.....
Emma sústredene retušovala oči starého muža.
Už niekoľko dní kládla v jemných lazúrach jednu transparentnú vrstvu farby za druhou,
aby v tých očiach oživila lesk, ktorý sa rokmi z pohľadu vytratil.
Hneď prvý deň, ako jej tento zničený portrét priviezli do ateliéru, vedela, že jej tá podobizeň
starého vznešeného muža, zobrazeného pred viac ako tristo rokmi, je veľmi blízka.
Emma v nej videla tvár svojho starého otca.
Človeka, ktorého vo svojom živote asi najviac milovala.
Ktorý ju naučil vnímať svet tak, ako ho vníma doteraz. Ktorý ju otvoril tomuto vnímaniu.
Dlho jej bol vzorom svojím správaním, radosťou zo života a neutíchajúcou túžbou po poznaní.
Starý otec.
Bol to on, kto jej otvoril aj cestu ku knihám.
K prvým príbehom, ktoré pred ňou odkrývali svet vzťahov, radostí i bolestí života.
Boli to všetko knihy a príbehy, ktoré v sebe ukrývali ducha už dávno minulých dôb.
Staré väzby, ktorých zvláštnu vôňu si dokáže vybaviť i dnes, archaický jazyk a
starosvetské príbehy postáv, s ktorými vedela všetko tak intenzívne prežívať.
Emme sa vybavili Jiráskove zobrané spisy, ale i dievčenské romány,
ktoré mali pre ňu v období jej detstva neobyčajné čaro.
Romány z prelomu storočí.
Emma si vlastne až pri tejto spomienke uvedomila, že to mohli byť práve jej prvé dotyky s literatúrou,
ktoré v nej prebudili akýsi starosvetský a naivný pohľad na svet a na vzťahy medzi mužmi a ženami.
Tak rada sa stotožňovala s naivnými hrdinkami príbehov pre ženy, ale i s tými,
ktoré prežívali svoje hlboké city v Jiráskových románoch.
Áno, čím ďalej, tým viac bola presvedčená o tom, že jej romantický a
„nemoderný“ pohľad na svet má svoje korene i tu.
Vo svete, ktorý objavovala v knižnici svojich starých rodičov.
Starého otca Emma skutočne milovala.
Pôsobil na ňu vždy majestátne a vznešene.
Ako z iného sveta. A vlastne aj tak trocha do toho iného sveta patril.
Mal takmer sto, keď umrel, a Emma v tom čase len prechádzala z detského sveta do sveta dospelosti.
Pozrela sa na obraz.
Vie, prečo sa do jeho reštaurovania pustila s takou vervou.
Chcela mužovi na obraze prinavrátiť život. Chcela vrátiť život jeho očiam.
Vedela, že má ešte čas. Že ešte zopár týždňov bude súčasťou jej ateliéru.
A ona sa bude môcť pri pohľade na jeho tvár oddávať týmto príjemným spomienkam.
Komentáre
Emma...
Si milý Milosalv
A myslím, že reštaurátorkám neprekážajú ani bufety.
Sooshn, Emma píše, že...
HFW, nie Emma nepociťovala žiadne zábrany
Emma sa s ním nespája žiadna negatívna spomienka.
Bariéry sú na to...
A vekový rozdiel ? Nebláznite ľudkovia. Keď sa dvaja naozaj, akože nájdu, tak čo tam po rozdieloch. No pravda je, že starý otec je starý otec. Mna balia mladé babenky. Ja im stále hovorím. Holky neblbnete! No ony sú také akože nepočúvne. Tá mládež dnešná. To je hrúza.
Myslím, že vekové bariéry sú Miloslav
Ale ako píšeš. V Emminom prípade išlo o vzťah Emmy - malého dievčaťa a starého otca. Čiže o vzťah, ktorý je celkom bežný. Hoci ten vekový rozdieľ , okolo 80 rokov, predsa len nie je taký častý.