Emma sa dnes necítila veľmi dobre.
Od rána ju ovládal akýsi vnútorný nepokoj.
Nedokázala sa poriadne sústrediť na prácu a cítila sa veľmi unavená.
Bolo toho na ňu v poslednom čase priveľa.
Cítila, že potrebuje oddych.
A tak ešte pred chvíľou ležala vo vani. V horúcej vode s kvapkami levanduľového oleja dnes vydržala viac ako hodinu.
Mala rada ten pocit, keď ňou prenikalo teplo kúpeľa, keď mohla so zavretými očami vychutnávať esencie vôní a tichú hudbu.
V takýchto chvíľach sa dokázala celkom uvoľniť.
Teraz sedela vo svojom kresle prikrytá starou vlnenou dekou a čítala si z knihy, ktorú včera po dlhom čase vytiahla z knižnice.
Vytiahla ju kvôli spomienkam na obdobie, ktoré nasledovalo po jej nedobrovoľnom odchode zo zamestnania.
A ktoré znamenalo dosť veľké zmeny v jej živote.
Trvalo jej niekoľko mesiacov, kým si zvykla na novú prácu, nových kolegov a najmä to nekonečne dlhé
denno-denné cestovanie vlakom do mesta vzdialeného niekoľko desiatok kilometrov od jej bydliska.
Ten zlom sa jej vtedy zdal nepochopiteľný a neprirodzený.
Len v lete skončila svoje štúdium vo Viedni a už v septembri vedela, že vo svojej novej práci nebude nič z toho, čo sa naučila, potrebovať. Ten pocit, keď stratila prácu, ktorú skutočne milovala a ktorá jej prinášala obrovskú radosť, ju prenasledoval veľmi dlho. A hoci odvtedy prešlo už viac ako desať rokov, Emma si uvedomila, že sa s tým vnútorne ešte stále celkom nevyrovnala a občas sa pristihla pri myšlienke, aké by bolo všetko iné, keby bola zostala.
Popíjala čaj a listovala knihou, ktorej text v nej oživoval to príjemné, čo vtedy prežívala.
Nový životný rytmus spôsobil zmeny v chode rodiny.
Deti už boli samostatnejšie, no i tak si ťažko zvykali na jej neskoršie príchody z práce.
Adam jej pomáhal so Samkom a ona mala niekedy pocit, akoby ho tým tak trocha oberala o detstvo.
Nebola by to však vtedy bez jeho pomoci dokázala.
Snažila sa im to obom vynahradiť. Počas večerov, cez víkendy a cez prázdniny.
V tom čase nemali televízor a tak večer, čo večer ležali všetci traja v detskej izbe a čítali si, alebo sa potme rozprávali, či hrávali rôzne hry so slovami. Cítila sa vtedy nádherne. Milovala ich spoločný smiech, tak ako ho miluje doteraz. A potom, keď chlapci zaspali, vracala sa ticho do svojej izby a do noci čítala.
S novou prácou veľmi spokojná nebola, no o to viac si vychutnávala všetky voľné chvíle.
Emma premýšľala, kam zaradiť hodiny, ktoré strávila s Ivanom. S človekom, ktorý jej otvoril celkom nový pohľad na život, ktorý sa stal popri deťoch na viac ako tri roky najdôležitejšou osobou jej života. Listovala jeho knihou a pred očami si vybavovala jeho tvár. A všetko to krásne, čo spolu prežili.
Zoznámili sa vo vlaku.
Už po prvých týždňoch dochádzania do práce si Emma uvedomila, že začína vo vlaku spoznávať tváre cestujúcich.
Vedela, ku komu si radšej nesadnúť a v spoločnosti koho bolo to únavné cestovanie aspoň o niečo príjemnejšie.
Emma rada cestovala so skupinkou starších vysokoškolských učiteľov.
Hoci už boli všetci v dôchodkovom veku, nemohla sa neusmievať, keď ich počúvala.
Najskôr bola v tejto spoločnosti len tichou poslucháčkou, no časom ju postupne vťahovali do svojich rozhovorov
a pre ňu sa otvárala cesta celkom novému poznaniu a mysleniu.
Zopár krát cestovala len s jedným z nich - s Ivanom.
Ani vo sne by ju vtedy nebolo napadlo, že sa pre ňu tento o viac ako tridsať rokov starší muž
stane na čas človekom najbližším.
Komentáre
:-)
Emma tiež najskôr mlčala.
casto cestujem vlakom...
na strednu skolu som denne dochadzala vlakom ,tam som spoznala sympatickeho chlapca, ktory miloval bicykel, o par rockov stal na stupni vitazov Pretekov mieru:)