Hneď prvý večer, ako sa spoznali, ju pevne zovieral v objatí.
Pozeral sa do jej modrých očí, ktoré sa v tom momente ligotali iskierkami šťastia.
A prosil ju, aby mu odpustila, keď jej v budúcnosti akokoľvek ublíži, pretože to určite nechcel.
Nechápala.
Nechápala.
V tom momente nerozumela tejto vete, hoci ju opakoval 4 krát.
A dopredu mu odpustila...
Keby počúvala poriadne, nezaslepená, počula by, ako hovorí „keď“ jej ublíži, nie „ak“ jej ublíži.
Keby počúvala poriadne, nezaslepená, počula by, ako hovorí „keď“ jej ublíži, nie „ak“ jej ublíži.
On vedel, že sa tak stane. Hneď v ten prvý večer to vedel.
A ona mala dávať viacej otázok, mohla tomu zabrániť...
alebo vôbec nie.
Ich životy sa preťali uprostred sivej zimnej bratislavskej reality. Uprostred zmesi králikární, ľudských osudov a rýchleho životného tempa. Vybehli spolu na kafé, hoci sa vôbec nepoznali, aby skúsili nájsť to, čo im chýba. Stretli sa, a ani jeden si nevedeli vysvetliť, prečo. Mali svoje zabehnuté životy, naoko nič nehľadali a na nič nemali čas, v podstate boli so svojimi životmi spokojní.
Prvých 5 minút si vravela, že s takým arogantným a namysleným týpkom snáď aspoň tú sľúbenú hodinu vydrží a potom zdrhá domov. V ten večer spolu strávili 9 hodín.
Zostala jej po ňom v hlave iba obrovská zmes pocitov a pár viet, útržkov spomienok vytrhnutých z kontextu.
Ako v Grémiu ešte pri káve na ňu nechápavo pozerá, ako môžu mať tak veľa spoločného.
Ako ju uisťuje, že nie je gay ani bi, že je proste len perfekcionistický metrosexuál a ona sa na tom strašne rehoce.
Ako v Arche nad pohárom bieleho vína konštatuje, že toho spoločného je viac ako veľa,
až je to pre neho šialené, desivé, nepochopiteľné.
Ako ona dodáva, že sú si ako zrkadlo, že sa možno mali stretnúť práve preto, aby lepšie spoznali sami seba...
Ako klesajú do nechutne ťažkého vzduchu Aligátora presýteného dymom z cigariet. A exujú tretí absint s redbullom...
Ako sa jej pýta, či ju môže pobozkať a ona pohľadom súhlasí.
A potom dodáva, že čakala, že sa to spýta skôr...
V ten večer patrili sebe, patrili k sebe.
Ako smotana ku káve, ako bublinky kysličníka uhličitého do minerálky, ako gýčové osvetlenie mesta k atmosfére Vianoc...
Dva dni na to si búchala hlavu o stenu a plakala do jeho vankúša, keď vetu „v podstate som vo svojom živote spokojný“ doplnil o „s tou osobou, s ktorou som“ ...
No rozhodla sa urobiť všetko, aby bola s ním, šťastná...
Ubehol mesiac.
Vstal z postele ešte celkom nahý. Urobil pár krokov. Zapálil si. Prešiel k oknu.
Otvoril ho a s pohľadom upreným do tmy zamyslene vydychoval obláčiky dymu smerom von...
Ona ležala na posteli, zabalená do tenkej deky a stále príjemne rozohriata vstrebávala dojmy.
Ona ležala na posteli, zabalená do tenkej deky a stále príjemne rozohriata vstrebávala dojmy.
Pozorovala ho. Jeho siluetu v tme ožiarenú slabým svetielkom nočnej lampy pri záhlaví postele.
Zdal sa jej byť dokonalý. Ako vždy.
„Toto nemôžeme robiť...“
Nereagovala.
„Toto nemôžeme robiť...“
Nereagovala.
Vedela, že to povie.
Dnes alebo zajtra alebo inokedy.
Ak by to nevyslovil on, raz by to spravila ona.
Boli si tak blízki a tak veľmi podobní, že si nič nemuseli hovoriť a vedeli všetko.
Nespýtala sa ho, prečo to vraví, lebo vo svojom vnútri to mala už dávno zodpovedané.
Vedela, že tá veta bude pokračovať.
„Nechcem, aby sme spolu spávali, lebo sa bojím, že tým si to všetko krásne zničíme.
„Nechcem, aby sme spolu spávali, lebo sa bojím, že tým si to všetko krásne zničíme.
