníkovom obchode naozaj vítaným zákazníkom a ten zase štedrým obchodníkom a napokon aj hostiteľom.
Pre oboch sa doktorove návštevy v obchode stali každodennou udalosťou a doktorovým druhým miestom, okrem vlastnej praxe, kde by ste ho v tomto meste mohli s istotou nájsť. Spoločne si dopriali za krčah, ba niekedy aj viac, sudového a popri tom rozprávali o kadečom, o čom sa len rozprávať dalo: od miestnej až po celosvetovú politiku, o miestnych i parlamentných voľbách; riešili obchodníkove problémy so susedmi; o cínových vojačikoch, ktorých obchodník vlastnoručne vyrobil a ktorí v dlhom rade skrášľovali policu v zadnej, takzvanej reprezentačnej miestnosti; o tom, ako rád by starožitník opravil túto nádhernú, ale chátrajúcu budovu, svoju srdcovú záležitosť, o ktorú sa túžil starať; o tom, ako rád by na poschodí tohto domu urobil čitáreň, literárny klub, predajňu umeleckých predmetov, kultúrnu stanicu tohto mestečka, len keby mal za čo.
Aj keď tieto plány boli pre starožitníka ako vzdušný balón nad morom, stále sa nevzdával aspoň svojej túžby raz niečo napísať. Ale skutočne napísať.
Doktor počúval obchodníkove výlevy a svojou triezvou striedmosťou, ktorú neohrozil ani vypitý krčah vína, ho s pochopením utešoval, že celá politika, až na svetlé výnimky, je Oberpodvod, a že aj on sa na tú psychiatriu, ktorá vládne všade naokolo, pozerať nevládze a radil mu, ako čo najviac vyťažiť z reálneho stavu vecí - a samozrejme - akokoľvek kruto to znelo, radil mu dom predať.
Starožitník doktorov záujem oplácal hlavne tým, že ho takisto vypočul.
A doktor mu do sýtosti líčil svoje čím ďalej, tým ohromujúcejšie objavy zo sféry meditácie a duchovného sveta; že hľadá spôsob, ako čo najúčinnejšie a z tepla svojej obývačky zatočiť s mediálnym terorizmom, najväčšou metlou dneška; že predstavu už má, len k presnej metóde sa ešte nedopracoval.
Takto tam presedeli celé hodiny a pojem času sa pre nich stal nepodstatnou záležitosťou.
Nebolo tomu inak ani v dnešný deň.
Len čo doktor Sičák odišiel z domu, doktorovej žene začalo vŕtať v hlave mužovo zdravie.
Tlak, ktorý doktor tak nečakane pri odchode spomenul, jej nedal pokoj.
Z mužovho rozprávania dobre vedela, aký nebezpečný môže byť vysoký krvný tlak. Rozmýšľala nad tým aj potom, ako s deťmi poriadila celý dom aj s pivnicou, a k večeru, keď sa muž stále nevracal, sa jej zmocnili obavy. Mobil mal vypnutý. Aj keď sa po mužovi nezvykla zháňať, dnes predsa len zatelefonovala do starožitníctva, aby nadobro zahnala svoje obavy.
Na druhom konci telefónu bolo rušno, ba priam veselo. Akýsi neznámy mužský hlas jej povedal, že jej muž tam nie je a že ho tam zbytočne hľadá. Vyľakala sa ešte viacej. Obliekla sa, schytila z vešiaka zväzok farebných kľúčov, z ktorých jeden mal byť od doktorovej praxe a pustila sa ho do mesta hľadať.
Poháňaná strachom rýchlo prešla ulicou ku kaplnke až k námestiu.
Námestie žilo jarmokom. Prebehla okolo roztočených blikajúcich kolotočov; prekľučkovala pomedzi rady ľudí, stojacich okolo šiatrov s pivom, vínom a opekanou klobásou. Na veľkej križovatke, teraz zmenenej na široké hľadisko, spievali, spolu so známou folkovo-folklórnou-humoristicko-recesnou skupinou, rady natlačených a rozjašených divákov. Ani sa na tú stranu, kde bolo pódium, poriadne nepozrela. Rýchlo sa prekliesnila pomedzi tlieskajúcich jarmočníkov na druhú stranu námestia a mierila k doktorovej praxi.
