Medzi mužom a ženou

Väčšina oddelenia šla na poradu, prišiel jej milenec s novými grafmi. Uškrnula sa. Vzala ďalší výkres zo stola, sadla si do tureckého sedu na zem a kreslila. Vždy sa našlo niečo, čo stálo v rade čakateľov na spracovanie. Vedúci oddelenia ocenil jej iniciatívu. Musela síce z rady čakajúcich návrhov vybrať niečo, do čoho sa nikomu nechcelo, ale čo by nespravila preto, aby sa vyhla poradám.

Bol to nudný návrh, nudných obchodníkov, ktorí najímali ďalších, aby jej otravovali život. Reklama na prací prášok. Zase sa uškrnula. Z dvoch ziel si vybrala to, pri ktorom sa aspoň nemusela tváriť, že ju to baví. Sadla si na koberec a na holý papier spisovala občasne, čo ju napadlo.
Zaklopal ktosi. Ktosi... vedela celkom presne, kto zaklopal.

Richard otvoril dvere.
- Áááá, keď som neprišla za prezentáciou, prezentácia prišla za mnou, - pretiahla s úsmevom. Zavrel dvere.
- To si spravila naschvál. Nabudúce tam budeš sedieť, – vravel to pomerne chladne.
- Nabudúce by si mohol prísť rovno za mnou. Bolo by to pre oboch prínosnejšie. Nesadneš si? - ukázala na kožené čierne kreslo v rohu. Rozhliadol sa.
- Máš to tu pekne zariadené. –

Skenoval dlhosrstý koberec, jednoduché poličky, kvety, extravagantnú podlahu nazelenalej farby s domaľovanými štvorcami. Celé to pôsobilo príjemne.
- To mám. Čo potrebuješ? Chceš niečo piť? - vstala a šla ku drinkom .
- Nič nechcem. Chcem ťa večer, - oznámil a pozeral sa na ňu.
- Skracuješ predohry? - opýtala sa vecne a sadla si na stôl. Vlasy jej pohladili ramená.
- Ty si predohra, - usmial sa.
- Ešte neviem, či prídem, - odpovedala bez záujmu a dívala sa na nechty. Palec na nohe mala nalakovaný na žlto. Ostatné boli červené.
Vstal prudko z kresla, prišiel k nej, roztiahol jej nohy od seba a pritisol si ju k sebe. Ako sedela skoro sa jej zastavil dych.
Srdce sa spomalilo a náhle prudko zrýchlilo. Zase to cítila. Ten neovládateľný pocit malátnosti.
Zaklonila hlavu a divoko sa rozbozkávala. Cítila horúce dlane na svojom krku ako ju pevne držal, aj to ako sa potí v jeho stisku. A dobre voňal.
Po chvíli sa prinútila spamätať. Odtisla ho a cudne zišla zo stola.
- Tak dobre, prídem, - povedala s úsmevom.
Vzal zo stola papier a napísal naň, 20:00 tam a tam, chcem ťa vidieť bez podprsenky.
Nedovidela na papier. Otočil sa k nej, prešiel jej mocensky po dekolte, zašepkal "Dohodnutí" a cvakli za ním dvere.

Stála v izbe, natiahla si tisíc zo svojich tričiek. Nechodila bez podprsenky. Nemala prsia najvzorovejšie. Keby mala samozrejme by sa neobťažovala s niečím takým nechutným ako sú tie látkové kazajky.
Tričko za tričkom lietalo cez izbu. Musela si priznať, že ju bavil. A čo bolo horšie bavil ju viac, ako ju nebavil. Čo znamenalo, že mala dilemu. Risknúť to v podprsenke a zošachovať ho svojou príťažlivosťou, alebo nájsť niečo, v čom by nepútala pozornosť. Lenže vždy pútala pozornosť.
Niežeby mala prsia škaredé to nie, len proste to nešlo v tých všetkých šatách polopornohviezd čo vedela hrdo nosiť s podprsenkami.

Prechádzala reštauráciou.
Sadla si oproti. Richard sa na ňu díval a šmíroval očami, kde ako nadriadený by nemal šmírovať.
- Kde je predošlá trúfalosť, vytrčíš kdečo pokiaľ si v bezpečí svojich maskovacích prostriedkov, - povedal pobavene.
- Ani na chvíľu som nerozmýšľala nad tým tvojím pošetilým nápadom, - odvetila akože bez záujmu.
- Čo si dáme na pitie? - pokračovala a pozerala na nápojový lístok.
- To nevadí , že si nerozmýšľala, nabudúce budeš, - odvetil a vyberal si tiež. Len letmo ho počúvala.
Zaregistrovala tú vetu, ale veci, ktoré sa dejú v budúcnosti ju nikdy nijak nebrali. Okrem toho, ktovie čo bude a kedy nabudúce.

Dlho sa rozprávali, svojím spôsobom sa obaja okúzľovali. Ona jeho, svojou neurčitou odmeranosťou a tým, že si jej pozornosť bolo treba trvalo získavať. On ju, tou neformálnosťou pod tou formálnosťou.  A tým, čo o ňom, o jeho pohyboch, o jeho dravosti vedela. Bože, keby nevedela. Či chcela alebo nechcela, bola povoľná. Vlastne bola povoľná už aj keď si na neho spomenula. Nechutné. Nechutne chutné. Ani si neuvedomila , že jediná kto viac pije je ona. Zato si uvedomovala, že už chce do jeho rúk. Hriešne sa jej rozbehli myšlienky.

Hriešne dobehli, keď po tom príjemnom večere zaplatil, objednal im taxík a ním ju odprevadil domov. Poďakoval za pekný večer a odišiel.

Uškrtila by ho kabelkou. Alebo stehnami, zamyslela sa.
Odomkla, vošla do obývačky, stiahla šaty a keď letela podprsenka cez celú izba, len si hundrala "Dočerta aj s podprsenkou".