Emma si pritiahla deku až pod bradu.
Ochladilo sa. Hoci už bola hlboká noc, nechcelo sa jej ísť ešte spať.
Málokedy má toľko času, aby sa mohla intenzívne vracať k spomienkam na roky,
ktoré pre ňu boli v mnohom ohľade výnimočné.
Život jej plynie prirýchlo.
Výchova dvoch detí pre ňu roky znamenala prácu od rána do večera.
Snažila sa, aby jej synovia čo najmenej pociťovali absenciu jedného z rodičov a akúkoľvek formu nedostatku.
Chcela ich naučiť vychutnávať život a užívať si ho. Chcela, aby sa z neho dokázali tešiť tak ako ona.
A robila pre to všetko.
Chvíle, ako tá dnešná, boli pre ňu skôr sviatkom.
Len tak si večer posedieť vo svojom ateliéri. Vychutnávať to ticho všade naokolo ticho.
Hoci v poslednom čase venuje spomienkam viac času, stále sa jej zdá, že by ho pre seba potrebovala viac.
A nie len pre spomienky a na snívanie.
Pred očami si snažila vybaviť aj čosi iné z obdobia, ku ktorému sa dnes vrátila.
Jej život vtedy plynul pokojným tempom.
Trpkosť sa do jej života na pár mesiacov vrátila v okamihu, keď začal malý Samko chodiť do školy.
Pani učiteľka nemala rada inakosť.
Napriek tomu, či práve preto, že poznala Samkovu diagnózu, vysmievala sa mu pred ostatnými deťmi.
Zosmiešňovala jeho telesný nedostatok, jeho „nedokonalosť“. Trvalo to niekoľko mesiacov.
Emma si nevedela rady.
Nakoniec pomohlo, keď pred učiteľkou spomenula Linku detskej záchrany.
Vlastne vtedy musela učiteľku istým spôsobom zastrašiť. Sťažnosti na riaditeľstvo nepomohli.
Odvtedy mal Samko pokoj.
Emma často premýšľala, prečo sa ľudia ako Samkova učiteľka rozhodujú pre svoju profesiu.
Premýšľala, prečo vtedy nepomohol normálny rozhovor, prečo musela použiť protiútok. Tak nerada bojovala.
Vlastne to ani poriadne nevedela a doteraz nevie.
Emma sa napriek týmto spomienkam usmievala.
Samko má výnimočnú povahu.
Nerobil si nič zo správania svojej učiteľky. Nebyť iných rodičov, ktorých deti o tom doma rozprávali,
Emma by sa to možno ani nebola nikdy dozvedela.
Samko jej raz povedal, že ho to všetko mrzí len pre to, že to mrzelo ju. Jednoducho to zo seba dokázal striasť. Ignoroval to.
Emma si však nebola nikdy celkom istá, či správanie učiteľky i napriek jeho povahe nemohlo zanechať v jeho duši stopy.
Zavrela opäť oči a predstavila si Samka.
Jeho skutočne šibalský úsmev a iskrivú iróniu, ktorou tak skvelo dokázal triafať i do nej samej.
Vždy obdivovala ľudí, ktorí to dokázali. A tak jej nikdy jeho ironické poznámky nevadili.
Nehovoril veľa, ale keď niečo povedal, stálo to za to.
Uvedomila si, ako nádherne jej synovia napĺňajú život.
Každý z nich iným spôsobom.
Adam svojou zodpovednosťou a usilovnosťou. Trochu jej vadila jeho ambicióznosť.
Ale to bolo možno tým, že jej táto jeho vlastnosť priveľmi pripomínala jeho otca - Daniela.
Samko bol jej slniečkom. Taký milý lajdák.
Usmievavý, berúci život s absolútnou ľahkosťou. A pri tom nežný.
Vedela, že v ňom drieme obrovská neha.
Emma si zrazu uvedomila, že všetkými týmito spomienkami odďaľuje chvíľu, kedy sa bude musieť vrátiť
k spomienkam na ďalšie, niekoľkoročné obdobie svojho života.
Nechcelo sa jej načrieť do tých spomienok.
Ale vedela, že bez toho svoj život nikdy celkom nepochopí.
Nepochopí svoje súčasné reakcie, svoj strach zo zmien, seba.
Komentáre
:) opisala si syncekov nadherne:
Každý z nich iným spôsobom.
Stastie, ze ma Samko slnieckovu povahu, mamu velmi boli, ked sa dietatu ublizuje a ak to robi tzv. pedagog, tak je to uplne nepochopitelne...
aký to moze byť pedagog?!
mala by motivovať detí a nie vysmievať sa a robiť výčitky svedomia..
smutné...:(
hanka, opisy synčekov sú fakt super, mne sa nesmierne ráta tento:
Usmievavý, berúci život s absolútnou ľahkosťou. A pri tom nežný.
Vedela, že v ňom drieme obrovská neha.“
a čo sa učiteliek týka..
ako (neposlušný) prváčik som bol šokovaný nieže prísnym, ale nepriateľským chovaním našej pani učiteľky voči nám „výtržníkom“.. a potom som ako druháčik zažil skvelú pani učiteľku, takú láskavú rozprávkovú maminu, a tá zmena bola pre mňa balzamom na dušu...
Nie
Hogi:)
A velmi zalezi na uciteloch, ja osm mala stastie od prvej triedy, skola ma fakt bavila, i ked...aj prestavky:)
Stars isyn take stastie v prvom rocniku nemal a skola bola prenho velkou traumou, vlastne pre nas vsetkych, nuz a teraz je piatak na VS, mam radost, ze na nom nezostali nasledky:)
Aj ja som pripadal niektorym ucitelom "inaksi"
mišo, pekne si učiteľovaní ako poslaní a o inakosti popísal...
mišo, pekne si popísal o učiteľovaní ...
