Emma sedela v kuchyni a pila čaj.
Bola celkom ponorená do svojich myšlienok.
Chcela si spomenúť, kedy a prečo sa vlastne rozhodla prijať Patrikovu ponuku na sobáš.
Vedela, že na počiatku musela byť v ich vzťahu prítomná láska a že bola určite šťastná.
No nedokázala v sebe vyvolať ani jednu spomienku na šťastie.
Ani jednu takú, ktorá by súvisela priamo s Patrikom.
Tak dlho v sebe všetko potláčala, až sa časť spomienok celkom stratila.
Alebo ich celkom prekryli tie nepríjemné.
Pamätá si na ich prvé spoločné Vianoce. To bol asi ten deň, ktorý rozhodol.
Mala doma všetko pripravené na Štedrovečernú večeru, keď sa u nich odrazu objavil Patrik.
Prišiel pre ňu a pre deti. Chcel, aby Vianoce strávili všetci spolu.
Nejasne si spomína na ten neobyčajne silný zážitok, keď sedeli všetci za stolom.
Ona, Patrik, jeho tri dcéry a Adam so Samkom. Áno, vtedy sa rozhodla.
Vtedy sa rozhodla mať veľkú rodinu. Vtedy na Vianoce, keď videla po prvý krát aj malú Mišku.
Patrikovu ročnú dcéru, s výchovou ktorej mu pomáhali rodičia.
Bola z jeho druhého vzťahu.
Malé okaté dievčatko, ktoré sa jej spočiatku veľmi bálo.
Emme sa pri spomienke na Mišku roztĺklo srdce.
Chýba jej. Nevidela ju už tak dávno.
Pomaly dopila čaj a odišla do ateliéru. Rozhodla sa pomôcť spomienkam.
Po krátkom váhaní otvorila skrinku plnú fotografií a vybrala z nej obálku, ktorú sa dlho bála otvoriť.
Bola plná fotografií malej Mišky. Slniečka, s ktorým si k sebe hľadali cestu o čosi dlhšie.
No nakoniec to bola práve ona, pre koho Emma tak dlho a zbytočne predlžovala agóniu vzťahu s Patrikom.
Vyberala fotografie jednu po druhej a spomenula si na jednu z najväčších pochybností, ktoré mala pred svadbou.
Nedokázala pochopiť, prečo Patrika jeho druhá partnerka opustila len niekoľko týždňov po narodení Mišky.
On o tom veľmi nerozprával a Emma sa nepýtala. Nechcelo sa jej veriť, že by mohla byť vina len na strane matky,
nemala však dôvod pochybovať. Všetko pochopila až oveľa neskôr.
Počas Vianoc povedala Emma Patrikovi svoje áno.
Chcela do jeho rodiny priniesť lásku a vzájomnosť. Cítila, že to je to, čoho je u nich najmenej.
Všimla si, že hoci sa dievčatá usmievali a tešili z Vianoc, v každej ich reakcii bol prítomný ťažko definovateľný chlad a odstup.
Cítila v ich dušiach smútok. Vôbec si vtedy neuvedomovala, ako veľmi boli obe staršie poznačené absenciou matky.
Pripadal jej chladný a neosobný. Nemala rada studené farby a tie boli úplne všade.
Pripadalo jej zvláštne, že tak vyzerá dom, v ktorom žijú dve dospievajúce dievčatá.
Dom bez duše a bez tepla.
Bola rozhodnutá postaviť si dom podľa svojich predstáv.
Vybrala si tiché a odľahlé miesto za dedinou a verila, že tu vybuduje pre všetkých skutočný domov.
Netušila, že sa nadlho stane jej väzením.
Tešila sa a svoju radosť dávala najavo.
Až oveľa neskôr si uvedomila svoju obrovskú naivnosť.
Naivnosť, s ktorou sa ešte pred svadbou pustila do svojich plánov.
Súhlasila s tým, aby Patrik žiadal o pozemok svojím menom.
A bola rada, keď sa ponúkol, že všetko vybaví.
Emma až po čase zistila, že ho celý napísal na seba.
Napriek všetkému, čo už prežila, bola neuveriteľne dôverčivá a naivná.
Patrikovo sebectvo a túžba vlastniť sa v tom čase navonok prejavovali len v maličkostiach a ona nad nimi len kývala rukou.
A nazývala ich šetrnosťou. Nepočúvala svoju intuíciu, ktorá jej z času na čas zasvietila varovným signálom.
Nechala túto Patrikovu vlastnosť prerásť do obludných rozmerov.
Komentáre
:-)
Snežka
Emma je dospela , rozhoduje sa slobodne...
Ale co deti?
V neuplnych rodinach mi je najviac luto deti, deti, ktorym chyba jeden z rodicov, deti, ktore spoznavaju novych partnerov otca ci mamy, zvykaju si na nich, ked sa podari vytvorit vzajomny vztah, nezriedka sa stava, ze dochadza k rozpadu aj novej rodiny...
Co vsetko sa musi odohravat v hlavkach, srdieckach tychto deti, ktore tak velmi tuzia po otcovi, po mame a ak aj nachadzaju v novom partnerovi svojho rodica blizku dusu, ako ich strata musi boliet...
Verim, ze sa Emme ulavi, ked dostane zo seba vsetko to tryznive, ubijajuce, co strasi v snoch, co nosi skryte niekde hlboko v sebe...
Hanka
Koľkokrát si najmä v záverečnom období Emma položila otázku, či je správne kvôli deťom znášať utrpenie spôsobované partnerom.
Ale nechcem predbiehať.
Sooshn,
Z.A.R.A.
Niekedy akoby v dôležitých chvíľach človek prestával myslieť na seba. A taká bola vtedy asi aj Emma.
Možno jej spomínanie vyplaví veci, o ktorých ešte nerozprávala a ktoré možno ani sama v sebe urovnané nemá. Možno jej pomôže práve toto, spraviť si poriadok vo svojej duši.
A ďakujem za ňu za prianie šťastia :)
Z.a.r.a, tak ja som potom zaľúbená až po uši, lebo permanenten rozmýšľam len srdcom... :-)))
Rozprávkarka
Sooshn, dá, a keby som práve nemeškala a nebola na odchode na jednu akciu,
ale však potom, až sa vrátim.... Zatiaľ pekný podvečer.
Rozprávkarka, budem sa tešiť
Rozprávka,
Z.a.r.a, ja mám na šťastie taktiku. Keď letí okolo mňa, chňapnem po ňom,
Rozprávka,
Z.a.r.a., to vieš, keď rozum srdcu závidí, že má posledné slovo a občas mu vyčíta, že:
:-))))
Rozprávka,
Z.a.r.a., a videla si už nejakú rozprávku, čo by nemala šikovné nápady?
Rozprávka,
Z.a.r.a, však preto! Lebo ja som zlá Rozprávka, keď kúšem, bŕŕ,
Nehci zažiť... :-)))))))))))))))
Rozprávka,
Z.a.r.a., má to len jedinú malíčkú nevýhodu. Ja mám rada potvory
a tak krotiť nebudem, lebo nechcem, veď čože by to bolo za paktovanie s potvorou, ktorá je už skrotená?
Rozprávka,
Z.a.r.a., beriem, tľapmnime si na to a pripime si rozprávkovicou...
Rozprávka,
Z.a.r.a., no, dohody, ktoré dnes uzavieram, budú mať celosvetový význam,
:-))))
Rozprávka,
Z.a.r.a., no keď tú usmoklenú vreckovku vyvesíš ako znak prímeria,
:-))))