Emma ešte stále sedela nad obrazom Vanitas.
Nechávala v hlave plynúť spomienky. No nedokázala ich zmysluplne usporiadať.
Stále sa na povrch vyplavovali jednotlivé epizódy, ktoré akoby ani nesúviseli jedna s druhou.
Útržky života, nahádzané len tak, jeden na druhom.
Pamätá si, ako bolo Patrikovi ľúto, keď na ňu Monika po maturite zaútočila.
No zároveň s tým si pamätá jeho narastajúci strach zo straty ďalšej z dcér.
Pamätá si jeho narastajúci odstup, ostražitosť a naplno sa rozvíjajúce sebectvo.
A jeho mladšia dcéra sa chopila príležitosti.
Vedela, kde sú otcove slabiny.
Vedela, že teraz si už môže dovoliť takmer všetko.
A tak jedného dňa odmietla robiť i to málo, s čím občas doma pomáhala.
Ak sa jej niečo nepáčilo, nikdy nezabudla pred otcom a pred Emmou utrúsiť, že mala Monika vo všetkom pravdu.
A Patrik ju nikdy nezastavil. Nikdy ju nenapomenul, ani jej nikdy nič neprikázal. Práve naopak.
Zo strachu, že by ho aj ona raz opustila, si kupoval jej lásku a podriaďoval sa jej želaniam.
Z týždňa na týždeň dával čoraz zjavnejšie Emme, Samkovi i Adamovi najavo, že tento dom patrí jemu a jeho rodine. Že oni sú tí podstatní, pre koho žije. A všetko ostatné sa tomu musí podriadiť.
A tak Emma prestala počúvať hudbu, ktorú mala rada. Musela. Len preto, lebo sa Monike nepáčila a znervózňovala ju. Skúšala ju počúvať aspoň občas. Vo chvíľach keď bola sama. Boli to však také zriedkavé okamihy, až to nakoniec vzdala. A na veľa rokov zavrela všetky svoje CD-čka v skrini.
Nemala čas ani priestor, kde by rozložila svoj stojan.
Nemohla čítať knihy, pretože sa to považovalo za prejav lenivosti. Veď domácnosť bola veľká a vždy sa dalo niečo robiť.
Keď Patrik zbadal, že čo i len na chvíľu uletela myšlienkami kamsi inam, okamžite si vyžadoval jej pozornosť.
Začala robiť veci, ktoré nikdy pred tým nerobila. Prispôsobovala sa.
Začala piť kávu, ktorú doteraz nikdy nepila. Nie jednu denne.
Začala piť kávu, ktorú doteraz nikdy nepila. Nie jednu denne.
Patrik pil kávu stále a chcel, aby ju Emma pila s ním.
Chcel, aby sedela pri ňom. Aby mu venovala svoj čas.
Začala počúvať Elán a staré hitovky, ktoré vždy tak veľmi neznášala.
Hrali na celý dom. Od rána do večera. Nedalo sa im uniknúť. Nedalo sa ich nepočuť.
Bola v tých hrozných melódiách väzňom.
Do neskorého večera.
Začala pozerať televízor, ktorý pre ňu nikdy predtým nebol podstatný.
Ale Patrik ho pozeral rád a vyžadoval, aby ho pozerala s ním.
Strácala deň po dni samú seba.
A Patrik si myslel, že jej tým všetkým prejavuje svoju lásku.
Emma si pamätá, že ju už ani veľmi neprekvapilo, keď jej jedného dňa Patrik povedal, že chce, aby mu dávala svoju výplatu. On je hlavou rodiny a on sa bude starať o financie.
Emma nesúhlasila. Mala celkom iné priority ako Patrik.
Väčšinu peňazí, ktoré jej zostávali z rozpočtu, dávala synom na vzdelanie.
To bola jedna z vecí, ktorú Patrik nedokázal nikdy pochopiť a ktorú jej často vyhadzoval na oči.
Vedela, že ak by mu dávala všetky svoje peniaze, stali by sa všetci traja celkom neslobodní.
Jedného dňa jej oznámil, že ju a jej synov živiť nebude.
Emma nemala nikdy pocit, že by ju musel ktokoľvek živiť. Platila Patrikovi od začiatku ich manželstva polovicu výdavkov na domácnosť. Kupovala potraviny, z ktorých varila pre všetkých. A Patrik kupoval to ostatné.
On však chcel vládnuť. Chcel jej úplne zviazať ruky. Celkom si ju podmaniť.
Bol hrubý, keď zistil, že Emma nesúhlasí.
Tak to vyriešil po svojom.
Komentáre
och