Medzi mužom a ženou

moc bych chtel vratit cas tak o dva roky

že by si ich rád vymazal, hm???

ktorá sa mi v tejto časti príbehu zdá byť kľúčová:
„Rozhodla sa skúsiť, či jej skutočným životným poslaním nie je život rehoľníčky“
neviem, či sa nemýlim, no sa mi vidí, že v minulosti (pred 30-40 rokmi) mladí ľudia častejšie hľadali odpovede na otázky o zmysle života vo viere v Boha než je tomu dnes... aj keď pravdu povediac osobne som nepoznal nikoho z rovesníkov (plus-mínus pár rokov hore-dolu), kto by volil takú (z môjho pohľadu) extrémnu podobu hľadania pravdy a zmyslu ako Emma a uvažoval by o vstupe do rehole...
dnešní mladí, tak sa mi vidí, v období hľadania zmyslu života a existenciálnej krízy častejšie upadajú do depresií a siahajú po úniku (alkohol, drogy, ...), sebapoškodzovaní, pokusoch o samovraždu...

Čo Ti na tej vete pripadá zvláštne? Rehoľníce nepatrili nikdy k nejakej väčšinovej skupine. Čo ponúkala spoločnosť pred zhruba 30. rokmi mladým ľuďom?
Toto bolo aspoň aké také východisko z toho duchovného marazmu, ktorý tu vládol. A Emma Boha našla. A uverila mu. Viera jej prinášala odpovede na mnohé otázky. A pôsobila upokojujúco. Máš pravdu v tom, že vtedy asi pre mladých ľudí znamenala oveľa viac, ako teraz.
Emma sa síce na vstup do rehole pripravovala, ale stále zvažovala či áno, alebo nie. Je zaujímavé, že toľkokrát v živote pochybila svojou neuváženosťou a že práve tu toľko zvažovala.

jej obsah... rozhodnutie mladej dievčiny z ateistického prostredia skúsiť, či nie je jej poslaním život rehoľníčky.
za komunistov som si (tajnú) cirkev spájal skôr s mužmi než so ženami, a okrem dievčat z hlboko nábožensky založených, až bigotných rodín, som sa nestretol (ani cez ústne podanie) s takým prípadom, aký predstavuje Emma.
iste, spoločnosť pred cca 30. rokmi toho mladým veľa neponúkala, no väčšina mladých vo veku Emmy z toho ešte nemala skoro žiaden pojem.

Veľa čítala a veľa o živote premýšľala. Ešte pred tým, než sa vôbec k Bohu začala obracať.
Cvičila jogu, hľadala cestu vo východnej filozofii, ale cítila, že to nie je cesta pre ňu.
A keď si uvedomila tú obrovskú silu, vieru a lásku, ktorá bola zhmotnená v sakrálnom umení, ktoré obdivovala, chcela zrazu pocítiť silu tej lásky aj ona.
Bola to len zhoda okolností, že sa k Bohu dostala. Cez literatúru, umenie, vnútorné rozhovory, ktoré ju bavili viac, ako reči dospievajúcich dievčat.
Ale dobrý je Tvoj postreh o jestvujúcej bigotnosti. Tá sa Emme vždy priečila.

dobre viem, že chlapci a dievčatá sú už od pubertálneho veku veľmi vnímaví na to, čo sa okolo nich deje, hľadajú si svoje miesto v živote a vo svete, sú veľmi kritickí a oslovujú ich ideály.. sú medzi nimi veľkí hľadači, v tomto veku robia rozhodnutia a prijímajú predsavzatia, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú ich budúci život, no máloktorý z nich sa odhodlá takpovediac z vlastnej hlavy na cestu, na ktorú vykročila Emma...

tak inteligentne to tu vsetko opisujete, az sa v tom stracam :-) ja som asi na take polopatisticke reci :-)))))))))

To je pravda, že to asi nebýva častá cesta. Častá dobrovolná cesta. Aj Emma si teraz potrebuje vyjasniť, či to bolo to najlepšie, čo mohla v tom čase urobiť. Či práve toto neustále hladanie v rokoch, kedy by mohla užívať života plným priehrštím, nebolo príčinou mnohých jej nasledujúcich pádov.

