Emma sedela v kresle.
Stmievalo sa a za oknami fúkal vietor. Keby tak začalo pršať. Milovala dážď.
Najmä jarný, ktorý dokázal tak nádherne prevoňať aj toto mestské ovzdušie.
Dážď na Emmu pôsobil vždy očistne.
A upokojujúco.
Okolo seba mala rozložených niekoľko starých CD.
Už dlhšie žiadne z nich nepočúvala. Pri práci, na ktorú sa vždy plne sústreďovala, mala najradšej ticho.
A chvíľ, keď mohla len tak sedieť a vychutnávať si hudbu bolo skutočne málo.
Pritom hudbu milovala. A stále svoju zbierku dopĺňala.
Vybrala z kôpky Orfea a Eurydiku od Monteverdiho a vložila disk do prehrávača.
Uvedomila si, ako málo niekedy stačí k tomu, aby v nej hudba prebudila čosi dlho driemajúce.
Len čo odzneli prvé takty opery, pocítila, ako sa celé jej vnútro začína usmievať.
Táto hudba jej po každý raz prinavracia spomienky na jedno z tých krajších období jej života.
Na niekoľko rokov, ktoré prežila sama s deťmi. Na roky, keď sa jej život deň čo deň zafarboval novým poznaním.
Na obdobie, počas ktorého sa niekedy nemala čas ani poriadne nadýchnuť.
A hoci ju počas tohto obdobia z času na čas premohol smútok zo samoty, nikdy to netrvalo dlho.
Vždy ho vystriedalo čosi nové, príjemné a neočakávané.
Prvý z tých nádherných a oslobodzujúcich rokov bol pre ňu práve ten, ktorý prežila s deťmi v Londýne.
Na Inštitúte reštaurovania.
Zahraničné inštitúcie boli v tom čase ešte k štipendistom z bývalého východného bloku štedré.
A Emma dobre vedela, že finančná čiastka, ktorú dostala, bude jej i deťom stačiť na príjemný život
v doteraz nepoznanom veľkomeste.
Tešila sa, že s deťmi bude na čas v novom prostredí.
Že spolu spoznajú kus nového sveta a že nové zážitky prekryjú všetko to bolestné,
čo prežila v predchádzajúcich rokoch.
To, čo ju v Londýne však čakalo, predčilo všetky jej očakávania.
Pracovala v skvelom kolektíve a trvalo len niekoľko dní a stala sa jeho súčasťou.
Nebola tu jediná cudzinka.
Už počas prvých dní sa veľmi zblížila s Edit.
Šarmantnou Maďarkou, ktorá sa na čas stala jednou z mála jej skutočne blízkych priateliek.
Nemala ich počas svojho života veľa. Aspoň nie takých, s ktorými by dokázala otvorene rozprávať
o svojich pocitoch, túžbach a snoch. Vlastne mala také v dospelosti len dve. Svoju jedinú dlhoročnú priateľku Doru a Edit.
Priateľstvo s Edit trvalo síce len krátke tri roky, no takú blízkosť k inej žene už nikdy nepocítila.
A so žiadnou sa nikdy pred tým ani potom toľko nenasmiala.
Emma pozrela na kôpku listov na polici.
Na listy, ktoré už dlho čakajú na jej odpoveď. Každý z nich niekoľko rokov.
Medzi nimi leží aj posledný list od Edit. Dostala ho v období, kedy sa jej život ocitol v bolestnom pekle.
V pekle, o ktorom nedokázala nikomu povedať, ani napísať.
A ktoré ju doteraz, pri spomienkach naň, zahaľuje neuveriteľnou bolesťou.
Emma sa striasla.
Nechcela sa k tým spomienkam teraz vracať.
Zavrela na chvíľu oči a započúvala sa do jednej z Orfeových árií. Tá pieseň ju unášala späť.
Späť k medziobdobiu jej života, ktoré jej prinieslo toľko nečakaných radostí.
K obdobiu, ktoré sa začalo jej pobytom v Londýne.
Už po troch týždňoch sa Edit nasťahovala do bytu, ktorý mala Emma v Londýne k dispozícii.
Bol to starý priestranný byt. Dosť veľký na to, aby v ňom spolu s ňou a deťmi mohla bývať ešte ďalšia osoba.
Všetko, čo nasledovalo, bolo to tak trocha akoby z iného sveta. Akoby na čas načrela do života cudzej ženy.
Vždy, keď Emma spomína na toto obdobie, vybavuje sa jej len smiech a radosť.
Bola šťastná. Dlhodobo šťastná. A ten pocit šťastia sa jej vracia pri každej spomienke.
Pre Emmu bolo dôležité, že to šťastie zdieľali spolu s ňou aj jej deti.
Komentáre
tušim sa z edit vykluje nejaka bisexualka..:)))
Krasne spomienky :-)))
Misolietavec
:-))
.
sygon, máš vari niečo proti sexuálnej iskre medzi ženami?
.
sygon, mám prestať reagovať na Tvoje komentáre?
.
K tvojej otazke z predchadzajuceho komentaru ... Myslim, ze moze dlhsim spoluzitim sa prehlbovat aj potencialne iskrenie medzi zenami, ak je ta zena pritazliva pre druhu. A pre mna je fajn, ked taka iskra nevznikne, co sa mi uz stalo.
Prajem pekny den.
sygon, spochybnil som vari Tvoju slobodu sa ohradiť tým, že som sa slobodne ohradil?