Emma sedela v studenej obývacej izbe.
Nesedávala tu často, ani veľmi rada. Izba ešte nebola celkom zariadená a pôsobila neosobne a chladne.
Hoci na stenách už viselo zopár obrazov, neboli tu ešte žiadne kvety a rôzne tie drobnosti, na ktoré sa viažu
spomienky a ktoré premieňajú obytný priestor na skutočný domov.
Pod oknom stála komoda plná fotografií.
Odkedy sa sem s deťmi nasťahovala nemala ešte čas sa v nich poprehŕňať.
Tých zopár najmilovanejších mala v ateliéri na policiach a na tieto akosi celkom pozabudla.
V obálkach, škatuliach a fotoalbumoch tu boli stovky fotografií. Celý jej život, premenený na čiernobiele a farebné obrázky.
Od čias, keď robila prvé kroky až do obdobia posledných rokov, kedy sa jej život menil tak neuveriteľne rýchlo,
že by sa niekomu cudziemu mohlo zdať, že tie fotografie nie sú len zo života jednej ženy.
Emma hľadala tie, na ktorých boli zachytené prvé roky života jej syna Samka.
K nemu sa chcela teraz vo svojich spomienkach vrátiť a chcela si niektoré z tých dávnych okamihov
pripomenúť pomocou fotografií.
Sadla si na mäkkú sedačku a rozložila okolo seba všetky tie spomienky.
A zrazu bola späť. V období, keď čakala svoje druhé dieťa.
Pamätá sa presne na pocity, ktoré vtedy prežívala.
Pamätá sa, ako často si kládla s láskou a nehou svoje ruky na brucho a tešila sa na okamih,
kedy bude skutočne cítiť ten rodiaci sa život v ňom. Ale pamätá sa i na atmosféru, ktorá vtedy panovala u nich doma.
Hoci sa obaja snažili aby to malý Adamom necítil, napätie medzi ňou a Danielom zo dňa na deň narastalo.
Daniel sa pred rodinou a priateľmi stále tváril ako milujúci otec.
Hrdo sa chválil svojim očakávaným otcovstvom.
No doma, keď boli s Emmou sami, odhaľoval svoju skutočnú tvár.
Správal sa k nej drsne. Nevedel pochopiť, prečo mu nedovolí, aby sa jej dotýkal.
Prečo nesmie spolu s ňou hladiť jej brucho, v ktorom rástol nový život.
Netušil, že Emmin odpor voči nemu sa každým ďalším jeho pokusom o fyzický kontakt len zväčšuje.
Možno si už ani neuvedomoval, ako veľmi jej pred pár týždňami ublížil.
Vedel vôbec, že jej ublížil?
Daniel občas situáciu nezvládal a jeho hrubosť prerastala do fyzických atakov.
Emma si dobre pamätá, ako sa jej uľavilo, keď jej v jeden večer Daniel natešene oznámil, že konečne dostal
dlho očakávaný štipendijný pobyt. Už v lete mal na dva roky odísť pracovať do veľkej detskej kliniky v Janove.
Tešil sa zo svojho profesionálneho úspechu.
A Emma sa tešila z jeho odchodu.
Vôbec jej neprekážala predstava, že posledné dva mesiace tehotenstva ostane doma sama.
S malým Adamom, z ktorého sa mal už na jeseň stať školák a s dieťatkom, ktoré nosila pod srdcom.
S dieťatkom, na ktoré sa tak veľmi tešila a ktoré zo dňa na deň viac milovala.
Nebude sama. Bude sa tešiť z prítomnosti svojich detí.
Zo srdca jej v ten večer padol obrovský kameň.
Komentáre
Daniel, pošli cudnú Emmičku ku mne, ja jej názorne vysvetlím, ako ti strašne krivdí !
zase chabý pokus o plagiát ;)
fotky milujem :) Sartre tvrdil, že sú objektivizovanou minulosťou, ale inak ničím, pretože už NIE JE...v tomto okamihu mi to pripadá ako jedna z vecí, na ktorej Emmin život BOL, EXISTOVAL v tých najťažších chvíľach :)
ten chabý pokus
prepáč Sooshn ;)
ako poznám pravého wyslúžilca,
a to tu zas nejaky virus sarapati, co inym ich mena kradne a pod nimi hluposti pise???
Dionea
Emma sa k tomu už nikdy v rozhovoroch s ním nevrátila. Zároveň mu už nikdy nedovolila, aby sa jej dotýkal. Akokoľvek.
Ad zneužitie nicku
admin mal už úradovať dávno..
ja zasahujem iba u toho, kto si nevybaví protekciu
booože..a teraz plagiat,či sa môžem pýtať?..))))
a je to dokázané ! Identitu každého blogera tu odhalia na požiadanie !
vidím,
len jedno by ma zaujímalo...prečo ho/ju neoslovíte pravým menom?..
takto mi to príde trošku velké bububu...
čo to vravíš, ellita?
pre 195.168.38.69