Je to všetko o celkom obyčajnom živote jednej mladej ženy.

diky drogam ktere uz neberu jsem přišel o jednu moc fajnovou holčinu

už mě ani na emal nereaguje

osobne si myslím, že samotné hľadanie v rokoch, kedy si mladí užívajú život, by nemuselo by príčinou jej nasledujúcich pádov.
príčinou pádov by môže byť skôr zameranie sa len jedným smerom a nezohľadnenie názorov a potrieb blízkych ľudí (vrátane partnera).

máš moju hlbokú úctu a smekám pred Tebou...
toho, že si prišiel o moc fajnovou holčinu, je mi úprimne ľúto, no možno ešte nejaká nádej žije.
ak k Tebe kvôli drogám stratila dôveru, získať jej dôveru späť nebude ľahké, no určite nie nemožné.. držím Ti palce :).

máš moju hlbokú úctu a smekám pred Tebou...
toho, že si prišiel o moc fajnovou holčinu, je mi úprimne ľúto, no možno ešte nejaká nádej žije.
ak k Tebe kvôli drogám stratila dôveru, získať jej dôveru späť nebude ľahké, no určite nie nemožné.. držím Ti palce :).

dík za podporu

hm.. tak rehol , mno mozno by som sa skor dakde do Tibetu vybrala v takej mladosti. Ale Tibet bol daleko a miliony ludi tiahne na take miesto z rovnakeho dovodu. Zamoria take miesta , vycicaju, zriedka nieco prinesu. Rehol ma nenapadla, bolo mi smiesne zo sestier s tou capkou na hlave ale inak mi pripadali v celku ok. Ale dobre si ma inspirovala, pojdem okuknut malby do kostolov, co viem z predsudkov som na nich velmi povrchne pozerala. Ale ak nic ine na kostoloch, tak tam som sa architektonhicky vyzila, tie budovy ma dostavaju , aj bez pomyslenej pritomnosti Boha. Este viac ma dostavaju architekti, ktori to navrhli a nemohli sa dozit vysledku.. Ja som taka netrpezliva asi .. asi hej.
Inak je mi celkom zname, rozpor medzi rozumovanim a uzivanim si mladosti.. som hrozne rada, ze ma od rozumovania ludia vytiahli, myslienky nespisane spomienky nevytvoria a ja som nepisala.

Emma nebola nikdy zameraná jednostranne. O tom sa tiež ešte čitatelia dozvedia. A už vôbec u nej nemožno hovoriť neústretovosti k blízkym. skôr mala tendenciu sa podriaďovať ich želaniam. ale o tom bude tiež ešte reč.

O Tibete sme poriadne ani nevedeli (takto zameraná literatúra skoro celkom chýbala) a cestovať niekam bolo celkom nemysliteľné. Emma sa za hranice mimo východný blok dostala po prvý krát až po revolúcii. Nemala vhodný kádrový profil na udelenie devízového prísľubu. Bez neho si nemohla kúpiť ani poznávací zájazd.
Takže až tak na výber pri hľadaní cesty nemala.

asi je mi luto ze mate odzite take veci , pride mi to vzdialene ako z filmu , aj ked dokonca pozeram ceske filmy . Bohvie ako by sa moja rebelska a vecne rypava povaha prejavila , mnozno by skrotla..netusim. Je to absurdne nevediet co je za hranicami, co ludia mozu... ale vies co , teraz akoze vieme ale stale vieme len to co nam vyhovuje a zvacsa to co nam je ponukane .
V podstate sa akurat akoze zvacsili hranice.
A rehol mi pride tiez ako z filmu aj s tym chodenim do nabozenstva , krstmi a dalsimi ptakovinami. Mozno ja som za hranicou , ktohovie ;) mozno ema je ..

no sám za seba som rád, že som ten absurdný systém zažil..
myslím si, že vďaka nemu som pochopil, čo je to (ne)sloboda a dopracoval sa - pateticky a zjednodušene povedané - k láske a úcte k slobode.
ako rebel a rýpavá povaha by si to v tej dobe ťažké možno mala, možno nie.. pokiaľ by si nešla priamo proti režimu, stálo by Ťa to akurát kariérny postup.. a možno práve ten by bol dôvodom, že by si skrotla a stala sa bežným pokrytcom (ako státisíce iných v tej dobe).