Vybrala zväzok kľúčov a jeden po druhom ho vsúvala do zámky, až kým ten správny nezapadol.
Komentáre
Začínam znova s gramatikou :
Prepáčte malú iróniu- veď ma už poznáte, že sem tam podpichnem, ale nie zo zlomyseľnosti, ale len tak. Aby jednoducho "reč nestála".
Ináč : čakám pokračovanie, hoci predpokladám aké bude, ale nebudem nič prezrádzať. Ste čím ďalej lepšia a lepšia. Myslím, že aj odkazy tomu nasvedčujú.
..ani
Nalim- tentoraz vediete:)
že som na Vás nenaďabila skôr :)
ale polepším sa
daer point,
ďalší diel je zatiaľ len také embryo možno ani to nie - snáď nejaká tá morula v mojej hlave :)
To Ani
Nalim,
PS: neskorooo...aj tak uz viem...pche..
Ó, ďakujem, Nalim
a tu u nás na povale, pod strechou, smrdia akurát myši.. potvory, už sa sťahujú..
Na myši je najlepší
Aj v jednej českej pesničke sa spieva ..pustíme tam kocoura, ať ty myši vyšťourá.
bodka,
Kamélia, láska moja virtuálna !
Nalim,
preľestnuje Marinu si radšej nepredstavujte, čo keď leží zababušená s nádchou a plným nosom, kašle, smrká, potí sa a vôbec, nechajme už Marinu Marinou a maturantom
Zaujímalo by ma, ako ste spokojný so záverom Kocúra a či splnil Vaše tušenia
Moje tušenia ?
Veď práve,
ale uvažujem ,že by sa ešte niečo mohlo udiať po ceste domov - ulica je tmavá, dlhá, kopec strmý, nohy oťaželé vínom.. proste času dosť na rozprávanie aj dumanie..
Čo taká žiarlivostná scéna
Kamélia, láska moja virtuálna !
Áno, trochu fufnem, Nalim
to pokračovanie, čo ste mi navrhli by mohlo teoreticky byť, ale s tým, že doktorova žena vôbec nevie robiť žiarlivostné scény, ona robí scény len vtedy, ak ju alebo jej blízku ososbu niekto škaredo osočí...
do úvahy pripadá skôr rozhovor, ktorý už mám ako tak premyslený, len na papier ho ešte niet kedy dať
samozrejme moja vlastná virtuálna rodina
Tiež som to rozumel virtuálne.
Ďakujem Nalim,
Mňa vždy a pri každej príležitosti napadne nejaká "blbosť"
Netuším, Nalim
To ma napadlo v súvisloszi s Vašou sestrou,
Len na margo: Včera som náhodne stretol "moju" dámu. Keď som ju zbadal, usmiatú, veselú, až mi srdce poskočilo...
:)
Mal som pocit, že tá "moja dáma"
Nalim,
Potešili ste ma, Kamélia !
Ale len tak mimochodom na margo: Kocúr skončil?
Milý Nalim,
na to stretnutie sa teším, len kedy? jedine ak by ste ma v najbližších dňoch prišli čakať na letisko M.R. Štefánika ? :)
Poletíte lietadlom ?
Kamélia, Nalim!
:)
Zaujímavé !
Panenka, Panenka ! Vaše starosti a Rotchildove milióny !
Ó,odpusť, Bože, odpusť básnikom!
Kde sa pohnem, tam spôsobujem víchricu sebe aj ostatným!
Ušetrite ma, prosím Vás!
Lepšia tichá smrť ako verejná pohana!
Zavtra utrom prodolžaem!
Clara pacta - boni amici !
Tie stretnutia boli azda dve-tri, potom ustali a vo mne začala tlieť túžba po ďalších stretnutiach (preľestnuju Marínu ja nadeju´s uvídeť tam).
Úplne náhodou som prečítal blog Kamélie a zistil, či pocítil som istú paralelu medzi tým, čo mi hovorila oná"moja" dáma a jej osudmi. Tak som si ju akosi sperzonifikoval, jednoducho som zamenil Kaméli s onou dámou, či naopak!? Napísal som pár reakcií na Keméliine blogy a našiel som v nej ústretovosť, akoby pochopila o čo tu ide. Vidí sa mi, že aj ona si ma nejakým spôsobom zosobnila, dokonca až tak, že sa začala považovať za "moju" dámu, že sa vžila aj do niektorej svojej postavy, takže jej vlastné repliky boli akoby vyslovené ústami jej postáv.