Že už viac nebudeme viesť hodinové rozhovory na káve, či pri víne, chodiť sa spolu baviť a to všetko ostatné...“
Pomaly zvyšoval hlas. Dával dôraz na každé slovo, veci formuloval veľmi pozorne...
Pomaly zvyšoval hlas. Dával dôraz na každé slovo, veci formuloval veľmi pozorne...
Cítila, že je rozrušený, akoby vo svojom vnútri s niečím bojoval... Ale navonok pôsobil sebaisto.
Vedela, že sú to vety, ktoré ho nenapadajú len tak. Vždy mal všetko odpremýšľané.
Ona len potichu sedela, pozorovala jeho siluetu a po lícach jej začínali stekať slzy.
Ona len potichu sedela, pozorovala jeho siluetu a po lícach jej začínali stekať slzy.
Dnes plakať nechcela, chcela vyzerať silná, no niektoré veci proste nedokázala potláčať.
„Bojím sa, že jedného dňa si nebudeme mať čo povedať a budeme len milencami. A ty tiež vieš, že to k tomu smeruje. Nechcem ťa stratiť mesiac po tom, čo som ťa našiel. Je to zvláštne. Viem, že mi rozumieš. Nechcem, nemôžem o teba teraz prísť...
Keď v to ráno odchádzala domov, cítila sa zvláštne vnútorne vyrovnaná a spokojná...
„Bojím sa, že jedného dňa si nebudeme mať čo povedať a budeme len milencami. A ty tiež vieš, že to k tomu smeruje. Nechcem ťa stratiť mesiac po tom, čo som ťa našiel. Je to zvláštne. Viem, že mi rozumieš. Nechcem, nemôžem o teba teraz prísť...
Keď v to ráno odchádzala domov, cítila sa zvláštne vnútorne vyrovnaná a spokojná...
Vedela, že je koniec... aj napriek tomu, že do toho dala všetko.
Celé svoje srdce, myseľ, čas... a o všetko prišla.
Bude to pomaly rok... a to priateľstvo, ktoré ostalo, by nevymenila za nič na svete!
Komentáre
Veľmi dobre napísaný príbeh
tiez mam jeden pozitivny ohlas :-)
Kami
Niekoľko needitovaných slov...
Sooshn, luu, a vás nijako neruší, že...
alebo fakt platí, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche??
Hfw
A aký koniec by mal tento príbeh, keby boli vo vzťahu pokračovali? On, ženatý muž, ktorý na svojom stave nechce nič meniť.
A ona, žena, majúca celý život pred sebou.
Takto im ostalo "aspoň" priateľstvo. Hoci neverím, že bez bolesti.
hfw, vies, ja uz som si nejak zvykla, ze tu v pribehoch to konci nejak podobne, ako teraz...
mam romanticku dusu a srdiecko, ale nikdy som necitala cervenu kniznicu, ani nepozeram filmy podla romanov pani rosamundy pilcherovej... asi realita je o niecom inom...
par rokov dozadu som tiez pisala jeden pribeh... (jasne ze o laske) nikdy som ho nedokoncila, nikdy ho necitali ziadne oci okrem mojich :-) ale zaver bol jasny - happyend uz vtedy bol prezitok :-))))
luu, čo keby si svoj príbeh oprášila...
Sooshn, neviem, aký by mal príbeh koniec...
luu, môj koment nebol o tom, že by mi chýbal happy-end...
Hfw
Sooshn, ak sa z milencov stanú priatelia...
no sa mi vidí, že to v tom priateľstve už naveky zostane aj čosi z bývalej zaľäbenosti a lásky, a to sa môže vo vzťahu prejaviť nepredvídateľným spôsobom.. a to "čosi" vnímam ako určité riziko pre budúce partnerské vzťahy.
Hfw, to závisí od vzájomnej otvorenosti
Zatiaľ mi tá predstava neprekáža.
takže ani nemusim čitať?..???:.
niečo ako Rosamunde Pilcherová akurát bez vidieka pri mori..oviec a krásnej svaadby na konci?..))hmmm...počkam si na celu seriu a tak sa na to dam.)))..ted nezbyva času..))
hfw, nuz na rozdiel od sooshn,
missellie, sa mi vidí, že...
luu, Tvojmu postoju rozumiem omnoho viac...
a co sa tyka toho mojho pribehu...
hfw..nedivim sa ti,že sa ti vidi..))))
luu, tak sa do toho daj pls :)
missellie, veď blogzin sa ani netvári, že chce byť o inom :)
maš pravdu..a missellie nežije..
viem, pohľad do zrkadla občas zaboli...
..)))))))))))))))))..hfw..baviš ma..))))
a vôbec mi to nie je luto..)))
missellie, vôbec sa nebavím...
