Medzi mužom a ženou

Myslí si, že jej vidí do duše, že všetkým im vidí do duše. Jeho pomyslený jas by ju snáď osvietil.
Preto sleduje cez priesvitný stôl červené nechty na nohách a pohybuje palcom hore a nadol.
Aby ju neožiaril, nadriadený, možno potom by sa stala podradnejšou alebo podriadenejšou.

Dívala sa a sledovala ako otvára a zatvára ústa. "Oddelenie pod Mirkovou ... ". "...finančné výkazy", " prekročili", "ale pod mojím vedením ...". Otočila hlavu k riaditeľovi. Riaditeľ napäto počúval.
Grafom asi rozumel, čo sa nedalo povedať o ženách. Ona nerozumela grafom a mužom sa rozumieť nesnažila.
Mala výhodu. Nepotrebovala s nimi súperiť ako jej zanietené kolegyne, ktoré by pre kreslo toho, čo rozprával, spravili /a nie len by ale spravili/ čokoľvek. Nepotrebovala jeho miesto. Ani uznanie. Až sa pri tom zamyslela, čo vlastne potrebuje.
Keď sa ľudia rozchádzali a všetci si búrlivo vymieňali novozískané poznatky, sedela a dívala sa z okna.
Konečne žiaden kolega zacláňajúci jej výhľad. Pohodlne si oprela hlavu do dlaní a pozerala na mesto. Krásny výhľad z takej výšky.

Ktosi vošiel do miestnosti. Položil pred ňu papier s nápisom. "Víno? 20:00, tam a tam".
Zdvihla hlavu, prednášajúci s grafmi. To snáď nie. Nechcelo sa jej rozprávať.
Otvorila kabelku, prednášajúci na ňu nechápavo pozerá, ale neprehovoril. Musel vidieť obsah celej kabelky.
Prehrabala sa tampónmi, mincami, posunula minivibrátor, vybrala tri horalky a vylovila pero. Zapla ho a na lístoček napísala: "Prečo nie."
Podala mu lístok bez slova, pobavene sa jej vytiahlo obočie, zasunula pero do kabelky a oprela sa.


Vytlačila prsia do výstrihu, čierne kožené ramienka sa omotali okolo členkov a silný červený rúž, ten nesmel chýbať.
Prišiel decentne oblečený. Ona nie. Vyzerala divoko a ľahko.
Sadla si oproti a nepovedala ani slovo.
- Ja som nemohol odolať...- začal. Nepomohla mu.
- Nepozvať vás na víno.-
- Sladké, nejaké fajné by som si dala, - oznámila a zapálila si.
- Nefajčíte, že ? - spýtala sa potom , čo fúkla dym jeho smerom.
- Je to nechutná závislosť, - odpovedal kľudne. Bál sa jej zrazu menej. Bol si sebou istý. Čím to bolo?
- To konáte veľmi múdro, - vyplávalo z nej bez akéhokoľvek podtónu s ďalším vyfúknutím.
- Chcel by som s vami spať. Zajtra odchádzam, - tiež z neho vyplávalo bez akéhokoľvek podtónu.
Skoro odhryzla z cigarety.
- Chcel by som vás tu dnes jemne opiť a potom všetok ten váš nezáujem, ktorý z vás srší na všetky strany, vám doslova vyšukať z každého póru.
Chcela si niečo pre seba povedať, a už aj si skoro myslela, "že tento chlap, sa snáď rozhodol ju tu..."
- Nepotrebujem vás ohurovať núteným rozhovorom a ukecať na obyčajný sex, neobyčajnými kecmi. Ani vás oslňovať pokazenými komplimentmi.-

"A pritom, keď zajtra odchádza, tak sa vlastne na neho aj tak môžem ..."
- A tým, že zajtra odídem, môžte si svoj, predpokladám, že dobre pestovaný nezáujem o mužov, nechať pre kolegov. -
"Prekliaty buď už teraz." - zahlásila pre seba ale nahlas.
Rozosmial sa.
Doniesli im víno, naliali, priložila pery k poháru a skúmavo sa na neho zadívala.
Nemohla ho čítať. Ani spredu ani zozadu ani zboku. Naklonila sa pod stôl, či trošku nevzklíčil, keď jej tak neprestajne kĺže po každom póre.
Ale nič. Ani zdola ho nemohla čítať. Nič.

- Hrozne si ma ale nudil na tej porade. Mám obavu, či vôbec sa dostanem pri tebe do stavu vínom potuženej ľahučkej povoľnosti.-
Zase  sa rozosmial. Ten sa snáď smial na nej. Roztiahla do kysla ústa a vyplazila trochu  jazyk. Pristihnutie pri tom detskom geste ju ešte viac zmiatlo.
A tak sa rozrehotal ešte viac.
- Vy skutočne nemusíte rozprávať. Vaša tvár je lepšia ako divadlo. Vždy keď rozprával niekto iný, sledoval som vašu tvár. To bola podívaná.-
- Bola to nuda. Si nudný obchodník, s nudnými grafmi v nudných šanónoch, nudne oblečený a nudne spisovne rozprávajúci. To bude tým.-

 
Sŕkal si z vína a potom načal cigaru. Zapáli si a fúkol jej dym smerom do tváre.
Prekvapene na neho pozrela..
- Ale veď si vravel, že... nefajčíš...-
- Vravel som, že je to nechutná záležitosť. Nechutnými by mnohé kvázi chutné dámy mohli označiť aj moje terajšie myšlienky.
- Ja môžem byť aj dáma,- roztiahla ústa do krásneho úsmevu a ladne sa poskladala, že vyzerala zrazu celkom neľahko. Nasadila cudný výraz.
- Dá mi aj dáma, aj nedáma a rovnako mi obe už nedali. Vo vás sú obe a obe by som si doprial, - žmurkol na ňu.
"Teraz by sa hodil aplauz zo sitkomu", napadlo ju .
- Dobre, pime! - zakončila to. A riadne sa pripila.

Keď sa v noci vyškriabala vyčerpaná z hotelovej postele a zotrela si všade rozmazaný rúž, oprela sa o umývadlo a dlho na seba pozerala.
Mala ich napísané na tele, na čele, v ústach. Všetky tie slasti.
Pretiahla sa ako mačka. Spal.
Na zrkadlo napísala: Rob mi toto miesto grafov po každej porade ;)