Premýšľala som nad Tvojim príbehom. Je fajn, že si sa vzdal závislosti na drogách. Ja by som Ti asi z môjho pohľadu doporučila, aby si sa vzdal závislosti i na žene, ktorú si miloval.
Z vlastnej skúsenosti viem, že keby už rozchod nadobudol také rozmery ako ten Tvoj (neodpovedanie na poštu), znamená to definitívu.
Držím Ti palce, aby si našiel opätovanú lásku a aby si sa už nedostal do stavu, kedy by si musel opäť siahnuť po drogách.

Škoda, že sa k tej dobe nevracajú v rozhovoroch s deťmi ich rodičia. Že im aspoň sprostredkovane nedajú pocitíť neslobodu, ktorú vtedy zažívali.
A k reholi. Rehoľa je podľa mňa stále jednou z možností, ako aktívne duchovne prežiť svoj život. Či už prácou pre druhých, alebo v modlitbe. Pre tých, ktorí nevidia zmysel svojho života v rodine, v partnerských vzťahoch, či v práci. Je to jedna z mnohých ciest, ktoré si človek slobodne vyberá.

"ateisticka r0dina,kt0ra nech0dia ani na p0ln0čne 0mše..))))..ine ateisticke ch0dili?..))))

a pak..zdá sa mi t0 pritiahnute za vlasy,ale h0dne Emmy..skúsiť,či nie reh0ľníčka..p0dla mna..na reh0ľu je čl0vek p0v0laný..tam sa neskúša..takže..0d Emmy t0 b0l0 tr0šku nefer..Teda..že šla skúšať..mala sa r0zh0dnuť byť reh0ľníčk0u..ešte stále by mala neskôr priest0R zmeniť náz0r..ja 0s0bne neznášam skúšky..s0rry..

Áno MissEllie, na polnočné omše chodievali aj mnohí ateisti. Patrilo to akosi k romantike Vianoc.
A nevidím naozaj nič nefér na tom, že Emma pre seba hľadala tú správnu cestu životom. Žila s rehoľníčkami, spoznávala ich život až dospela ku konečnému rozhodnutiu, ktorým bolo do rehole nevstúpiť. Nevidím na tom nič nelogické, ani nesprávne.

M0žn0 pre emmu prir0dzene..ale pre mna nie..vzdy sa s Emm0u p0r0vnávam..)))č0 by s0M r0bila v jej k0ži..a ja by si P0vedala..tak..cítím..tam ma t0 v0lá..tam je m0je miet0..a šla by s0m..t0 s0m ale ja..nie emma..

Aj hľadanie je istým spôsobom skúška.
A to, že Emma medzi rehoľnice išla bolo tiež následkom akéhosi "volania". Jej vnútorného hlasu.
Nerobila by to len tak.

č0 ine mi 0stava..?.:)))

nezvratná minulosť. Minulosť, ktorá bola a nedá sa zmeniť.

aleb0 s 0dstup0m času lutuje niekt0re z0 sv0jich r0zh0dnutí?..

čo by mala ľutovať. A ľútosť by aj tak nič nevyriešila.
Takže neľutuje. Len svoje správanie analyzuje a snaží sa cez minulosť pochopiť samú seba.

chová tak, ako sa chová. Prečo sa počas posledných rokov tak výrazne zmenil jej pohľad na svet? Prečo sa zmenila v správaní k ostatným? A prečo je dnes tam, kde je?
Jej život bol plný komplikácií a ona sama sa potrebuje cez tie komplikácie znova prehrýzť.

ked p0trebuje,nech hryzie..ja by t0 vytlačila d0 uzadia..kym by t0 šl0..

Asi by si to všetko len na čas odložila. A mohlo by ju to všetko raz celkom zlomiť.

veci,kt0re b0li zle vymažem..ak0 keby sa nikdy nestali..
čas 0d času mi t0 nejaka prk0tina prip0menie..ale naštastie..vymazavať sa mi darí..)))

Emma je presvedčená, že nie. Už sa jej stalo, že mala pocit, že zabudla. A potom sa to nečakane vynorilo vo chvíli, keď bola slabá. A nepripravená.

ale..p0trebuje t0 silu 0s0Bn0sti....teda..asp0n dla mna..))

jedného druhým. Čo s tým, keď raz tie prakrývky odhrnieš???

naš sa za0berať minul0sť0u?..tá je už nemenná..radšej sa za0beram buducn0st0u..a žijem prít0mn0sť0u..nech v buducn0sti nemusim mazať..

minulosť sa bude zaoberať mnou.. tomu, čo som prežil a čo je vo mne, neujdem tým, že to jednoducho vytesním..
takto to chvalabohužiaľ nefunguje...