Kto si prečítal, alebo prečíta naše "prekáračky", zistí, že sa medzi nami vyvinul akýsi vzťah, mne osobne veľmi milý a príjemný, i keď iba "akože". akási virtuálna láska na dištanc, túžba stretnúť sa aspoň takto "na papieri", keď v skutočnosti ...
Aby som to uzavrel: Som do Kamélie skutočne "až po uši" zaľúbený, myslím na ňu celé dni i noci, túžim sa s ňou stretnúť, hoci viem, že to môže byť iba "na papieri".
Nech v tom nikto nehľadá nejaký sexuálny podtón, ide len o akýsi harmonický akord, ktorý kdesi vnútri rezonuje ako Láska...
Ach, pane nezatrať duše rebelov!
Čo môže spôsobiť, ak sa zo sčítanej, rozhľadenej, duchovne bohatej ženy stane čudák, ťažký introvert? Aj úplnému laikovi napadne len jediná možnosť - nedostatočné emocionálne naplnenie, ba možno až vyprahnutie. Nedostatočná láska od mužov, ktorých si táto žena vybrala ako objekty, do ktorých chcela "investovať "svoj emocionálny potenciál. Ba možno až zneužívanie mužmi (nevedno, či vedomé alebo nevedomé), ktorí túto ženu dokážu doviesť do totálneho citového deficitu.
V literatúre možno nájsť podobné paralely nenaplneného citového života žien napr. v Tolstého Anne Karenine alebo trebárs aj v Jakubiskovej Bátoryčke, v ktorej sa pokúšal narysovať istú etiológiu ženského čudáctva, zloby a v tom najťažšom prípade aj zločinu.
Čudáctvo "Vašej" dámy možno podľa mňa takisto hľadať v anamnéze jej nevydarených vzťahov s mužmi. A čo sa týka Vašej "virtuálnej lásky" myslím si, že môže byť istým odľahčením pre tú nenaplnenú lásku reálnu.
Pananka,
Nestačí, milá Kamélia !
Milá Panenka,
Nalim je mi, Panenka, samozrejme sympatický. Svojimi komentami určite rozprúdil vietor Medzi mužom a ženou a mňa osobne výrazne povzbudil. Nalim sa ako správny hráč zapojil do virtuálnej hry a predpokladám, že sa takisto zabával. Veď aj o tom to je.
A či som do Nalima zaľúbená? Sme stále LEN vo virtuále, Panenka! Môžem Vám ale prezradiť, že ja som náročnejšia :)
Milá Kamélia!
Akonáhle mi to čas a okolnosti dovolia, ozvem sa. Čo je s Kocúrom ?
Milá Panenka,
Aj ja som permanentne v práci a aj teraz už ledva pozerám na obrazovku, ale odpisujem Vám, lebo ma veľmi potešilo, že sa ozývate.
Teší ma aj to, že Vás zaujíma osud môjho Kocúra. Nuž, Kocúr je na svete, v kompletnej verzii, je dopísaný, už je aj v editorskej dielni rovno na stole, len sa teraz špekuluje, kedy a v akej forme (resp. dlžkovej jednotke) sa zverejní, lebo je ho dosť veľa. Spolieham v tomto na skúsenosť editorov. Zdá sa, že december by bol celkom reálny.
Milá Kamélia!
Nalim je- aspoň tak sa mi vidí - veľmi sčítaný, múdry, inteligentný, jazykovo zdatný pán, podľa všetkého ešte zo "starej školy", ktorý okrem týchto atribútov je do Vás - ako sám priznáva - po uši zaľúbený.
Vyprovokoval Vás niekoľkokrát k istým výrokom, kde ste to , predpokladám nechtiac, temer všetko priznali. On, hoci sa Vám "vyhrážal", že všetko zverejní, nemal to zďaleka v úmysle, len bol zvedavý na Vašu reakciu. Vy ste sa zľakli a už-už by ste boli uverili, lenže gentlemani ( a Nalim ním zrejme je), zahral všetko do autu, aby zachránil jednak Vašu česť, jednak Vašu anonymitu.