Luu
Martha..ja som to prežila..a preživam..
hfw..zase hra?..
missellie, žiadna hra...
hfw..mal si možnosť vyvrátiť moje podozrenia..
missellie, ako možno vyvrátiť podozrenia...
ja svojim podozreniam nerozumiem..maš pravdu..
missellie, nemusíme to tu riešiť...
v prípade viacerých mojich komentov si totiž úplne minula ich význam.
Ellie
z toho jedneho ostal dôverny priatel..a jemu jedinemu sa nebojim zavolať kedykolvek..
hfw..nechcem..možno som mimo..
:)
ci chcem alebo nie, ten pribeh je pravdivy... a velmi bolavy. pre mna... po velmidlhej dobe ssom sa vtedy rozhodla dat do toho vsetko a bojovat, bojovat, bojovat... a prehrala som. a bola om v psychickych troskach velmi dlhu dobu...
no ludia sa menia, dnes viem ze i sspolu rozumieme na uplne inej urovni... a je to tak dobre.
ci je to riziko pre niekoho terajsieho? :) z velkej casti ano. terajsi vie od koho nosim hodinky na ruke a co mi pripominaju, vie ze sa s nim stretavam... ale aj tak idem do vztahu s nim naplno a zas raz ochotna prist o vsetko... kazdy mame svoje minulosti, ktore mozu aj nemusia ovplyvnit nasu pritomnost i buduce lasky...
Ellie
Kami
blogzin-ed, to slovicko "skoro" je uplne na mieste,lebo ja nie som ani spisovatelka,ani blogerka,neuverejnujem nic...
rusalka
Aha, to veľa vysvetľuje
rusalka,
Kami, necítila som z toho textu
Ale máš pravdu, ak Ti vzťah a to, čo bolo po ňom neprinášalo pohodu, bolo dobré rozhodnutie nepokračovať :-)
Nie je dobré vstupovať dva krát do tej istej rieky :-)
luu, že nie si spisovateľka, ani blogerka a nič neuverejňuješ?
blogzin-ed
luu, je to na Tebe, čo s tým...
zreálni text z pohľadu Tvojich dnešných skúseností a sa uvidí.
kami, vravíš, že...
a si myslím, že priateľstvo s mužom, ktorý bol kedysi láskou, patrí k (vysoko) rizikovým faktorom...
.
Bez oviec a svadby a kopy slz a lutosti , ktora po tych bolavych scenach nasleduje . Bez zlosti .. Som rad ze som sa pristavila , keby som mala svoju verziu podobnu tomu napisat asi by tak neznela ako cokolvek co je cerstve .
mam otazocky,
ak by sme to obratili, ako to moze fungovat medzi zadanou zenou a slobodnym muzom? co muzi ocakavaju od takehoto milostneho vztahu a co zeny? alebo kazdy nieco ine? zavisi to zase len od situation?
pribeh sa mi pacil, aj ked to podla mna neskoncilo smutne, priatelstvo je dost vela, asi im nieco v laske branilo
kyska, si myslím, že...
kyska..ano..každy čaka niečo ine..
a už si to idem čitnut..už mam čas..)))
prečítane..len..niet k tomu čo..)))
Nečítal som ešte všetky komentáre,
intwist, položil si rečnícku otázku...
isteže, priateľský je dobrá voľba, no pre ďalší partnerský vzťah aktívne pestovanie takéhoto priateľstva predstavuje isté riziko, osobitne ak v bývalom vzťahu zostal erotický náboj.
hfw
Samozrejme, že budem naďalej udržiavať priateľstvá s bývalými partnerkami. A svoju novú partnerku s nimi aj zoznámim, keď bude na to príležitosť. Okolo mňa nemá miesto žiarlivosť - to už si viem zariadiť.
intwist, ak okolo Teba nemá miesto žiarlivosť...
áno, hfw,
Štatisticky máš pravdu. Ale vieš, čo je za vedu tá štatistika a kam nás môže priviesť? Prikladám záver jedného výstupu komika Felixa Holzmanna:
Lajbl (fanda statistiky): Já věřím, že to pozvání na večeři ještě platí, pač já už mám hlad jako tygr.
Šmajda: Jak můžete mít hlad jako tygr, když ste teprve před půlhodinou snědl půl kuřete?
Lajbl: Já že sem sněd půl kuřete? A jak ste na to přišel?
Šmajda: No, podle statistiky. Poněvač já sem před půlhodinou sněd celý.
zaujímavé čítanie :)
intwist, použiť metódu žaves...
mmmm
hfw
intwist, si ma upokojil, dík :)
za máličko, hf,
intwist, som ja tušil...
:)
ééé
Šag já son furt jennakí...