Ďakujem všetkým, ktorí ste sa tu pristavili.
Kvietok, Ján, Misolietavec. Asi je pravda kdesi v slovách misalietavca, že dôležité je porozumenie medzi učiteľom a žiakom. Učiteľstvo je povolaním a nie všetci, ktorí sú učiteľmi sú skutočne povolaní.
Wyslúžilec. Aj prísnosť má svoje hranice. A je fajn, že si nakoniec stretol láskavú učiteľskú dušu.
Sooshn, dostala som sa ku komplexnému prečítaniu tvojho príbehu až teraz
Dúfam, že kuvičie hlasy neprivedú blogzin na okraj záhuby a že také príbehy z tvojho pera, aký bol tento, ešte mnohých potešia.
Rozprávkarka, netráp sa prestrelkami na blogzine.
Už keď som písala Neveru - skutočný príbeh ženy, ktorá sa dostala do možno i pre ňu nečakanej situácie - som pocítila, že je ešte veľa tém, ktoré sú tabu. Hoci sú to témy, ktoré v reáli ženy i muži prežívajú. Či chceme, či nie.
Nemám vo zvyku bojovať s veternými mlynmi. Viem, že je to boj márny.
Blogzin má na blogu svoje opodstatnenie. Keď pre nič iné, tak pre tie stovky čitateľov, ktorí ho čítajú. Bolo by na škodu veci, ak by jeho záhubu spôsobili takéto malichernosti (hoci často hrubé a nepochopiteľné).
Vidíš, Sooshn, napokon sme sa ocitli v jednom vreci... :-)) našťastie blogzinovom,
A vieš, čo ma prekvapuje? Že bola bombardovaná tvoja Nevera, moja Ninsun, čo znamenalo, že tie témy pritiahli nielen tých, ktorým sa to páčilo, ale aj oponentúru. Ale keď je na scéne takýto krásny krehký príbeh, zrazu sa o blogzin nikto ani neobzrie, veď pochváliť - kdeže. Kto je naučený atakovať, bude len atakovať, lebo nič iné nevie...
Rozprávkarka, ako to, že sa o takýto krásny krehký príbeh "nikto ani neobzrie"???
nikto nemá povinnosť príbehy chváliť, každý čitateľ pre seba i pre autora veľa urobí už tým, že si ich prečíta...
Rozprávkarka, to čo píšeš je pravda.
Nečakám pochvalu. Nie je to pre mňa až také podstatné.
Ale to, že sa zmenšil okruh tých, ktorí Emmin príbeh vnímali pozitívne ma mrzí. Je toľko rôznych ľudských osudov. Ani jeden z nich by nemal byť zatratený pre druhý. Akoby som ako autorka dala i Emme istú "nečistú" pečať Evinho príbehu.
A aby som bola spravodlivá: Tí čo atakovali Neveru, boli pred tým k Emme zhovievaví. Len je pre nich asi ťažko vyjadriť sa nie negatívne k príbehu, ktorý je tak vzdialený Nevere. Kvôli autorke? Ktorá vždy len prerozrpáva osud niektorej zo žien, ktoré pozná? Neviem.
Hm, čert, hlavná vec, že niekto cíti povinnosť haniť.
Sex cez net - Je to ako krabica od mlieka, kde je namiesto sľubovaného mlieka voda (nebudem menovať, kto tento ,,skvelý" komentár napísal). V názve bol vraj sľúbený sex a sexu nikde.
Nevera - švedska trojka, čiže sex.
Ninsun - sex na entu.
Keď tam nie je, bijú ťa, keď tam je, zas ťa len bijú. Blogerska komunita je naozaj plná paradoxov.
Ale inak sa Sooshn naozaj dobre číta. nečudujem sa tomu počtu čitateľov. Tí sú v konečnom dôsledku pre každého autora merítkom toho, či píše dobre alebo zle.
Sooshn, ak niekto delí osudy žien, pretavené do príbehov, na ,,čisté" a ,,nečisté"
Rozprávkarka, podobne ako Ty si myslím, že v osudoch "padlých" žien...
Rozprávkarka, áno je to o necitlivosti
Mnohí z tých, ktorí tu odsudzujú sa skrývajú za štít kresťanstva. A zabúdajú pri tom, že jeho základom je láska a milosrdenstvo. I Ježiš dal možnosť dvom zločincom, ktorí boli ukrižovaní spolu s ním. Bez toho, aby zisťoval, aby súdil. Jeden jeho podanú ruku prijal a bol spasený.
Niet na svete človeka, ktorý by mohol zo svojho pohľadu jednoznačne a definitívne odsúdiť kohokoľvek druhého. A už vôbec nie za príbehy, ktoré odkrývajú pohľad na život. Život, ktorý sa žije/žil tu na zemi. Nech by bol pre neho tento pohľad akokoľvek neprijateľný, vzdialený a cudzí.
A ak začnem čítať niečo, čo je pre moje svedomie absolútne neprijateľné, tak radšej prestanem.
Veď čo ak sa mýlim práve ja?
Sooshn, postoj "čo ak sa mýlim práve ja?" vyžaduje pokoru...
Čert, príbehy padlých žien sú skutoče veľmi zaujímavé svojou tragickosťou a hĺbkou.
Soosh, múdrosť sa častokrát hľadá v tichosti a v pokore, nie v
Možno, že tvoja Eva - práve vďaka tej svojej skúsenosti - bola ďaleko múdrejšia, ako hociaká ,,bezchybná a bezúhonná" žena, ktorá sa na ňu dívala zvysoka...