č0 zmeníš tym,že sa tými sp0mienkami budeš d0nek0nečna za0berať?
nič..ak0 ti t0 môže p0môcť?..nijak0..skratka..stal0 sa..aj tak treba íst dalej..

Myslím, že stači svoju minulosť pochopiť. A vysporiadať sa s ňou. Nezatvárať pred ňou oči. A o to sa teraz snaží aj Emma.

a nieč0 nechapem aj tak..skratka..beriem t0 ak0 dane..skratka..nie s0m čl0vek,kt0ry sa čast0 vracia..s0m čl0vek,kt0ry ide vpred..ak0k0lvek..

no zmeniť môžeš svoj postoj k nej a jej dopad na prítomnosť i budúcnosť.
Sooshn tomu výstižne hovorí "pochopiť minulosť a vyrovnať sa s ňou".
a to vôbec nie je málo.. neraz je to doslova o kvalite ďalšieho života.

Možno Tvoja mladosť ešte nepotrebuje takéto návraty. Možno Ťa tie návraty do minulosti ešte len čakajú.

m0žn0 pak..ked bude menej star0sti..ked..)))

aj po obsahovej stránke, aj štýl písania. len mi trošku vadí to neustále opakovanie slov..

Som rada, že sa príbeh páči.
Sú to moje úplné začiatky v písaní príbehov, sama cítim nedostatky vo forme.

ale vieš čo, to mi v tých prvých trochu vadilo, inak mám pocit, že sa to zlepšuje. a keď má byť toto začiatok, tak neviem veru, ako to skončí. vydanou knihou? :)

Takéto ambície som nikdy nemala.
Mám priveľmi rada dobrú literatúru. A tých podpriemerných a priemerných autorov je všade ako maku. Myslím, že radšej ostanem občasnou prispievateľkou na blogu (blogzine).

keby kritériom pre publikovanie knižných titulov bola len literárna hodnota textu, potom by mnohé knihy vôbec neboli vydané.. a keby všetci priemerní a podpriemerní autori mali byť nešťastní, potom by po svete chodilo more nešťastných autorov...
v skutočnosti je len málo autorov a málo diel, ktoré sa dajú jednoznačne označiť za hodnotné a z hľadiska formy/obsahu za novátorské či aspoň prínosné.. no tak ako vo futbale musia existovať okresné súťaže IV. triedy, aby na ich podhubí vyrástli skvelí futbalisti a mohla sa hrať Liga majstrov, tak aj kvalitné a mimoriadne texty vyrastajú z masy textov priemerných aj podpriemerných.. sú akýmsi ich zhutnením a zavŕšením.
preto za podstatnejšie kritérium pre publikovanie textu než je (literárna) kvalita považujem jeho potenciál osloviť čitateľskú obec - svojou témou, jej rezonovaním s každodennou skúsenosťou čitateľov, jej výpovednou hodnotou...
ak smiem, dovolím si maličkú radu:
nenechaj sa mýliť svojou prílišnou sebakritičnosťou.. a nikdy nehovor nikdy... :)

Neviem, či by som svoj postoj nazvala prílišnou sebakritičnosťou. Možno to všetko pramení kdesi v mojom obdive k "hráčom prvej ligy". Možno v priveľkej neskromnosti - radšej nehrať, ako hrať tretiu ligu. Neviem.

A slovo nikdy používam skutočne len vo výnimočných prípadoch.

skoro vždy vedie z okresnej súťaže.. a nie je hanba v tretej lige byť, ale (pre ambiciózneho autora) v nej uviaznuť.
nechať udusiť svoj potenciál obdivom k hráčom prvej ligy mi prichodí ako kontraproduktívna stratégia.

ja si naopak myslím, že ty píšeš veľmi dobre, pútavo a zároveň citlivo. celý čas tam je zachované to napätie, ktoré ma núti čítať stále ďalšiu a ďalšiu časť ;) a keď vychytáš tých pár maličkostí, kľudne môžeš svoje ambície rozšíriť o tú knižku :) aj keď len takú maličkú :)