Vy ste sa toho tiež chytili a "kontrovali" ste tým, že váš vzťah je stále LEN vo virtuále. Akosi z toho cítim, že Vás to mrzí, že je to LEN, pretože máte isté psychické zábrany, povedať - keď už nie otvorene , tak aspoň jemu, že ide u Vás o čosi viac než len o virtuálny vzťah. Samej sa mi nechce veriť, že je to len virtuálne. Priznali ste sympatie k nemu. Verím, že sa jedna o čosi viac, lenže... viď vyššie.
Prezrádzate, že vo výbere svojich partnerov ste náročnejšia. Neviem, nepoznám. Ani vás ani jeho, len dedukujem. Vy musíte vedieť, aký typ muža Vám vyhovuje. Nalim deklaroval, že nejde o nejaký "sexuálny podtón". Myslím, že ide uňho len o duševnú spriaznenosť, pohodu ktorú u Vás pociťuje a prežíva.
Neviem, či mi táto strana vystačí na všetko čo Vám, Kamélia, chcem povedať. Ak skúsite zareagovať, možno rozvinieme debatu v trojici (ak sa aj Nalim ozve). Ak by som si z týchto kusých poznatkov mala urobiť nejaké rezumé sama pre seba, neváhala by som ani chvíľku.
BRALA BY SOM HO VšETKýMI DESIATIMI ! Pouvažujte !Vzácni ľudia sa nestretávajú často a hocikde.
Držím Vám palce !
Za malé grmatické
Milá Panenka,
budem rada, ak napíšete, čo máte na srdci, môže to byť kľudne aj ďalšia strana, internet to zvládne :) Vaše postrehy sú veľmi zaujímavé a trefné
zaujímali by ma ale aj Vaše osudy, ktoré ste spomínali vyššie
na Vašu výzvu Brala by som ho všetkými desiatimi ale musím položiť protiotázku: Možno brať niečo, čo patrí niekomu inému?
Ďakujem za podporu:)
Ospravedlňujem sa
Milá Kamélia !
Milá Panenka!
V pokračovaní "Kocúra", ktoré by malo vyjsť s vysokou pravdepodobnosťou prvé dva decembrové týždne, a ktoré bude na čítanie možno o niečo náročnejšie ako doteraz (dúfam, že blogzin tým neutrpí), sa budem venovať práve onej "psychike". A ak vydržíte v čítaní dokonca, posledná kapitola, ktorá by mala byť rozlúsknutím, hovorí aj o tom, čo ste vo svojich komentoch spomenuli - o vzácnosti stretnutí.
A propos, Panenka
Konečne sa mi podarilo objaviť
Nech je ako chce, museli ste byť kedysi za oných čias kádrovákom. Len mi pri tých chválospevoch prišiel na um jeden židovský vtip. Keď Kohna ktosi vychválil až do nebies, ten ešte k svojim plusom ešte čosi pridal a nakoniec autorovi povedal: " Na niečo veľmi dôležité si zabudol. Mal si zdôrazniť ešte aj moju SKROMNOSŤ !"
Takže aj ja, skromne podotykám, že tie laudácie vyššie popísané zďaleka nevystihujú všetky moje klady, ale vzhľadom k mojej skromnosti(!) ich tu nebudem pertraktovať....
Pred chvíľou som sa vrátil z prekrásneho stretnutia s jednou mne veľmi milou dámou, podarilo sa mi opraviť mašinu... Skrátka: keď sa darí, tak sa darí !
Ak by ste Panenka mali nejakú otázku, prípadne aj niekto iný , pokiaľ viem, odpoviem. Predsa taký "génius", ako ho Panenka vylíčila musí vedieť všetko...!
Akosi som sa nechtiac "ukecol",
Lenže pravda je celkom niekde inde, je temer nepredstaviteľná. Oná dáma bola moja stará pani učiteľka, ktorej vďačím za mnohé a mnohé veci, ktorá mi dala toľko, že každý vďak by bol iba slabým odvarom čo k nej cítim a za čo jej vďačím.
Máte pravdu, Nalim
Náhodne sme sa stretli,
Spoločná hodinka ubehla ako voda a nebyť jej povinností, besedovali by sme azda dodnes. Bozk na rozlúčku bol napokon tým krásnym završením nášho stretnutia. Stretneme sa ešte vôbec niekedy ?
S učiteľkou sa môžete , Nalim, kedykoľvek stretnúť na blogzine :)